(Zdroj: SITA)
LEŠŤ - V septembri odíde zo Slovenska 45 vojakov, ktorí pôjdu strážiť leteckú základňu Tarin Kowt v afganskej provincii Uruzgan v rámci operácie ISAF.
V Afganistane bude prvýkrát pôsobiť slovenská strážna čata. Jej vojaci na rozdiel od ženistov budú nasadzovaní na miesta, kde sa bojuje. Ich výcvik dnes prišli do Vojenského výcvikového priestoru Lešť skontrolovať prezident Ivan Gašparovi a minister obrany Jaroslav Baška. Šéf rezortu novinárom povedal, že strážnu čatu čaká veľmi náročná misia. Podľa neho armáda vojakom poskytla najlepšiu prípravu. V čate nebudú ženy, podľa Bašku možno ich vyšlú v budúcnosti. Na budúci rok by mali ísť do Afganistanu ďalšie dve strážne jednotky.
Prezident Gašparovič uviedol, že vojaci idú do Afganistanu, lebo sami chcú. “Naši vojaci do týchto jednotiek nejdú z rozkazu, ale idú dobrovoľne. Sú to profesionáli, vedia, do akej služby vstúpili…. Kde sa strieľa, tam môže dôjsť aj ku katastrofe a k nehodám,” povedal novinárom prezident, ktorý prišiel medzi vojakov v maskáčoch. Podľa neho armáda nie je zbytočná, zaslúžila by si väčšiu pozornosť, lebo účasťou v misiách chráni aj našu slobodu. Účasť v Afganistane nám vyplýva z členstva v NATO, pripomína Baška. “Myslím si, že povinnosťou každej krajiny je prispievať takýmto spôsobom v iných krajinách, ktoré si nedokážu budovať svoj vlastný mier, svoje demokratické riadenie v krajine,” vyhlásil.
Vojaci by sa mali v strážnej čate striedať raz za polrok. “Sú to naši profesionálni vojaci, ktorí sa dostali do najvyššej úrovne vycvičenosti,” uviedol náčelník Generálneho štátu Ozbrojených síl SR Ľubomír Bulík. Podľa Bašku o vyslaní bojových jednotiek sa bude uvažovať až vtedy, keď ich budeme mať vycvičené a bude pre nich zabezpečená výstroj a výzbroj, čo dnes chýba.
V Afganistane v súčasnosti pôsobí 68 vojakov zo Slovenska. Parlament v júni súhlasil s rozšírením misie v Afganistane. Armáda potrebuje každý rok miliardu korún na misie na Cypre, v Kosove a Afganistane. Podľa Bašku nemajú presne vyčíslené, koľko bude stáť strážna čata v Afganistane.
Afganistan je z bezpečnostného hľadiska hodnotený ako nestabilná krajina, viaceré provincie označujú za kritické. Podľa ministerstva obrany afganská vláda by ťažko dokázala viesť krajinu, garantovať nevyhnutnú mieru bezpečnosti a robiť reformy bez vojenskej prítomnosti NATO a koaličných síl na čele so Spojenými štátmi americkými. Pomoc medzinárodného spoločenstva, ktorá má zvýšiť bezpečnosť regiónu, sa poskytuje cez operáciu Trvalá sloboda vedenú USA, operáciou ISAF pod vedením NATO a policajnou misiou EÚ.
Prezident Gašparovič uviedol, že vojaci idú do Afganistanu, lebo sami chcú. “Naši vojaci do týchto jednotiek nejdú z rozkazu, ale idú dobrovoľne. Sú to profesionáli, vedia, do akej služby vstúpili…. Kde sa strieľa, tam môže dôjsť aj ku katastrofe a k nehodám,” povedal novinárom prezident, ktorý prišiel medzi vojakov v maskáčoch. Podľa neho armáda nie je zbytočná, zaslúžila by si väčšiu pozornosť, lebo účasťou v misiách chráni aj našu slobodu. Účasť v Afganistane nám vyplýva z členstva v NATO, pripomína Baška. “Myslím si, že povinnosťou každej krajiny je prispievať takýmto spôsobom v iných krajinách, ktoré si nedokážu budovať svoj vlastný mier, svoje demokratické riadenie v krajine,” vyhlásil.
Vojaci by sa mali v strážnej čate striedať raz za polrok. “Sú to naši profesionálni vojaci, ktorí sa dostali do najvyššej úrovne vycvičenosti,” uviedol náčelník Generálneho štátu Ozbrojených síl SR Ľubomír Bulík. Podľa Bašku o vyslaní bojových jednotiek sa bude uvažovať až vtedy, keď ich budeme mať vycvičené a bude pre nich zabezpečená výstroj a výzbroj, čo dnes chýba.
V Afganistane v súčasnosti pôsobí 68 vojakov zo Slovenska. Parlament v júni súhlasil s rozšírením misie v Afganistane. Armáda potrebuje každý rok miliardu korún na misie na Cypre, v Kosove a Afganistane. Podľa Bašku nemajú presne vyčíslené, koľko bude stáť strážna čata v Afganistane.
Afganistan je z bezpečnostného hľadiska hodnotený ako nestabilná krajina, viaceré provincie označujú za kritické. Podľa ministerstva obrany afganská vláda by ťažko dokázala viesť krajinu, garantovať nevyhnutnú mieru bezpečnosti a robiť reformy bez vojenskej prítomnosti NATO a koaličných síl na čele so Spojenými štátmi americkými. Pomoc medzinárodného spoločenstva, ktorá má zvýšiť bezpečnosť regiónu, sa poskytuje cez operáciu Trvalá sloboda vedenú USA, operáciou ISAF pod vedením NATO a policajnou misiou EÚ.
