Pojednávanie Ústavného súdu SR
KOŠICE - Zákon o preukazovaní pôvodu majetku nie je v súlade s ústavou. K tomuto záveru dospel vo svojom náleze Ústavný súd.
Vyhovel tak návrhu dvoch skupín poslancov parlamentu, ktorí žiadali, aby označil za neústavný celý zákon resp. napadnuté ustanovenia. Na dnešnom verejnom vyhlásení v Košiciach za prítomnosti predsedu Národnej rady Pavla Pašku o tom informovala predsedníčka súdu Ivetta Macejková. Vyhlásenie rozhodnutia preložili z 2. júla na dnes, oficiálnym dôvodom mala byť žiadosť Pavla Pašku osobne sa zúčastniť na vyhlásení rozhodnutia.
"Napadnutý zákon porušuje ústavný princíp právnej istoty, je retroaktívny vo vzťahu k nadobudnutým právam a pripúšťa nadmerné zasahovanie do práva vlastniť majetok. Napadnutý zákon podľa názoru ústavného súdu neprimeraným spôsobom presúva dôkazné bremeno z orgánov verejnej moci na fyzické osoby a právnické osoby a v spojení s tým zavádza nový, ústave neznámy spôsob prepadnutia majetku, ktorého realizácia nie je transparentná a napokon z jeho ustanovení vôbec nevyplýva," uvádza sa v komuniké súdu.
Účinnosť sporného zákona ÚS pozastavil ešte v októbri 2005, keď o jeho preskúmanie požiadali dve skupiny poslancov. Zákonu vyčítali možnú neústavnosť najmä v oblasti retroaktivity a prenesenia dôkazného bremena na podozrivého. Ústavný súd nemôže zákon zrušiť, môže len pozastaviť jeho účinnosť. Zrušiť zákon môže len Národná rada. Mala by tak urobiť do pol roka od zverejnenia v Zbierke nálezov, v prípade, že tak neurobí, zákon automaticky prestáva platiť. Zákonodarca má však možnosť prijať úplne nový zákon, ktorým zruší a nahradí napadnutý zákon.
Národná rada schválila zákon 23. júna 2005. Návrh, ktorý predložila skupina poslancov za stranu Smer-SD, podporilo 114 zo 144 prítomných poslancov. Za zákon hlasovali všetci vtedajší poslanci Smeru-SD, KSS a ANO. Normu podporili kluby SDKÚ-DS a KDH, v oboch prípadoch s výnimkou jedného poslanca, tí sa hlasovania zdržali. Za bola aj väčšina vtedajšieho poslaneckého klubu SMK, traja z tohto klubu sa zdržali, dvaja nehlasovali a jeden nebol na hlasovaní.
Zákon podporila aj časť nezávislých poslancov. Dvadsať vtedajších poslancov za ĽS-HZDS sa hlasovania o tomto zákone zdržalo, dvaja boli proti a šéf hnutia Vladimír Mečiar nebol na hlasovaní prítomný. Ten zákon označil ako "zlátaninu niečoho, čo asi ani autori nechceli." Niektoré jeho ustanovenia označil Mečiar za nevykonateľné a niektoré boli v rozpore s ústavou.
Robert Fico sa v roku 2005 v súvislosti so snahou prijať takúto legislatívu okrem iného vyjadril, že "je absolútne príznačné, že proti zákonu o preukazovaní pôvodu majetku broja najmä poslanci NR SR za politické strany, ktoré boli od roku 1990 opakovane pri moci a ktoré realizovali najväčší a lacný výpredaj štátneho majetku v histórii štátu a ktoré ovplyvňovali mnohé dôležité hospodárske a finančné rozhodnutia totálne nevýhodné pre štát".
"Napadnutý zákon porušuje ústavný princíp právnej istoty, je retroaktívny vo vzťahu k nadobudnutým právam a pripúšťa nadmerné zasahovanie do práva vlastniť majetok. Napadnutý zákon podľa názoru ústavného súdu neprimeraným spôsobom presúva dôkazné bremeno z orgánov verejnej moci na fyzické osoby a právnické osoby a v spojení s tým zavádza nový, ústave neznámy spôsob prepadnutia majetku, ktorého realizácia nie je transparentná a napokon z jeho ustanovení vôbec nevyplýva," uvádza sa v komuniké súdu.
Účinnosť sporného zákona ÚS pozastavil ešte v októbri 2005, keď o jeho preskúmanie požiadali dve skupiny poslancov. Zákonu vyčítali možnú neústavnosť najmä v oblasti retroaktivity a prenesenia dôkazného bremena na podozrivého. Ústavný súd nemôže zákon zrušiť, môže len pozastaviť jeho účinnosť. Zrušiť zákon môže len Národná rada. Mala by tak urobiť do pol roka od zverejnenia v Zbierke nálezov, v prípade, že tak neurobí, zákon automaticky prestáva platiť. Zákonodarca má však možnosť prijať úplne nový zákon, ktorým zruší a nahradí napadnutý zákon.
Národná rada schválila zákon 23. júna 2005. Návrh, ktorý predložila skupina poslancov za stranu Smer-SD, podporilo 114 zo 144 prítomných poslancov. Za zákon hlasovali všetci vtedajší poslanci Smeru-SD, KSS a ANO. Normu podporili kluby SDKÚ-DS a KDH, v oboch prípadoch s výnimkou jedného poslanca, tí sa hlasovania zdržali. Za bola aj väčšina vtedajšieho poslaneckého klubu SMK, traja z tohto klubu sa zdržali, dvaja nehlasovali a jeden nebol na hlasovaní.
Zákon podporila aj časť nezávislých poslancov. Dvadsať vtedajších poslancov za ĽS-HZDS sa hlasovania o tomto zákone zdržalo, dvaja boli proti a šéf hnutia Vladimír Mečiar nebol na hlasovaní prítomný. Ten zákon označil ako "zlátaninu niečoho, čo asi ani autori nechceli." Niektoré jeho ustanovenia označil Mečiar za nevykonateľné a niektoré boli v rozpore s ústavou.
Robert Fico sa v roku 2005 v súvislosti so snahou prijať takúto legislatívu okrem iného vyjadril, že "je absolútne príznačné, že proti zákonu o preukazovaní pôvodu majetku broja najmä poslanci NR SR za politické strany, ktoré boli od roku 1990 opakovane pri moci a ktoré realizovali najväčší a lacný výpredaj štátneho majetku v histórii štátu a ktoré ovplyvňovali mnohé dôležité hospodárske a finančné rozhodnutia totálne nevýhodné pre štát".
