Ivan Lexa
BRATISLAVA - Ministerstvo spravodlivosti trvá na tom, že Generálna prokuratúra musí zo zákona preveriť podozrenia zo zneužitia právomoci verejného činiteľa v prípade rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu v kauze Ivana Lexu.
Agentúre SITA toto stanovisko zaslali z tlačového a informačného odboru MS SR. "Na prešetrenie podozrení nie je potrebné žiadne právne kvalifikované podanie, ako tvrdí generálny prokurátor SR Dobroslav Trnka," uvádza MS v stanovisku. Podľa rezortu spravodlivosti vyplýva to zo základných zásad trestného konania uverejnených v Trestnom poriadku a zo zákona o prokuratúre, kde sa píše o pôsobnosti prokuratúry.
MS SR je presvedčené, že generálny prokurátor Dobroslav Trnka bude konať na základe zverejneného rozsudku ESĽP a prípad iniciatívne prešetrí. "Nie je totiž možné, aby pri takomto zjavnom podozrení sa osoby blízke generálnemu prokurátorovi vyhli prešetreniu len preto, že ho zvolili na súčasný post. Verím, že generálny prokurátor začne konať sám a dokáže svoju nezávislosť od svojich nominantov,“ uvádza v stanovisku minister spravodlivosti Štefan Harabin.
V kauze zrušenia tzv. Mečiarových amnestií bola podľa ministra spravodlivosti Štefana Harabina zneužitá právomoc verejného činiteľa. Mečiarove amnestie sa vzťahovali na prípad okolo zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. Podľa práva sú amnestie nezrušiteľné. "Ak niekto zrušil amnestiu a nemal na to právomoc, tak zneužil právomoc verejného činiteľa. Tí, ktorí rozhodovali o väzbách, asi porušili zákon. Tu je na ťahu generálny prokurátor, ktorý sa musí zaoberať tým, že nástroje trestného práva boli zneužívané na politiku," povedal v stredu po rokovaní vlády Harabin. Zodpovednosť vo veci by sa mala podľa ministra spravodlivosti vyvodiť aj voči konkrétnym sudcom, ktorí o veci rozhodovali.
Dôvody, prečo ESĽP rozhodol v prospech Ivana Lexu, sú tzv. Mečiarove amnestie. Európsky súd sa odvolal na článok Ústavy SR, podľa ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy a v jej medziach. ESĽP neprijal argument slovenskej vlády, že v čase vlády Mikuláša Dzurindu boli amnestie zrušené a neexistovalo rozhodnutie Ústavného súdu SR o tom, že Mečiarove amnestie sú nezrušiteľné. Teda, že štát o tom nevedel a v čase keď ústavný súd rozhodol, bol už Lexa na slobode. "Podľa európskeho súdu nestačí skutočnosť, že orgán verejnej moci sa domnieva, že jeho konanie je v súlade s ústavou," povedala zástupkyňa SR pred ESĽP Marica Pirošíková, ktorá v tomto spore Slovenskú republiku zastupovala.
Lexa sa obrátil v septembri 1999 na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, pričom sa sťažoval na porušenie jeho ľudských práv - prezumpcia neviny a uvalenie nezákonnej väzby. ESĽP uznal jeho sťažnosť a podľa súdneho rozhodnutia bude musieť Slovensko Lexovi vyplatiť do troch mesiacov 8 000 € z pôvodných 17 652 €, ktoré žiadal za náklady a výdavky spojené s týmto konaním. Ak Lexa uzná, že mu bola spôsobená ujma, má možnosť využiť rozsudok európskeho súdu a pokúsiť sa prostredníctvom civilného konania získať odškodnenie.
MS SR je presvedčené, že generálny prokurátor Dobroslav Trnka bude konať na základe zverejneného rozsudku ESĽP a prípad iniciatívne prešetrí. "Nie je totiž možné, aby pri takomto zjavnom podozrení sa osoby blízke generálnemu prokurátorovi vyhli prešetreniu len preto, že ho zvolili na súčasný post. Verím, že generálny prokurátor začne konať sám a dokáže svoju nezávislosť od svojich nominantov,“ uvádza v stanovisku minister spravodlivosti Štefan Harabin.
V kauze zrušenia tzv. Mečiarových amnestií bola podľa ministra spravodlivosti Štefana Harabina zneužitá právomoc verejného činiteľa. Mečiarove amnestie sa vzťahovali na prípad okolo zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. Podľa práva sú amnestie nezrušiteľné. "Ak niekto zrušil amnestiu a nemal na to právomoc, tak zneužil právomoc verejného činiteľa. Tí, ktorí rozhodovali o väzbách, asi porušili zákon. Tu je na ťahu generálny prokurátor, ktorý sa musí zaoberať tým, že nástroje trestného práva boli zneužívané na politiku," povedal v stredu po rokovaní vlády Harabin. Zodpovednosť vo veci by sa mala podľa ministra spravodlivosti vyvodiť aj voči konkrétnym sudcom, ktorí o veci rozhodovali.
Dôvody, prečo ESĽP rozhodol v prospech Ivana Lexu, sú tzv. Mečiarove amnestie. Európsky súd sa odvolal na článok Ústavy SR, podľa ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy a v jej medziach. ESĽP neprijal argument slovenskej vlády, že v čase vlády Mikuláša Dzurindu boli amnestie zrušené a neexistovalo rozhodnutie Ústavného súdu SR o tom, že Mečiarove amnestie sú nezrušiteľné. Teda, že štát o tom nevedel a v čase keď ústavný súd rozhodol, bol už Lexa na slobode. "Podľa európskeho súdu nestačí skutočnosť, že orgán verejnej moci sa domnieva, že jeho konanie je v súlade s ústavou," povedala zástupkyňa SR pred ESĽP Marica Pirošíková, ktorá v tomto spore Slovenskú republiku zastupovala.
Lexa sa obrátil v septembri 1999 na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, pričom sa sťažoval na porušenie jeho ľudských práv - prezumpcia neviny a uvalenie nezákonnej väzby. ESĽP uznal jeho sťažnosť a podľa súdneho rozhodnutia bude musieť Slovensko Lexovi vyplatiť do troch mesiacov 8 000 € z pôvodných 17 652 €, ktoré žiadal za náklady a výdavky spojené s týmto konaním. Ak Lexa uzná, že mu bola spôsobená ujma, má možnosť využiť rozsudok európskeho súdu a pokúsiť sa prostredníctvom civilného konania získať odškodnenie.
