5 °C
BRATISLAVA - Obrovský finančný schodok v Sociálnej poisťovni, otázny stav koaličnej väčšiny a priam bublajúca téma prečerpávacej vodnej elektrárne na Podpoľaní, ktorá rozdúchala vášne. Podpredseda výboru pre financie a rozpočet a poslanec za Slobodu a Solidaritu Marián Viskupič sa vo videorozhovore vyjadril aj k týmto otázkam. Podľa neho sa už nedá prizerať na to, ako štát hospodári a grécky scenár je vraj z hľadiska porovnania veľmi reálny. Odhalil však aj časť interného diania v strane a veľkou témou je aj možný príchod Štefana Hamrana k liberálom.
Aká atmosféra panuje v SaS-ke? Od zvolenia nového predsedu Branislava Gröhlinga to bude už čoskoro rok.
- Máme takmer rok nového predsedu. Je to jednoducho fakt. Myslím si, že sme týmto krokom preukázali, že sme dospelá, stabilizovaná strana. Zvládli sme odchod "otca zakladateľa". Preferencie si myslím, že nám dokonca trošku stúpli a sú stabilizované. Pracujeme a prinášame riešenia.
Sociálna poisťovňa na základe verejných dát počas minulého roka hospodárila s finančným schodkom vo výške takmer troch miliárd eur. Ako sa pozeráte na túto situáciu?
- V prvom rade si treba povedať, že ročný deficit vo výške troch miliárd je pri takejto inštitúcii obrovské číslo. Je to dokonca viac, ako činí celá konsolidácia, o ktorej hovorila koalícia. Plus mínus sa hovorí o hodnote 2,7 miliardy. Je to problém. Nie je to však len problémom vlaňajšieho obdobia. Pre tento rok je v rozpočte navyše nadefinovaných 2,75 miliardy eur ako dofinancovanie Sociálnej poisťovne. To znamená, že aj v tomto roku zrejme vyrobí ďalší trojmiliardový schodok.
Čaká nás aj bohaté parlamentné dianie. Kedy môžeme očakávať najbližšiu schôdzu a čo bude jej obsahom?
- Treba povedať, že bola náhle zrušená riadna februárová schôdza. Tam sme mali aj my svoje návrhy. Môžem povedať toľko, že len za mňa ich tam bolo asi päť. Všetky by pomáhali občanom. Bohužiaľ, koalícia rozhodla, že schôdza nebude a nahradila ju mimoriadnou schôdzou s jasne stanoveným programom podľa ich réžie.
Takéto kroky odoberajú poslancom právo, a to aj tým koaličným, robiť vlastné zákonné iniciatívy. Najbližšia riadna schôdza je teda v marci. Mala začínať 26. marca, ak si to dobre pamätám. Tam je naplánovaných veľmi veľa bodov, keďže body z februárovej schôdze, ktorá sa mala konať, sú presunuté na jar.
O terajšom ministrovi investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richardovi Rašim sa už dlhodobo hovorí ako o budúcom predsedovi parlamentu. KDH sa už vyjadrilo, že hlasy pre jeho voľbu nedodá. Čo sa stane, ak pána Rašiho nakoniec do čela Národnej rady nezvolia?
- Koalícia má zásadné problémy vládnuť. 90 percent energie venujú sebe, či už to bola napríklad úprava trestného zákona, ale dnes tieto percentá energie venujú už len tomu, aby boli nejako schopní vládnuť. Nerobia nič, čo by pomáhalo občanom, čo by vylepšovalo našu hospodársku, ekonomickú situáciu či konkurencieschopnosť. Je to krásne vidieť na prípade pána Rašiho. On musí najprv podať demisiu a až potom sa môže uchádzať o predsedu parlamentu. Z toho vyplýva, že už aj on sám sa ju bojí podať.
V rozhovore sa tiež dozviete:
- Ako to je s možnou personálnou posilou SaS v podobe Štefana Hamrana
- Či sa má Slovensko pripraviť na "grécku cestu"
- Čo ho presvedčilo o kvalite ponuky dlhopisov pre ľudí z dielne Ladislava Kamenického
- Či môže štát tento nástroj využívať aj na sanovanie verejného dlhu
- Či SaS svojimi hlasmi podporí odvolávanie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu pre kauzu prečerpávacej vodnej elektrárne na Podpoľaní
