BRATISLAVA – Ruskí špióni sa snažia ovplyvňovať politikov, médiá a mimovládne organizácie aj na Slovensku. V rozhovore pre Topky.sk to uviedol bezpečnostný analytik zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Ivo Samson.
Reagoval tak v súvislosti s nedávno zverejnenou výročnou správou českej Bezpečnostnej informačnej služby (BIS) za rok 2007. Tá obvinila ruské tajné služby, že sa vlani snažili podnecovať odpor českej verejnosti k projektu amerického radaru v Česku. Podľa BIS mali Rusi kontaktovať a ovplyvňovať politikov a médiá. Tieto aktivity mali byť súčasťou dlhodobej kampane Moskvy, cieľom ktorej je narušiť súdržnosť NATO a EÚ. Český týždenník Respekt krátko na to napísal, že v Česku je aktívnych najmenej 120 agentov ruských tajných služieb. Odvolával sa pritom na tajnú časť výročnej správy.
Topky.sk preto zaujímalo, aká je situácia s ruskými špiónmi na Slovensku. Samson uviedol, že činnosť spravodajských služieb (v tomto prípade ruských, ale nielen ruských) sa úplne logicky zameriava na ovplyvňovanie rozhodovacích procesov v danej krajine. „Ideálny spôsob ako ovplyvňovať rozhodnutia krajiny je mať vplyv priamo v prostredí politikov – vládnych, opozičných, poslancov. Priame ovplyvňovanie politikov sa dá ale veľmi ťažko zrealizovať, keďže politik sa nachádza pod veľmi efektívnym monitoringom vlastných spravodajských služieb, politickej konkurencie aj médií. Bežné je preto nepriame ovplyvňovanie politikov (nasadenými dezinformátormi, kolegami, nátlakovými skupinami) tak, že politik koná v záujme cudzích tajných služieb nevedome. Tento typ spolupráce sa spravidla nedarí preukázať. Osobne nemám pochybnosti o tom, že ruské tajné služby tu na Slovensku v tomto smere pôsobia,“ konštatoval analytik.
Čo sa týka mimovládnych organizácií a najmä médií, ide podľa jeho slov o sprostredkovaný vplyv na tzv. decízorov, a ľudia z tohto prostredia bývajú častými (aj dobrovoľnými) pomocníkmi tajných služieb. Sem patrí podľa Samsona napríklad aj spolupráca niektorých novinárov pri podpore bývalej ŠtB (v otázke šírenia pravosti zoznamov jej agentov), či v otázke šírenia tzv. osetínskej lži: dezinformácie o údajnej genocíde dvoch tisícov Osetov v gruzínskej provincii Južné Osetsko.
„Túto správu dezinformačne vypustili ruské spravodajské služby – najmä FSB ako priama nástupkyňa KGB – a tak niektorí politici, ako aj publicisti, novinári či analytici. Mal tým aj na Slovensku vzniknúť dojem, že Rusko zaútočilo na Gruzínsko v rámci záchrannej humanitárnej akcie. Je pozoruhodné, že nikto z tých, ktorí túto oficiálnu verziu ruských spravodajských služieb na Slovensku v auguste 2008 šírili, ju síce už (po vyvrátení tejto dezinformácie zo strany HRW, OBSE či samotnou ruskou prokuratúrou) neopakuje, ale nik sa za prevzatie tejto spravodajskej hry neospravedlnil,“ uviedol Samson.
Aj v tomto prípade však podľa neho môže byť len ťažko dokázateľné, či novinár pracuje pre ruskú tajnú službu priamo (a je za to platený) alebo dezinformácie preberá z iných pohnútok, napríklad z tzv. mediálneho hyenizmu, ktorý je sám osebe dobre honorovaný, poprípade jednoducho z ľudskej hlúposti, pohodlnosti, sklonu k demagógii či ideologickej predpojatosti.
Ak ide o ciele ruských spravodajských služieb na Slovensku, netreba tu hovoriť o hypotézach, tvrdí Samson. Slovensko sa podľa jej slov stalo fakticky (najmä na úrovni vyhlásení z prostredia Úradu vlády SR) advokátom ruských zahraničnopolitických záujmov v EÚ (podpora ruskej pozície pri neuznaní Kosova, priama aktívna podpora Ruska v otázke protiraketovej obrany, relativizácia ruskej agresie v Gruzínsku, podpora ruskej energetickej lobby).
Na otázku, či sú ruskí agenti pod dostatočnou kontrolou slovenskej kontrarozviedky, analytik odpovedal: „Toto neviem zodpovedať. Osobne sa však domnievam, že slovenská kontrarozviedka v SIS aj VOS sa o to vo vlastnom záujme prinajmenšom snaží, aj keď vzhľadom na oficiálnu podporu niektorých ruských zahraničnopolitických krokov zo strany vládnych predstaviteľov či vládnych politických strán na Slovensku to môže komplikovať účinný monitoring.“
Posledný prípad odhalenia niektorého z ruských špiónov na Slovensku (mediálne pokrývaný), o ktorom Samson vie, sa týkal vyhostenia ruského diplomata v roku 2004. Je však podľa neho možné, že tichou cestou bolo takých prípadov viac. „To sa ale netýka občanov SR, ktorí pracujú pre ruské (alebo iné) spravodajské služby. Tí odhaľovaní (verejne) nebývajú, skôr v rámci spravodajských hier bývajú domácimi spravodajskými službami používaní, manipulovaní, monitorovaní aj vydieraní. Získať overené informácie z tejto oblasti je ale bežne nemožné, pretože väčšina ´overených´ informácií ´zabudnutých na stole´ býva často podstrčená samotnými spravodajskými službami novinárom v súlade s princípmi, na základe ktorých spravodajské služby fungujú: dezinformácia, resp. defamácia,“ dodal analytik.
