Pál Csáky
BRATISLAVA - Rokovania opozičných strán o nomináciách do kontrolných orgánov Slovenského pozemkového fondu (SPF) neobnovili dôveru voči Strane maďarskej koalície.
"SMK je v opozícii z hľadiska hlasovania proti vládnym návrhom zákonov, ale zároveň nie je v takej opozícii, aby sme im mohli dôverovať,“ vyhlásil v diskusnej relácii Slovenského rozhlasu (SRo) Sobotné dialógy podpredseda opozičnej SDKÚ-DS Ivan Mikloš. Ako dodal, niektoré postoje naznačujú, že SMK "užšie“ spolupracuje s vládnymi stranami. Ani to podľa Mikloša nebráni SDKÚ-DS, aby sa s SMK nevedela dohodnúť, pokiaľ ide o otázky kontroly vlády. Naďalej však nepovažuje SMK za štandardného člena opozičného bloku. "Spolupráca s KDH je omnoho užšia a intenzívnejšia“, uzavrel.
SMK nepovažuje za čisto opozičnú stranu ani podpredseda vládnej ĽS-HZDS Miroslav Jureňa. "SMK ako keby nebola ani v opozícii ani v koalícii, ale k dispozícii,“ poznamenal. Ocenil jej "správny“ postoj pri hlasovaní o Lisabonskej zmluve aj "konštruktívny prístup“ v období druhej Dzurindovej vlády, keď ovládala Slovenský pozemkový fond. Zvýšenie minimálnej mzdy na 8900 korún nerieši problém dlhodobo nezamestnaných.
Podľa Mikloša naopak, povedie v niektorých odvetviach - ako textilný alebo obuvnícky priemysel, k prepúšťaniu. Mikloš je presvedčený, že trhu práce by viac prospelo zrušenie minimálnej mzdy. Ľahšie by sa tak mohli zamestnať nízko kvalifikované skupiny obyvateľstva. Problém nízkych miezd by pomáhal riešiť štát tým, že by zamestnaným ďalej vyplácal sociálne dávky. Takéto riešenie by štát nestálo ani o korunu viac, ako je to v súčasnosti. Výrazne by sa tiež zvýšila motivácia ľudí poberajúcich sociálnu podporu zamestnať sa, zdôraznil Mikloš.
Jureňa sa neobáva, že by zvýšenie minimálnej mzdy zvýšilo nezamestnanosť. Skonštatoval, že minimálna mzda sa týka len dvoch percent zamestnancov, navyše sa zvyšuje v období, keď hospodárstvo krajiny rýchle rastie.
SMK nepovažuje za čisto opozičnú stranu ani podpredseda vládnej ĽS-HZDS Miroslav Jureňa. "SMK ako keby nebola ani v opozícii ani v koalícii, ale k dispozícii,“ poznamenal. Ocenil jej "správny“ postoj pri hlasovaní o Lisabonskej zmluve aj "konštruktívny prístup“ v období druhej Dzurindovej vlády, keď ovládala Slovenský pozemkový fond. Zvýšenie minimálnej mzdy na 8900 korún nerieši problém dlhodobo nezamestnaných.
Podľa Mikloša naopak, povedie v niektorých odvetviach - ako textilný alebo obuvnícky priemysel, k prepúšťaniu. Mikloš je presvedčený, že trhu práce by viac prospelo zrušenie minimálnej mzdy. Ľahšie by sa tak mohli zamestnať nízko kvalifikované skupiny obyvateľstva. Problém nízkych miezd by pomáhal riešiť štát tým, že by zamestnaným ďalej vyplácal sociálne dávky. Takéto riešenie by štát nestálo ani o korunu viac, ako je to v súčasnosti. Výrazne by sa tiež zvýšila motivácia ľudí poberajúcich sociálnu podporu zamestnať sa, zdôraznil Mikloš.
Jureňa sa neobáva, že by zvýšenie minimálnej mzdy zvýšilo nezamestnanosť. Skonštatoval, že minimálna mzda sa týka len dvoch percent zamestnancov, navyše sa zvyšuje v období, keď hospodárstvo krajiny rýchle rastie.
