Robert Fico (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Vláda chce opäť otvoriť druhý dôchodkový pilier. Na jej sobotňajšom mimoriadnom rokovaní v Bratislave dal preto premiér Robert Fico ministerke práce Viere Tomanovej úlohu pripraviť príslušnú legislatívu.
Druhý pilier by sa mal otvoriť minimálne na šesť mesiacov pre výstup aj vstup sporiteľov. Vláda tak podľa Fica chce urobiť čo najskôr, s cieľom umožniť občanom rozhodnúť sa, či chcú znášať riziká súvisiace s vývojom na finančnom trhu. Premiér predpokladá, že zákon by mal platiť ešte pred 1. januárom 2009. Kabinet tiež v súvislosti s vývojom na svetových finančných trhoch chce prísnejšie regulovať pôsobenie bankových subjektov a dôchodkových správcovských spoločností na Slovensku.
Slovensko podľa Roberta Fica nepožíva pred dôsledkami celosvetovej finančnej krízy žiadnu imunitu. Podľa záverov mimoriadneho rokovania vládny je práve oblasť sporenia v 2. pilieri najviac ohrozená aktuálnou situáciou na finančných trhoch. Druhou oblasťou, pre ktorú hrozia možné negatívne dôsledky, je oblasť bankového sektora. Práve v týchto dvoch oblastiach chce preto vláda podľa jej predsedu posilniť regulačnú a kontrolnú úlohu štátu. Ako však premiér dodal, slovenský bankový sektor by finančnou krízou nemal byť ovplyvnený nad únosnú mieru. Možnú obavu však vyslovil v súvislosti s prípadnými krokmi materských bánk v prípade výraznejšieho zasiahnutia dôsledkami finančnej krízy.
Vláda preto uložila Ministerstvu financií (MF) SR, aby v spolupráci s Národnou bankou Slovenska (NBS), vypracovala analýzu ekonomického prostredia, v ktorom pôsobia slovenské banky vlastnené zahraničnými spoločnosťami. Podľa premiéra chce dať vláda centrálnej banke viac právomocí a kontrolných úloh. Podľa guvernéra NBS Ivana Šramka, riziká na kapitálových trhoch dostávajú novú dimenziu - a preto je potrebné na to reagovať aj reguláciou, predovšetkým zlepšením kompenzačno-ochranných mechanizmov. Podľa Fica je dôležité zodpovedať si aj otázku, či majú malé štáty Európskej únie (EÚ) dostatočné mechanizmy na kontrolu vzťahov medzi materskou bankou a jej dcérou pôsobiacou v konkrétnej krajine. Ako však dodal, všetky prípadne kroky chce vláda robiť v súlade s pravidlami EÚ.
Fico po rokovaní vlády poukázal aj na medziročnú výnosnosť jednotlivých fondov spravovaných DSS-kami, pričom dodal, že úspory sa dnes absolútne znehodnocujú. Aj preto chce dať vláda podľa jeho slov sporiteľom priestor na to, aby sa rozhodli, či chcú v druhom pilieri zostať aj naďalej, alebo z neho vystúpiť. Podľa Šramka má centrálna banka v súčasnosti dostatok kontrolných mechanizmov na kontrolu správcovských spoločností, pričom však pripomenul, že výnosy v jednotlivých fondoch závisia od vývoja na finančnom trhu. Minister financií pritom vidí v rámci druhého piliera priestor na úpravu pravidiel v oblasti porovnávania výnosov jednotlivých správcovských spoločností a ich dorovnávania.
Podľa Jána Počiatka môže mať súčasná situácia na svetových finančných trhoch priamy dopad na Slovensko prostredníctvom globálnych finančných tokov a nepriamy prostredníctvom poklesu dopytu na zahraničných trhoch, na ktoré Slovensko exportuje svoje produkty. V súvislosti s možnými dopadmi krízy na slovenský bankový sektor uviedol, že prípadné problémy by mohli súvisieť s vývojom hospodárenia materských bánk. Ich pôsobenie je však, podľa jeho slov, pomerne konzervatívne, takže by nemali byť do veľkej miery ovplyvnené krízou. Likvidita slovenských bánk je pritom podľa ministra na primeranej úrovni. "Slovenská ekonomika zatiaľ výraznejšie nepociťuje dôsledky finančnej krízy," dodal Počiatek.
Slovensko podľa Roberta Fica nepožíva pred dôsledkami celosvetovej finančnej krízy žiadnu imunitu. Podľa záverov mimoriadneho rokovania vládny je práve oblasť sporenia v 2. pilieri najviac ohrozená aktuálnou situáciou na finančných trhoch. Druhou oblasťou, pre ktorú hrozia možné negatívne dôsledky, je oblasť bankového sektora. Práve v týchto dvoch oblastiach chce preto vláda podľa jej predsedu posilniť regulačnú a kontrolnú úlohu štátu. Ako však premiér dodal, slovenský bankový sektor by finančnou krízou nemal byť ovplyvnený nad únosnú mieru. Možnú obavu však vyslovil v súvislosti s prípadnými krokmi materských bánk v prípade výraznejšieho zasiahnutia dôsledkami finančnej krízy.
Vláda preto uložila Ministerstvu financií (MF) SR, aby v spolupráci s Národnou bankou Slovenska (NBS), vypracovala analýzu ekonomického prostredia, v ktorom pôsobia slovenské banky vlastnené zahraničnými spoločnosťami. Podľa premiéra chce dať vláda centrálnej banke viac právomocí a kontrolných úloh. Podľa guvernéra NBS Ivana Šramka, riziká na kapitálových trhoch dostávajú novú dimenziu - a preto je potrebné na to reagovať aj reguláciou, predovšetkým zlepšením kompenzačno-ochranných mechanizmov. Podľa Fica je dôležité zodpovedať si aj otázku, či majú malé štáty Európskej únie (EÚ) dostatočné mechanizmy na kontrolu vzťahov medzi materskou bankou a jej dcérou pôsobiacou v konkrétnej krajine. Ako však dodal, všetky prípadne kroky chce vláda robiť v súlade s pravidlami EÚ.
Fico po rokovaní vlády poukázal aj na medziročnú výnosnosť jednotlivých fondov spravovaných DSS-kami, pričom dodal, že úspory sa dnes absolútne znehodnocujú. Aj preto chce dať vláda podľa jeho slov sporiteľom priestor na to, aby sa rozhodli, či chcú v druhom pilieri zostať aj naďalej, alebo z neho vystúpiť. Podľa Šramka má centrálna banka v súčasnosti dostatok kontrolných mechanizmov na kontrolu správcovských spoločností, pričom však pripomenul, že výnosy v jednotlivých fondoch závisia od vývoja na finančnom trhu. Minister financií pritom vidí v rámci druhého piliera priestor na úpravu pravidiel v oblasti porovnávania výnosov jednotlivých správcovských spoločností a ich dorovnávania.
Podľa Jána Počiatka môže mať súčasná situácia na svetových finančných trhoch priamy dopad na Slovensko prostredníctvom globálnych finančných tokov a nepriamy prostredníctvom poklesu dopytu na zahraničných trhoch, na ktoré Slovensko exportuje svoje produkty. V súvislosti s možnými dopadmi krízy na slovenský bankový sektor uviedol, že prípadné problémy by mohli súvisieť s vývojom hospodárenia materských bánk. Ich pôsobenie je však, podľa jeho slov, pomerne konzervatívne, takže by nemali byť do veľkej miery ovplyvnené krízou. Likvidita slovenských bánk je pritom podľa ministra na primeranej úrovni. "Slovenská ekonomika zatiaľ výraznejšie nepociťuje dôsledky finančnej krízy," dodal Počiatek.
