Magda Vašáryová
BRATISLAVA - Opozičná politička a bývalá herečka Magdaléna Vášáryová sa napriek blížiacim sa šesťdesiatinám nechystá odpočívať. V minulosti veľvyslankyňa a bývalá štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí plánuje ďalej pôsobiť v politike a možno napíše aj ďalšiu knihu. O návrate k herectvu už naopak neuvažuje.
"Určite sa budem snažiť pracovať čo najdlhšie. Ja patrím do tej generácie žien, ktoré budú pracovať veľmi dlho," povedala poslankyňa SDKÚ-DS bývalého premiéra Mikuláša Dzurindu. S úsmevom dodala, že jednému druhu práce sa priemerne venuje osemnásť až devätnásť rokov. Pripustila, že v politike, v ktorej sa pohybuje zatiaľ o poznanie kratšie, už možno toľko nevydrží. Poznamenala však, že bývalý poľský minister zahraničných vecí Wladyslaw Bartoszewski bol vo funkcii ešte ako takmer osemdesiatnik.
O tom, aké posty by ju v politike ešte lákali, však príliš podrobne hovoriť nechcela. "Mňa nelákajú funkcie tak, ako ma nikdy nelákali role (...) Láka ma niečo urobiť, niečo niekam posunúť," vyhlásila bývalá kandidátka na prezidenta z roku 1999.
Vášáryová svoju diplomatickú dráhu odštartovala po novembri 1989, v roku 1990 sa stala československou veľvyslankyňou v Rakúsku. Neskôr, za vlády Mikuláša Dzurindu, zastávala ešte rovnaký post vo Varšave a po návrate v roku 2005 sa stala štátnou tajomníčkou ministerstva zahraničných vecí. V 90. rokoch tiež založila Slovenskú spoločnosť pre zahraničnú politiku.
Za najťažšiu skúšku však považovala práve svoj prvý diplomatický post vo Viedni, kde ju čakala úloha nadviazať nové kontakty a úrad vyčistiť od zástupcov bývalého režimu. "Neboli mobily, nebol internet. Tí ľudia, ktorých som tam našla vo veľvyslanectve, oni neverili, že sa tá zmena udiala," popisovala svoje prvé chvíle na ambasáde. "Keď som prišla, ja som zistila, že všetky správy, ktoré podáva veľvyslanectvo, idú ešte (komunistickému politikovi Vasilovi) Biľakovi na ÚV," dodala. Odpočúvacie zariadenia z budovy musel podľa nej vtedy odviezť kamión a pred jej spálňou spával tri mesiace agent.
Ani neskôr sa podľa Vášáryovej vo Viedni nepracovalo ľahko. Počas medzinárodného zásahu proti vtedajšiemu irackému prezidentovi Saddámovi Husajnovi, ktorý napadol Kuvajt, sa vraj veľvyslankyňa nedostala ani do záhrady svojej rezidencie. "Potom prišiel rok 1991, kedy som mala 128 dní obležené veľvyslanectvo protestujúcimi proti nášmu atómovému programu," uzavrela.
Hoci si na Vášáryovú mnohí Slováci spomínajú viac ako na herečku, ona sama už dlhší čas zdôrazňuje, že strieborné plátno i divadelné dosky sú pre ňu uzavretá kapitola. V januári síce vystúpila v senickom ochotníckom divadle v záhoráckej úprave Shakespearovej hry Rómeo a Júlia, zdôraznila však, že ide v podstate o výnimku.
Úplne uzavretá naopak nemusí byť Vášáryovej literárna produkcia. Autorka viacerých kníh, okrem iného o etikete a slušnom správaní, uvažuje, že by k svojej zbierke mohla pridať aj knihu o živote v slovenskom parlamente. "Ako veľvyslankyňa alebo ako riaditeľka Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku som veľakrát sedávala na balkóne (...) Ale je niečo iné sedieť dole," povedala. Do parlamentných lavíc sa Vášáryová dostala po voľbách v roku 2006, po ktorých jej SDKÚ-DS skončila v opozícii.
Nijako mimoriadne sa Vášáryová nechystá osláviť ani svoje okrúhle výročie, ktoré ju čaká v utorok 26. augusta. "Pôjdem na hrob mojich rodičov. Ja neslávim narodeniny," povedala a upozornila, že napríklad ani v Poľsku sa narodeniny až tak neslávia a väčší dôraz sa dáva na meniny. "Dostanem od môjho muža nejakú drobnosť, teda milú a krásnu drobnosť. Možno nemusí byť až taká lacná, ale to je všetko," vyhlásila.
O tom, aké posty by ju v politike ešte lákali, však príliš podrobne hovoriť nechcela. "Mňa nelákajú funkcie tak, ako ma nikdy nelákali role (...) Láka ma niečo urobiť, niečo niekam posunúť," vyhlásila bývalá kandidátka na prezidenta z roku 1999.
Vášáryová svoju diplomatickú dráhu odštartovala po novembri 1989, v roku 1990 sa stala československou veľvyslankyňou v Rakúsku. Neskôr, za vlády Mikuláša Dzurindu, zastávala ešte rovnaký post vo Varšave a po návrate v roku 2005 sa stala štátnou tajomníčkou ministerstva zahraničných vecí. V 90. rokoch tiež založila Slovenskú spoločnosť pre zahraničnú politiku.
Za najťažšiu skúšku však považovala práve svoj prvý diplomatický post vo Viedni, kde ju čakala úloha nadviazať nové kontakty a úrad vyčistiť od zástupcov bývalého režimu. "Neboli mobily, nebol internet. Tí ľudia, ktorých som tam našla vo veľvyslanectve, oni neverili, že sa tá zmena udiala," popisovala svoje prvé chvíle na ambasáde. "Keď som prišla, ja som zistila, že všetky správy, ktoré podáva veľvyslanectvo, idú ešte (komunistickému politikovi Vasilovi) Biľakovi na ÚV," dodala. Odpočúvacie zariadenia z budovy musel podľa nej vtedy odviezť kamión a pred jej spálňou spával tri mesiace agent.
Ani neskôr sa podľa Vášáryovej vo Viedni nepracovalo ľahko. Počas medzinárodného zásahu proti vtedajšiemu irackému prezidentovi Saddámovi Husajnovi, ktorý napadol Kuvajt, sa vraj veľvyslankyňa nedostala ani do záhrady svojej rezidencie. "Potom prišiel rok 1991, kedy som mala 128 dní obležené veľvyslanectvo protestujúcimi proti nášmu atómovému programu," uzavrela.
Hoci si na Vášáryovú mnohí Slováci spomínajú viac ako na herečku, ona sama už dlhší čas zdôrazňuje, že strieborné plátno i divadelné dosky sú pre ňu uzavretá kapitola. V januári síce vystúpila v senickom ochotníckom divadle v záhoráckej úprave Shakespearovej hry Rómeo a Júlia, zdôraznila však, že ide v podstate o výnimku.
Úplne uzavretá naopak nemusí byť Vášáryovej literárna produkcia. Autorka viacerých kníh, okrem iného o etikete a slušnom správaní, uvažuje, že by k svojej zbierke mohla pridať aj knihu o živote v slovenskom parlamente. "Ako veľvyslankyňa alebo ako riaditeľka Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku som veľakrát sedávala na balkóne (...) Ale je niečo iné sedieť dole," povedala. Do parlamentných lavíc sa Vášáryová dostala po voľbách v roku 2006, po ktorých jej SDKÚ-DS skončila v opozícii.
Nijako mimoriadne sa Vášáryová nechystá osláviť ani svoje okrúhle výročie, ktoré ju čaká v utorok 26. augusta. "Pôjdem na hrob mojich rodičov. Ja neslávim narodeniny," povedala a upozornila, že napríklad ani v Poľsku sa narodeniny až tak neslávia a väčší dôraz sa dáva na meniny. "Dostanem od môjho muža nejakú drobnosť, teda milú a krásnu drobnosť. Možno nemusí byť až taká lacná, ale to je všetko," vyhlásila.
