Miroslav Lajčák (Zdroj: ČTK)
BRATISLAVA/SARAJEVO – Slováci môžu byť hrdí na to, že Slovensko je dnes v kategórii krajín, ktoré pomoc poskytujú namiesto toho, aby o pomoc prosili a boli na nej závislé.
Povedal to vysoký predstaviteľ Európskej komisie pre Bosnu a Hercegovinu Miroslav Lajčák. „Každý občan Slovenska by si mal uvedomovať a mal by sa tešiť, že sme v tej polohe, že vieme pomoc ponúknuť a mal by si uvedomovať, že každá koruna, ktorá ide na zahraničnú rozvojovú pomoc je koruna, ktorá šíri dobré meno o Slovensku,“ tvrdí. „Je dôležité, aby naša pomoc bola kvalitná nie pokiaľ ide o objem peňazí, lebo ten je taký, aký si vieme dovoliť, ale aby sme vedeli nájsť projekty, ktoré budú mať čo najväčší efekt, ktoré pôjdu tam, kde ich ľudia vedia najviac využiť, kde si to vedia oceniť a kde v podobe projektu zostane pamätník alebo spomienka na Slovenskú republiku,“ vyhlásil diplomat.
Slovensko nie je a nebude patriť ku krajinám, ktoré by mali súťažiť v tom, aká bude absolútna výška rozvojovej pomoci, tvrdí Lajčák. Preto by sa Slovensko podľa neho malo sústreďovať na to, aby poskytovalo pomoc do oblastí, kde je najviac potrebná a západný Balkán je, ako tvrdí diplomat, najdôležitejší a najzaujímavejší, lebo ho Slováci najlepšie poznajú. Zároveň by malo ísť cestou väčšieho počtu menších projektov, ktoré budú trvácne a budú sa rozvíjať ďalej.
Slovensko bolo v situácii, keď sme pri budovaní našich štátnych inštitúcií, pri vytváraní mechanizmov demokratickej spoločnosti a v procese integrácie do Európskej únie potrebovali pomoc, skúsenosti, radu aj materiálno-finančnú pomoc krajín, ktoré v tých organizáciách už boli. Využili sme to a dnes sme členskou krajinou EÚ aj OECD. Sme teda oficiálne uznaní, že patríme do top svetovej elity. Slušnosť, morálka a jej pravidlá kážu, že teraz sme my v pozícii krajiny, ktorá pomáha tým, ktorí sa chcú na nás podobať a ktorí sa chcú na nás dotiahnuť. Z tohto hľadiska je poskytovanie vládnej rozvojovej pomoci politická tradícia, ktorá je v Európe štandardom.
V žiadnom prípade nejde o nejakú kampaň, ktorá bude trvať rok alebo dva, tvrdí diplomat. „Naopak členské štáty prijali záväzky, že sa budú snažiť zvyšovať pomer rozvojovej pomoci vo vzťahu k svojmu hrubému domácemu produktu. K tomu by sme sa mali blížiť,“ uzavrel Lajčák.
Slovensko nie je a nebude patriť ku krajinám, ktoré by mali súťažiť v tom, aká bude absolútna výška rozvojovej pomoci, tvrdí Lajčák. Preto by sa Slovensko podľa neho malo sústreďovať na to, aby poskytovalo pomoc do oblastí, kde je najviac potrebná a západný Balkán je, ako tvrdí diplomat, najdôležitejší a najzaujímavejší, lebo ho Slováci najlepšie poznajú. Zároveň by malo ísť cestou väčšieho počtu menších projektov, ktoré budú trvácne a budú sa rozvíjať ďalej.
Slovensko bolo v situácii, keď sme pri budovaní našich štátnych inštitúcií, pri vytváraní mechanizmov demokratickej spoločnosti a v procese integrácie do Európskej únie potrebovali pomoc, skúsenosti, radu aj materiálno-finančnú pomoc krajín, ktoré v tých organizáciách už boli. Využili sme to a dnes sme členskou krajinou EÚ aj OECD. Sme teda oficiálne uznaní, že patríme do top svetovej elity. Slušnosť, morálka a jej pravidlá kážu, že teraz sme my v pozícii krajiny, ktorá pomáha tým, ktorí sa chcú na nás podobať a ktorí sa chcú na nás dotiahnuť. Z tohto hľadiska je poskytovanie vládnej rozvojovej pomoci politická tradícia, ktorá je v Európe štandardom.
V žiadnom prípade nejde o nejakú kampaň, ktorá bude trvať rok alebo dva, tvrdí diplomat. „Naopak členské štáty prijali záväzky, že sa budú snažiť zvyšovať pomer rozvojovej pomoci vo vzťahu k svojmu hrubému domácemu produktu. K tomu by sme sa mali blížiť,“ uzavrel Lajčák.
