POPRAD – Štyri roky po veternej kalamite v Tatranskom národnom parku (TANAP) je zrevitalizovaná približne tretina zasiahnutých plôch v pôsobnosti Štátnych lesov TANAP.
V území poškodenom vetrom v správe Štátnych lesov TANAP je obnovených a rekonštruovaných takmer 3 000 hektárov z 8 737 ha kalamitnej plochy. Len v tomto roku vysadili lesníci približne 644 000 sadeníc na ploche takmer 235 hektárov.
„Územie obnovujeme všetkými pôvodnými drevinami, ktoré vyhovujú lokálnym ekologickým podmienkam,“ povedal Ján Marhefka z odboru starostlivosti o lesy ŠL TANAP. Lesníci na kalamitných plochách vysádzajú jedľu bielu, borovicu lesnú, smrekovec opadavý, borovicu limbovú a v malom množstve aj smrek obyčajný. V menšom množstve vysádzajú aj listnaté dreviny ako javor horský, jaseň štíhly, brest horský, jelšu lepkavú, jelšu sivú, buk lesný, jarabinu vtáčiu, brezu obyčajnú či topoľ osika.
Prvoradým cieľom Štátnych lesov TANAP je, aby čo najväčší priestor pri obnove poškodeného územia dostalo prirodzené zmladenie. Od začiatku obnovy evidujú lesníci takmer 600 ha takýchto plôch. Výsadbou novými sadenicami obnovujú lesníci najmä eróziou a požiarmi ohrozené územia, ale aj ostatné lokality určené projektom revitalizácie a schváleným harmonogramom obnovy poškodeného územia. Najmä tohtoročná jar poskytla sadeniciam priaznivé teplotné podmienky a primeranú vlahu, čo má najväčší vplyv na ich prežitie.
Súčasťou revitalizácie kalamitného územia v Tatranskom národnom parku sa postupne stávajú aj plochy po spracovaní lykožrútovej kalamity. „Prirodzené zmladenie existuje aj na týchto plochách, ale je ho nepomerne menej ako na plochách po kalamite z novembra 2004,“ uviedol J. Marhefka. Z drevín sa tam vyskytuje najmä smrek, smrekovec a jarabina. Lykožrútom poškodené lesné porasty v najvyššom 5. stupni ochrany prírody na ploche takmer 4 000 ha ponechávajú lesníci bez zásahu na prirodzenú obnovu.
Vetrová kalamita z 19. novembra 2004 zasiahla približne 12 600 hektárov lesa. Na území TANAP v správe Štátnych lesov TANAP poškodil vietor 2,036 mil. kubických metrov dreva na ploche 8 737 ha. Lesníci do 31. mája 2006 spracovali vyše 1,866 mil. kubických metrov dreva. Z tohto množstva ponechali v území na základe rozhodnutí štátnej správy ochrany prírody vyše 419 000 kubických metrov dreva ako biomasu. V území zostalo takmer 164 000 kubických metrov kalamitného dreva, na ktoré nedostali výnimku na spracovanie alebo sa o výnimke nerozhodlo.
„Územie obnovujeme všetkými pôvodnými drevinami, ktoré vyhovujú lokálnym ekologickým podmienkam,“ povedal Ján Marhefka z odboru starostlivosti o lesy ŠL TANAP. Lesníci na kalamitných plochách vysádzajú jedľu bielu, borovicu lesnú, smrekovec opadavý, borovicu limbovú a v malom množstve aj smrek obyčajný. V menšom množstve vysádzajú aj listnaté dreviny ako javor horský, jaseň štíhly, brest horský, jelšu lepkavú, jelšu sivú, buk lesný, jarabinu vtáčiu, brezu obyčajnú či topoľ osika.
Prvoradým cieľom Štátnych lesov TANAP je, aby čo najväčší priestor pri obnove poškodeného územia dostalo prirodzené zmladenie. Od začiatku obnovy evidujú lesníci takmer 600 ha takýchto plôch. Výsadbou novými sadenicami obnovujú lesníci najmä eróziou a požiarmi ohrozené územia, ale aj ostatné lokality určené projektom revitalizácie a schváleným harmonogramom obnovy poškodeného územia. Najmä tohtoročná jar poskytla sadeniciam priaznivé teplotné podmienky a primeranú vlahu, čo má najväčší vplyv na ich prežitie.
Súčasťou revitalizácie kalamitného územia v Tatranskom národnom parku sa postupne stávajú aj plochy po spracovaní lykožrútovej kalamity. „Prirodzené zmladenie existuje aj na týchto plochách, ale je ho nepomerne menej ako na plochách po kalamite z novembra 2004,“ uviedol J. Marhefka. Z drevín sa tam vyskytuje najmä smrek, smrekovec a jarabina. Lykožrútom poškodené lesné porasty v najvyššom 5. stupni ochrany prírody na ploche takmer 4 000 ha ponechávajú lesníci bez zásahu na prirodzenú obnovu.
Vetrová kalamita z 19. novembra 2004 zasiahla približne 12 600 hektárov lesa. Na území TANAP v správe Štátnych lesov TANAP poškodil vietor 2,036 mil. kubických metrov dreva na ploche 8 737 ha. Lesníci do 31. mája 2006 spracovali vyše 1,866 mil. kubických metrov dreva. Z tohto množstva ponechali v území na základe rozhodnutí štátnej správy ochrany prírody vyše 419 000 kubických metrov dreva ako biomasu. V území zostalo takmer 164 000 kubických metrov kalamitného dreva, na ktoré nedostali výnimku na spracovanie alebo sa o výnimke nerozhodlo.