22 °C
Európska komisia vyplatila ku koncu vlaňajška členským štátom 306 miliárd eur z plánu obnovy a odolnosti (POO), čo je 47 % z celkovo 650 miliárd eur. Najvyšší podiel financií získalo Francúzsko (77 %). Slovensko dostalo 3,5 miliardy z celkovej alokácie 6,4 miliardy eur. S podielom 54 % vyplatených zdrojov sa tak zaradilo na piate miesto v EÚ a na prvé miesto vo V4.
Slovenský plán obnovy zahŕňa 64 investícií a 70 reforiem, ktoré obsahujú celkovo 222 míľnikov a cieľov. Najviac ich splnilo v roku 2023, spolu 43, vlani 15. K splneným míľnikom a cieľom patrí napríklad prijatie legislatívnych zmien v oblasti desegregácie na školách, podpora excelentných výskumných pracovníkov, či zlepšenie digitálnych zručností seniorov.
archívne video
„Veľmi ma teší, že Slovensku stále patrí popredné miesto v čerpaní peňazí z plánu obnovy. Napriek neľahkej situácii a početným výzvam pri implementácii sa snažíme robiť maximum pre to, aby sme splnili naše záväzky. Plán obnovy významne posilňuje náš hospodársky rast a jeho výsledky zlepšujú každodenný život občanov vo všetkých regiónoch“, uviedol podpredseda vlády pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku Peter Kmec.
Ak sa pozrieme len na reformy (nie investície), medzi štáty s najvyšším počtom míľnikov a cieľov patria Rumunsko, Španielsko, Taliansko a Maďarsko. Slovensko so 103 plánovanými míľnikmi a cieľmi v reformách sa pohybuje na úrovni priemeru EÚ. Na opačnom konci rebríčka je Švédsko, Dánsko a Luxembursko.
Podľa Európskeho dvora audítorov (EDA) čelí viacero štátov oneskoreniam pri predkladaní žiadostí o platbu. Napríklad Švédsko zatiaľ nepožiadalo o finančné prostriedky. Maďarsko zas využilo len možnosť čiastočného predbežného financovania, ešte pred riadnym splnením míľnikov.
Podľa EDA sa plnenie plánov obnovy od začiatku spomaľovalo. Kým pri prvej žiadosti o platbu členské štáty predložili načas 56 % žiadostí, pri druhej to bolo len 27 % a pri tretej už iba 9,5 %. V roku 2023 viaceré štáty revidovali svoje plány a pridali do nich nový komponent REPowerEU zameraný na zníženie závislosti od fosílnych palív. Medzi najčastejšie dôvody oneskorení patrí podcenenie času na implementáciu (77 %), zložité verejné obstarávanie (54 %) a zmeny vonkajších okolností (81 %).
Štáty sa sťažujú na administratívnu náročnosť čerpania z POO. Zložité kontrolné mechanizmy a nedostatok kvalifikovaného personálu spomaľujú implementáciu plánov a zvyšujú administratívne náklady.
Mechanizmus POO vznikol ako krízový nástroj na podporu hospodárskej obnovy po pandémii. Zásadne sa líši od eurofondov v tom, že členské štáty finančné prostriedky dostávajú až po úspešnom splnení záväzkov. Podmienené vyplácanie má zaručiť, že štáty preukázateľne prijmú potrebné reformy. Hlavné priority slovenského plánu obnovy sú zelená transformácia (43 % prostriedkov na ekologické projekty) a digitalizácia (21 % zdrojov napríklad na verejnú správu, školstvo a zdravotníctvo).
Všetky míľniky a ciele musia byť splnené do septembra 2026, keď je možné podať poslednú žiadosť o platbu. Hoci členské štáty opakovane žiadali o predĺženie trvania mechanizmu, Európska komisia zatiaľ posun nepripúšťa.
