(Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Výšku minimálnej mzdy bude môcť v konečnom dôsledku určovať vláda. Počíta s tým novela zákona o minimálnej mzde, ktorú vo štvrtok schválila Národná rada hlasmi 85 poslancov.
Novela stanovuje iba spodnú hranicu pre rozhodovanie vlády o konkrétnej sume minimálnej mzdy. Hornú hranicu pri zvyšovaní minimálnej mzdy novela zákona neurčuje a nariadením ju môže upraviť vláda. Prihliadať by pritom mala na stanoviská sociálnych partnerov, vývoj kritérií na úpravu sumy minimálnej mzdy, vývoj podielu čistej minimálnej mzdy z čistej priemernej mzdy najmenej za predchádzajúce dva kalendárne roky a vývoj produktivity práce. Zákon bude účinný dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov SR.
Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová povedala, že už v polovici júna malo byť jasné, o koľko bude na budúci rok zvýšená minimálna mzda. "Lenže dnes je polovica septembra a dnes takúto dohodu sociálni partneri nemajú uzatvorenú,“ povedala Tomanová. Podľa nej si treba uvedomiť, že ak by zostala minimálna mzda len na úrovni výpočtu podľa platného zákona, znamenalo by to vážne poškodenie ľudí s najnižšími príjmami. Poslankyňa Klára Sárközy (SMK) ministerke povedala, že s tripartitou je asi potrebné rokovať častejšie, keď sa nedarí dohodnúť.
"Návrhom zákona sa bezdôvodne zvyšuje kompetencia vlády na úkor tripartity,“ zdôraznila s tým, že vláda sa vybrala jednoduchšou cestou a namiesto trpezlivého rokovania, ktoré by mohlo viesť ku kompromisom, si prisvojila kompetenciu diktátu. Problémom podľa opozičnej poslankyne je, že vláda sa jednoznačne prikláňa na stranu odborov a znevýhodňuje veľkú skupinu pracujúcich. Minimálnu mzdu poberá od 1,8 % do 2,2 % pracujúcich, na druhej strane zvyšovanie minimálnej mzdy ovplyvní zvýšením odvodového zaťaženia veľkú skupiny živnostníkov.
Premiér Róbert Fico nedávno vyhlásil, že cieľom vlády je, "aby sme si vytvorili právne prostredie na zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 8 900 korún (295,43 €)". Súčasné tempo rastu minimálnej mzdy vláda považuje pri dnešnom tempe rastu priemernej mzdy za nedostatočné. Keďže sa sociálni partneri na novej sume najnižších miezd doteraz nedohodli, podľa súčasného znenia zákona je ministerka práce a sociálnych vecí Viera Tomanová povinná predložiť na rokovanie vlády návrh na zvýšenie minimálnej mzdy na 8 690 Sk (288,45 €), ktorý zohľadňuje minuloročný rast priemernej mzdy na Slovensku.
Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová povedala, že už v polovici júna malo byť jasné, o koľko bude na budúci rok zvýšená minimálna mzda. "Lenže dnes je polovica septembra a dnes takúto dohodu sociálni partneri nemajú uzatvorenú,“ povedala Tomanová. Podľa nej si treba uvedomiť, že ak by zostala minimálna mzda len na úrovni výpočtu podľa platného zákona, znamenalo by to vážne poškodenie ľudí s najnižšími príjmami. Poslankyňa Klára Sárközy (SMK) ministerke povedala, že s tripartitou je asi potrebné rokovať častejšie, keď sa nedarí dohodnúť.
"Návrhom zákona sa bezdôvodne zvyšuje kompetencia vlády na úkor tripartity,“ zdôraznila s tým, že vláda sa vybrala jednoduchšou cestou a namiesto trpezlivého rokovania, ktoré by mohlo viesť ku kompromisom, si prisvojila kompetenciu diktátu. Problémom podľa opozičnej poslankyne je, že vláda sa jednoznačne prikláňa na stranu odborov a znevýhodňuje veľkú skupinu pracujúcich. Minimálnu mzdu poberá od 1,8 % do 2,2 % pracujúcich, na druhej strane zvyšovanie minimálnej mzdy ovplyvní zvýšením odvodového zaťaženia veľkú skupiny živnostníkov.
Premiér Róbert Fico nedávno vyhlásil, že cieľom vlády je, "aby sme si vytvorili právne prostredie na zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 8 900 korún (295,43 €)". Súčasné tempo rastu minimálnej mzdy vláda považuje pri dnešnom tempe rastu priemernej mzdy za nedostatočné. Keďže sa sociálni partneri na novej sume najnižších miezd doteraz nedohodli, podľa súčasného znenia zákona je ministerka práce a sociálnych vecí Viera Tomanová povinná predložiť na rokovanie vlády návrh na zvýšenie minimálnej mzdy na 8 690 Sk (288,45 €), ktorý zohľadňuje minuloročný rast priemernej mzdy na Slovensku.
