Ivan Gašparovič a László Sólyom.
NOVÉ ZÁMKY - Maďarský prezident László Sólyom požiadal našu hlavu štátu Ivana Gašparoviča, aby v parlamente opätovne inicioval prijatie menšinového zákona. Povedal to po dnešnom rokovaní o vývoji slovensko-maďarských vzťahov v Nových Zámkoch.
Napriek tomu, že klauzuly o menšinách obsahuje slovenská ústava aj ďalšie zákony, si Sólyom myslí, že by bolo osožné zhrnúť jednotlivé legislatívne body do jedného balíka. “Prezident republiky nemá legislatívnu iniciatívu, tú má vláda a poslanci,“ povedal na tlačovej besede po stretnutí prezident SR Ivan Gašparovič. Informoval tiež, že aj keď novelu školského zákona, ktorá zavádza dvojjazyčné geografické názvy v učebniciach pre národnostné menšiny, zatiaľ nemá na stole, môže jednoznačne povedať, že je za dvojjazyčné učebnice.
Sólyom nášmu prezidentovi navrhol i zriadenie funkcie menšinového ombudsmana. Gašparovič argumentoval, že na Slovensku už existuje ombudsman, ktorý má dohľad nad menšinovými otázkami v popise práce. "Ja si ale myslím, že menšinový ombudsman, ktorý by sa zaoberal čisto menšinovými otázkami, by mal väčšiu váhu," trval na svojom na tlačovej konferencii v Nových Zámkoch Sólyom. Podľa neho by mal takýto ombudsman nezávislejšie postavenie, keďže by bol volený na iné obdobie ako parlament. A keďže by ho volila Národná rada SR, bol by tiež oslobodený od straníckych stanovísk. "Menšinový ombudsman nemusí brať ohľad na to, či sa národnostná politika tej-ktorej vlády vychýli doprava, doľava, negatívne, či pozitívne," dodal Sólyom. Ivan Gašparovič sa domnieva, že súčasný ombudsman s jeho právomocami a aparátom, ktorý má, zvláda aj otázku práv národnostných menší. Ak by bolo potrebné zriadiť ombudsmana špeciálne pre menšiny, “to nie je niečo, čo sa nedá realizovať“.
Nedohodli sme sa, že by sme mali vydávať z dnešného rokovania rezolúciu, stretnutie však bolo obsažné, povedal prezident Gašparovič. Obe strany boli s dnešným rokovaním spokojné. Prezidenti síce neprijali žiadnu rezolúciu, ktorou by odmietli extrémizmus, vo svojich vystúpeniach však tieto prejavy odmietli. Ako povedal Sólyom, “práve včera som podpísal novelu trestného zákonníka, ktorý sa týka zhromažďovacieho práva a jednotlivých demonštrácií a rôznych takýchto verejných akcií, kde je veľmi podrobne sprísnený celý rad rôznych okolností." Zároveň podľa neho prokuratúra posudzuje kauzu maďarskej gardy a už tu bola iniciatíva, aby bola garda rozpustená. "Trestné konanie sa hneď začalo aj proti tomu človeku, ktorý pred slovenským veľvyslanectvom v Budapešti podpálil slovenskú zástavu,“ povedal Sólyom.
Maďarský prezident tvrdí, že podľa vyjadrení maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku sa od roku 2006 zhoršuje situácia menšín v oblasti ich kultúry a školstva a že na Slovensku sú protimaďarské nálady. Gašparovič s týmto tvrdením nesúhlasí. To, že Slováci nemajú radi Maďarov sa v globále nedá povedať, upozornil. Keď sa podľa Gašparoviča v Budapešti páli slovenská zástava, maďarskí extrémisti pochodujú po slovenskom území a pod oknami maďarskej vlády a parlamentu skladajú sľub maďarské gardy, sú potom na to aj reakcie. “Tieto otázky by sme nemali preferovať, nemali by sme ich ani komentovať, aby sme nerobili z týchto ľudí hrdinov. Nerobme z nich hrdinov, oni sami zakapú a sami ľudia ich neprijmú,“ upozornil prezident SR. Gašparovič súhlasí so stanoviskom vlády k šiestim návrhom, ktoré predložil premiérovi Robertovi Ficovi jeho maďarský partner Ferenc Gyurcsány po komárňanskej schôdzke, ktorá sa konala 15. novembra. Fico všetky odmietol a zdôraznil, že Slovensko chráni práva menšín ústavou aj ďalšími zákonmi a tento systém je jeden z najkvalitnejších v Európe.
Maďarské médiá zaujímala aj pozícia SNS vo vláde a názor prezidenta na to, ako by ovplyvnila neúčasť SNS vo vláde slovensko-maďarské vzťahy ako aj postavenie SR na medzinárodnej scéne. “Vládu do určitej miery zostavuje aj volič hlasmi, ktorými rozhodne o tom, s ktorými stranami sa dá alebo nedá zostaviť vláda," myslí si Gašparovič. Prezident SR poukázal aj na fakt, že strany súčasnej vládnej koalície majú v prieskumoch verejnej mienky vysokú podporu. Gašparovič považuje kabinet Roberta Fica za veľmi úspešný, čomu podľa neho nasvedčuje ekonomický rast, vstup do schengenu, či do eurozóny.
Ivan Gašparovič chce prísť na oficiálnu návštevu Maďarska. Prezident MR ho na ňu podľa vlastných slov pozval ešte v decembri 2005 po tom, ako oficiálne navštívil Slovensko. Slovenský prezident opakované dnešné pozvanie prijal. Svojho partnera poprosil, aby počkal, že príde až po voľbách. “To záleží na vás,“ odpovedal Sólyom Gašparovičovi, ktorý zatiaľ neoficiálne potvrdil záujem znovu sa uchádzať o post hlavy štátu v budúcoročných voľbách prezidenta SR.
Sólyom nášmu prezidentovi navrhol i zriadenie funkcie menšinového ombudsmana. Gašparovič argumentoval, že na Slovensku už existuje ombudsman, ktorý má dohľad nad menšinovými otázkami v popise práce. "Ja si ale myslím, že menšinový ombudsman, ktorý by sa zaoberal čisto menšinovými otázkami, by mal väčšiu váhu," trval na svojom na tlačovej konferencii v Nových Zámkoch Sólyom. Podľa neho by mal takýto ombudsman nezávislejšie postavenie, keďže by bol volený na iné obdobie ako parlament. A keďže by ho volila Národná rada SR, bol by tiež oslobodený od straníckych stanovísk. "Menšinový ombudsman nemusí brať ohľad na to, či sa národnostná politika tej-ktorej vlády vychýli doprava, doľava, negatívne, či pozitívne," dodal Sólyom. Ivan Gašparovič sa domnieva, že súčasný ombudsman s jeho právomocami a aparátom, ktorý má, zvláda aj otázku práv národnostných menší. Ak by bolo potrebné zriadiť ombudsmana špeciálne pre menšiny, “to nie je niečo, čo sa nedá realizovať“.
Nedohodli sme sa, že by sme mali vydávať z dnešného rokovania rezolúciu, stretnutie však bolo obsažné, povedal prezident Gašparovič. Obe strany boli s dnešným rokovaním spokojné. Prezidenti síce neprijali žiadnu rezolúciu, ktorou by odmietli extrémizmus, vo svojich vystúpeniach však tieto prejavy odmietli. Ako povedal Sólyom, “práve včera som podpísal novelu trestného zákonníka, ktorý sa týka zhromažďovacieho práva a jednotlivých demonštrácií a rôznych takýchto verejných akcií, kde je veľmi podrobne sprísnený celý rad rôznych okolností." Zároveň podľa neho prokuratúra posudzuje kauzu maďarskej gardy a už tu bola iniciatíva, aby bola garda rozpustená. "Trestné konanie sa hneď začalo aj proti tomu človeku, ktorý pred slovenským veľvyslanectvom v Budapešti podpálil slovenskú zástavu,“ povedal Sólyom.
Maďarský prezident tvrdí, že podľa vyjadrení maďarskej menšiny žijúcej na Slovensku sa od roku 2006 zhoršuje situácia menšín v oblasti ich kultúry a školstva a že na Slovensku sú protimaďarské nálady. Gašparovič s týmto tvrdením nesúhlasí. To, že Slováci nemajú radi Maďarov sa v globále nedá povedať, upozornil. Keď sa podľa Gašparoviča v Budapešti páli slovenská zástava, maďarskí extrémisti pochodujú po slovenskom území a pod oknami maďarskej vlády a parlamentu skladajú sľub maďarské gardy, sú potom na to aj reakcie. “Tieto otázky by sme nemali preferovať, nemali by sme ich ani komentovať, aby sme nerobili z týchto ľudí hrdinov. Nerobme z nich hrdinov, oni sami zakapú a sami ľudia ich neprijmú,“ upozornil prezident SR. Gašparovič súhlasí so stanoviskom vlády k šiestim návrhom, ktoré predložil premiérovi Robertovi Ficovi jeho maďarský partner Ferenc Gyurcsány po komárňanskej schôdzke, ktorá sa konala 15. novembra. Fico všetky odmietol a zdôraznil, že Slovensko chráni práva menšín ústavou aj ďalšími zákonmi a tento systém je jeden z najkvalitnejších v Európe.
Maďarské médiá zaujímala aj pozícia SNS vo vláde a názor prezidenta na to, ako by ovplyvnila neúčasť SNS vo vláde slovensko-maďarské vzťahy ako aj postavenie SR na medzinárodnej scéne. “Vládu do určitej miery zostavuje aj volič hlasmi, ktorými rozhodne o tom, s ktorými stranami sa dá alebo nedá zostaviť vláda," myslí si Gašparovič. Prezident SR poukázal aj na fakt, že strany súčasnej vládnej koalície majú v prieskumoch verejnej mienky vysokú podporu. Gašparovič považuje kabinet Roberta Fica za veľmi úspešný, čomu podľa neho nasvedčuje ekonomický rast, vstup do schengenu, či do eurozóny.
Ivan Gašparovič chce prísť na oficiálnu návštevu Maďarska. Prezident MR ho na ňu podľa vlastných slov pozval ešte v decembri 2005 po tom, ako oficiálne navštívil Slovensko. Slovenský prezident opakované dnešné pozvanie prijal. Svojho partnera poprosil, aby počkal, že príde až po voľbách. “To záleží na vás,“ odpovedal Sólyom Gašparovičovi, ktorý zatiaľ neoficiálne potvrdil záujem znovu sa uchádzať o post hlavy štátu v budúcoročných voľbách prezidenta SR.
