Robert Fico
BRUSEL - Z hľadiska záverov išlo o najvýznamnejšie zasadnutie Európskej rady (ER) vôbec, zhodnotil v piatok výsledky summitu Európskej únie (EÚ) v Bruseli predseda slovenskej vlády Robert Fico.
Dôvodom sú podľa neho prijaté rozhodnutia o energetickom a klimatickom balíčku, nové postupy v boji proti hospodárskej a finančnej kríze a našiel sa aj recept, ako postupovať v ratifikačnom procese, pokiaľ ide o Lisabonskú zmluvu. Prevláda jednoznačný názor, že išlo o mimoriadne úspešné rokovanie a počiatočné obavy o tom, či sú členské štáty schopné zosúladiť sa, sa podľa Fica ukázali byť neopodstatnené. “Každý štát kombinoval svoj záujem s ústupkami v prospech kompromisu, ktorý bude vyhovovať všetkým 27 členským štátom EÚ,”
V prípade ratifikácie Lisabonskej zmluvy nastal obrovský posun, pretože Írsko sa zaviazalo, že do roku 2009 zorganizuje ďalší pokus o ratifikáciu Lisabonskej zmluvy prostredníctvom referenda. Stalo sa tak po tom, čo boli niektoré stanoviská Európskej rady formulované v prospech tradičnej neutrality Írska. “Podmienky, ktoré vyrokoval írsky premiér na ER mu umožňujú, aby sa opäť postavil pred voličov v Írsku a pokúsil sa získať ich podporu pre ratifikáciu Lisabonskej zmluvy,” uviedol Fico.
Ohľadom finančnej krízy na rok 2009 prevládajú veľmi pesimistické odhady. ER sa preto rozhodla schváliť plán na stimuláciu hospodárstva únie. Ten bude pokrytý sumou, ktorá predstavuje 1,5 percenta HDP únie. Tieto peniaze budú pochádzať jednak priamo zo zdrojov EÚ a Európskej investičnej banky, a jednak z osobitných postojov jednotlivých členských štátov, napríklad z projektov investičného charakteru. Európski lídri sa ďalej zhodli na tom, že je potrebné tlačiť na bankový sektor, aby znižoval úrokové sadzby, poskytoval pôžičky, financoval projekty a podporoval tak tok peňazí a zdravé hospodárstvo. ER sa tiež v rámci opatrení na potlačenie dopadov finančnej krízy vyslovila za zjednodušenie procedúr pri čerpaní z fondov EÚ či uvoľnenie pravidiel verejného obstarávania.
Prijatý klimaticko-energetický balíček nebude predstavovať prekážku hospodárskemu rastu, naopak, stane sa pre Slovensko obrovskou výhodou, povedal Fico. ER akceptovala návrh Slovenska na dodatočnú redistribúciu emisných kvót a zohľadnila úsilie, ktoré nové členské krajiny vyvinuli v rokoch 1990 až 2005. Bol zvýšený podiel emisných kvót o dve percentá, čo pre Slovensko v predmetnom období znamená odhad príjmov okolo 4,5 miliardy Sk. Podľa Fica je navyše klimaticko-energetický balíček úspechom aj preto, lebo väčšina priemyselných odvetví na Slovensku bude mať nárok na distribúciu emisných kvót zadarmo. Profitovať z toho budú napríklad oceliarne, výroba cementu, papierne a nepriamo aj výroba hliníka.
V prípade ratifikácie Lisabonskej zmluvy nastal obrovský posun, pretože Írsko sa zaviazalo, že do roku 2009 zorganizuje ďalší pokus o ratifikáciu Lisabonskej zmluvy prostredníctvom referenda. Stalo sa tak po tom, čo boli niektoré stanoviská Európskej rady formulované v prospech tradičnej neutrality Írska. “Podmienky, ktoré vyrokoval írsky premiér na ER mu umožňujú, aby sa opäť postavil pred voličov v Írsku a pokúsil sa získať ich podporu pre ratifikáciu Lisabonskej zmluvy,” uviedol Fico.
Ohľadom finančnej krízy na rok 2009 prevládajú veľmi pesimistické odhady. ER sa preto rozhodla schváliť plán na stimuláciu hospodárstva únie. Ten bude pokrytý sumou, ktorá predstavuje 1,5 percenta HDP únie. Tieto peniaze budú pochádzať jednak priamo zo zdrojov EÚ a Európskej investičnej banky, a jednak z osobitných postojov jednotlivých členských štátov, napríklad z projektov investičného charakteru. Európski lídri sa ďalej zhodli na tom, že je potrebné tlačiť na bankový sektor, aby znižoval úrokové sadzby, poskytoval pôžičky, financoval projekty a podporoval tak tok peňazí a zdravé hospodárstvo. ER sa tiež v rámci opatrení na potlačenie dopadov finančnej krízy vyslovila za zjednodušenie procedúr pri čerpaní z fondov EÚ či uvoľnenie pravidiel verejného obstarávania.
Prijatý klimaticko-energetický balíček nebude predstavovať prekážku hospodárskemu rastu, naopak, stane sa pre Slovensko obrovskou výhodou, povedal Fico. ER akceptovala návrh Slovenska na dodatočnú redistribúciu emisných kvót a zohľadnila úsilie, ktoré nové členské krajiny vyvinuli v rokoch 1990 až 2005. Bol zvýšený podiel emisných kvót o dve percentá, čo pre Slovensko v predmetnom období znamená odhad príjmov okolo 4,5 miliardy Sk. Podľa Fica je navyše klimaticko-energetický balíček úspechom aj preto, lebo väčšina priemyselných odvetví na Slovensku bude mať nárok na distribúciu emisných kvót zadarmo. Profitovať z toho budú napríklad oceliarne, výroba cementu, papierne a nepriamo aj výroba hliníka.
