Univerzita Komenského
BRATISLAVA - Univerzita Komenského (UK) oddnes čelí žalobe za vyberanie školného. Na Okresný súd Bratislava I ju podala spoločnosť, ktorá zastupuje nespokojného vysokoškoláka. Škola podľa žalobcu zverejnila výšku poplatku v rozpore so zákonom. UK naopak v minulosti odmietala, že by pri určení školného pochybila.
"Na základe našich právnych analýz očakávame, že súd rozhodne o vrátení školného študentom," povedal krátko po podaní žaloby na súde zástupca spoločnosti Brent Consulting Richard Chovanec. UK podľa neho nezverejnila výšku školného včas a navyše presnú sumu určovali fakulty a nie rektor, ako vyžaduje zákon.
Dnešnú žalobu by mali v budúcnosti nasledovať ďalšie, poznamenal Chovanec. Spoločnosti Brent Consulting, v ktorej je konateľom, sa totiž prostredníctvom internetovej stránky www.skolne.sk ozvali aj ďalší nespokojní vysokoškoláci.
Nepriaznivú reakciu študentov na vyberanie školného za denné štúdium, ktorá vyústila do aprílovej demonštrácie pred parlamentom, vyvolala vlaňajšia novela vysokoškolského zákona. Tá umožnila verejným vysokým školám vyberať poplatky za externé štúdium. Zároveň však upravila aj možnosť vymáhať poplatok za denné štúdium, keď si ho vysokoškolák napríklad predĺžil opakovaním ročníka alebo už jednu verejnú univerzitu vyštudoval. V zákone bola táto právomoc škôl už od roku 2002, ale podľa skorších vyjadrení rektorov sa neuplatňovala.
Vyberanie poplatkov na verejných vysokých školách posúdi Ústavný súd. Opozícia najprv napadla školné za diaľkové vzdelávanie a neskôr aj poplatky za denné štúdium. Na rozdiel od zákona z roku 2002 poslanci pravidlá upravili tak, že platiť musia aj vysokoškoláci, ktorí nastúpili na niektorú zo škôl už pred týmto rokom. Podľa opozičných poslancov ide o nepovolenú retroaktivitu zákona, pretože študenti nastupovali do školy za iných podmienok, než by ju mali dokončiť.
Vyberanie školného na verejných vysokých školách sa v minulosti spomínalo najmä v súvislosti s externým štúdiom. Univerzity totiž poplatky vyberať nesmeli, ale zákon obchádzali prostredníctvom takzvaných sprostredkovateľských organizácií. Vlaňajšia novela zákona, ktorá umožnila vyberať školné oficiálne, mala podľa očakávaní jej tvorcov tejto praxi zabrániť. Niektorí študenti však tvrdia, že musia sprostredkovateľom platiť naďalej.
Dnešnú žalobu by mali v budúcnosti nasledovať ďalšie, poznamenal Chovanec. Spoločnosti Brent Consulting, v ktorej je konateľom, sa totiž prostredníctvom internetovej stránky www.skolne.sk ozvali aj ďalší nespokojní vysokoškoláci.
Nepriaznivú reakciu študentov na vyberanie školného za denné štúdium, ktorá vyústila do aprílovej demonštrácie pred parlamentom, vyvolala vlaňajšia novela vysokoškolského zákona. Tá umožnila verejným vysokým školám vyberať poplatky za externé štúdium. Zároveň však upravila aj možnosť vymáhať poplatok za denné štúdium, keď si ho vysokoškolák napríklad predĺžil opakovaním ročníka alebo už jednu verejnú univerzitu vyštudoval. V zákone bola táto právomoc škôl už od roku 2002, ale podľa skorších vyjadrení rektorov sa neuplatňovala.
Vyberanie poplatkov na verejných vysokých školách posúdi Ústavný súd. Opozícia najprv napadla školné za diaľkové vzdelávanie a neskôr aj poplatky za denné štúdium. Na rozdiel od zákona z roku 2002 poslanci pravidlá upravili tak, že platiť musia aj vysokoškoláci, ktorí nastúpili na niektorú zo škôl už pred týmto rokom. Podľa opozičných poslancov ide o nepovolenú retroaktivitu zákona, pretože študenti nastupovali do školy za iných podmienok, než by ju mali dokončiť.
Vyberanie školného na verejných vysokých školách sa v minulosti spomínalo najmä v súvislosti s externým štúdiom. Univerzity totiž poplatky vyberať nesmeli, ale zákon obchádzali prostredníctvom takzvaných sprostredkovateľských organizácií. Vlaňajšia novela zákona, ktorá umožnila vyberať školné oficiálne, mala podľa očakávaní jej tvorcov tejto praxi zabrániť. Niektorí študenti však tvrdia, že musia sprostredkovateľom platiť naďalej.
