Vláda opäť zasadla: Toto sú najnovšie návrhy, ktoré prerokovala

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR ako predkladateľ správy spresnilo, že z celkového počtu konaní bolo 27 vedených z dôvodu neoznámenia transpozičných opatrení k smerniciam, 14 z dôvodu nesprávnej alebo neúplnej transpozície smerníc, 18 pre nesprávnu aplikáciu práva Európskej únie a osem konaní bolo vedených z iných dôvodov.

V porovnaní s rokom 2023 bolo voči SR vedených o osem konaní viac. "Slovenská republika patrí k štátom s vyšším počtom konaní o porušení povinností vedených podľa článku 258 - 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie," podotklo ministerstvo.

Postupy riešenia krízových situácií bánk sa majú upraviť

Znižovanie rizík v bankovom sektore, posilňovanie odolnosti regulovaných subjektov voči prípadným ekonomickým otrasom, a tým posilnenie slovenského finančného systému. To sú ciele návrhu novely zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu, ktorý v stredu schválila vláda. Legislatívnou zmenou sa má do slovenského právneho poriadku prevziať novelizovaná európska smernica o ozdravení a riešení krízových situácií (BRRD).

Právnou normou sa majú po novom upraviť viaceré postupy riešenia krízových situácií bánk. Ide napríklad o určenie, že tzv. globálne systémovo významné inštitúcie (G-SII) so stratégiou, v rámci ktorej by sa mohla riešiť krízová situácia viac ako jedného subjektu skupiny, vypočítajú svoju požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na základe predpokladu, že sa bude riešiť krízová situácia len jedného subjektu skupiny. Straty a potreby rekapitalizácie akýchkoľvek dcérskych spoločností tejto skupiny sa pritom prevedú na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši.

"Podobná požiadavka je stanovená v súvislosti s dodatočnou požiadavkou na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktorú môžu uložiť orgány pre riešenie krízových situácií," priblížil rezort financií v dôvodovej správe. V uvedených výpočtoch sa majú zohľadniť všetky subjekty z tretích krajín, ktoré sú súčasťou skupiny G-SII a ktoré by boli subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, keby boli usadené v Európskej únii (EÚ).

Novela má tiež nastaviť pravidlá, podľa ktorých nesmie byť súčet skutočných požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky G-SII s tzv. stratégiou riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch nižší ako teoretická požiadavka tejto skupiny v rámci tzv. stratégie riešenia krízových situácií v jednom okamihu. V tomto výpočte sa majú zohľadniť aj všetky subjekty z tretích krajín v rámci skupiny.

Súčasťou návrhu sú legislatívne úpravy súvisiace s dosiahnutím plnej transpozície smernice o ozdravení a riešení krízových situácií, ako aj ďalšie úpravy technického charakteru vyplývajúce z aplikačnej praxe. Novela má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2025.

Colný zákon sa má upraviť podľa poznatkov z praxe

Spresnenie ustanovení o výkone colnej kontroly tovaru a výške súvisiacich nákladov je jedným z cieľov návrhu novely colného zákona, ktorý v stredu schválila vláda. Ministerstvo financií (MF) SR v predloženej právnej norme zapracovalo poznatky z uplatňovania zákona v praxi.

Po novom sa má tiež upraviť vypĺňanie colného vyhlásenia, oslobodenie od dovozného cla pri tovare dovážanom charitatívnymi a dobročinnými organizáciami či oznámenie sumy colného dlhu a dňa jej platby v prípade úhrady colného dlhu použitím záruky na colný dlh. Novela sa venuje tiež darovaniu tovaru alebo vecí, pri ktorých colný úrad vykonáva správu majetku vo vlastníctve štátu, ako aj doručovaniu elektronických správ a elektronických dokumentov cez informačné systémy zriadené Európskou úniou.

"Vypúšťajú sa ustanovenia týkajúce sa žiadostí o vyplatenie vývoznej náhrady a splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho predpisu, ktorým je ustanovený vzor ručiteľského vyhlásenia pri ručení vo forme celkovej záruky, dopĺňajú sa ustanovenia týkajúce sa centralizovaného colného konania a zániku nedoplatkov a rozširuje sa zoznam colných letísk o letisko Malacky a letisko Prešov," priblížil v predkladacej správe rezort financií. Väčšina novely má podľa návrhu nadobudnúť účinnosť 1. júla 2025, zvyšok potom 1. januára 2026.