Jozef Tiso
BRATISLAVA - Jozef Tiso má už dva hroby. V Bratislave na Martinskom cintoríne a najnovšie aj v krypte Nitrianskeho hradu. Stále však nie je isté, či sú uložené kosti pravé. Ani genetické testy totiž nepriniesli jasný dôkaz, píše denník Pravda v dnešnom vydaní.
Skúšky DNA urobila viedenská spoločnosť Confidence DNA-Analysen. Jednu z údajných Tisových kostí skúmala vedúca laboratória Susanne Haasová. "Porovnávali sme materiál z prinesenej kosti so vzorkou muža, ktorý mal byť synovcom nebohého. Analýzu sme robili na chromozóme Y, ktorý sa prenáša iba po priamej mužskej línii. Testy nepotvrdili, ale ani nevylúčili, že boli v príbuzenskom vzťahu," zdôraznila pre Pravdu.
Konferencia biskupov Slovenska pred týždňom tvrdila, že genetické testy ukázali takmer úplnú zhodu - 99,9 percenta. Haasová to odmieta. "Nič také sa v našej správe nepíše. Zhodu sme našli len v deviatich zo šestnástich porovnávaných prvkov. To je málo na potvrdenie príbuzenstva," vyhlásila. Vedci mali dokazovanie sťažené.
"Materiál bol už vo veľmi zlom stave. Bol uložený v zemi niekoľko desaťročí, čo ho znehodnotilo. Zhoda by sa mohla dokázať len vtedy, ak by sme dostali niečo, čo by bolo viac zachované. Napríklad zub, ten je odolnejší ako kosť," dodala Haasová. Zvyšky kostry, ktoré mali patriť Jozefovi Tisovi, vykopali jeho prívrženci vlani na Martinskom cintoríne na mieste, kde mal byť prezident prvej slovenskej republiky pochovaný.
Väčšina z nájdených kostí sa premiestnila do Nitry, v ktorej Tiso pôsobil 37 rokov v rôznych cirkevných službách. Do bratislavského hrobu sa vrátila len časť. "Osobne som ich tam vložil. Boli v urne," uviedol pre Pravdu majiteľ hrobu Stanislav Pánis, ktorý je tiež predsedom Slovenskej národnej jednoty.
Pánisovi stačí namiesto vedeckých dôkazov viera. "Vždy som bol presvedčený o tom, že tam leží prezident Tiso. Potvrdili mi to viacerí svedkovia, mnohí dnes už nežijú." Biskupský úrad v Nitre sa k pravosti pochovaných ostatkov nevyjadril. O ich uloženie do hradnej krypty požiadala Tisova rodina.
"K tomuto kroku sa pristúpilo, aby sa predišlo ich prípadnému zneucteniu a z dôvodu, že vzhľadom na vtedajšiu situáciu mu nebolo dopriate pochovanie podľa platných cirkevných predpisov," píše sa v stanovisku biskupstva.
Konferencia biskupov Slovenska pred týždňom tvrdila, že genetické testy ukázali takmer úplnú zhodu - 99,9 percenta. Haasová to odmieta. "Nič také sa v našej správe nepíše. Zhodu sme našli len v deviatich zo šestnástich porovnávaných prvkov. To je málo na potvrdenie príbuzenstva," vyhlásila. Vedci mali dokazovanie sťažené.
"Materiál bol už vo veľmi zlom stave. Bol uložený v zemi niekoľko desaťročí, čo ho znehodnotilo. Zhoda by sa mohla dokázať len vtedy, ak by sme dostali niečo, čo by bolo viac zachované. Napríklad zub, ten je odolnejší ako kosť," dodala Haasová. Zvyšky kostry, ktoré mali patriť Jozefovi Tisovi, vykopali jeho prívrženci vlani na Martinskom cintoríne na mieste, kde mal byť prezident prvej slovenskej republiky pochovaný.
Väčšina z nájdených kostí sa premiestnila do Nitry, v ktorej Tiso pôsobil 37 rokov v rôznych cirkevných službách. Do bratislavského hrobu sa vrátila len časť. "Osobne som ich tam vložil. Boli v urne," uviedol pre Pravdu majiteľ hrobu Stanislav Pánis, ktorý je tiež predsedom Slovenskej národnej jednoty.
Pánisovi stačí namiesto vedeckých dôkazov viera. "Vždy som bol presvedčený o tom, že tam leží prezident Tiso. Potvrdili mi to viacerí svedkovia, mnohí dnes už nežijú." Biskupský úrad v Nitre sa k pravosti pochovaných ostatkov nevyjadril. O ich uloženie do hradnej krypty požiadala Tisova rodina.
"K tomuto kroku sa pristúpilo, aby sa predišlo ich prípadnému zneucteniu a z dôvodu, že vzhľadom na vtedajšiu situáciu mu nebolo dopriate pochovanie podľa platných cirkevných predpisov," píše sa v stanovisku biskupstva.
