BRATISLAVA - Slovensko patrí napriek pretrvávajúcim problémom v zdravotníctve medzi krajiny s rozvinutou starostlivosťou o pacientov trpiacich hluchotou.
Potvrdzujú to dve stovky ľudí, ktorí získali prelomový prístroj v liečbe hluchoty, takzvaný kochleárny implantát. ČTK to povedal špecialista na problém sluchu Milan Profant. Od momentu, keď austrálski chirurgovia po prví raz na svete vložili pacientovi moderný kochleárny implantát, uplynie tento týždeň 30 rokov.
"Strata sluchu alebo hluchota boli do tohto obdobia neriešiteľným problémom, kochleárna implantácia vracia ľudí do plnohodnotného života," vyhlásil Profant, ktorý pôsobí na ušno-nosno-krčnej klinike bratislavskej fakultnej nemocnice. Na rozdiel od výrazne rozšírenejších načúvacích prístrojov implantát podľa neho dokáže pomôcť ľuďom, ktorí sluch úplne stratili, alebo sa už s hluchotou narodili.
Kochleárny implantát totiž dokáže zmeniť zvukové vlny na elektrické impulzy a stávajú sa tak "zrozumiteľné" pre ľudský mozog. Zvuk nepostupuje ako u zdravých ľudí cez zvukovod k bubienku a následne cez vnútorné ucho (slimák, kochlea) do nervovej sústavy, ale prenáša sa elektródou rovno k sluchovému nervu.
Operácia, pri ktorej chirurgovia pacientovi vložia do ucha vnútornú časť implantátu, podľa Profanta nevyžaduje dlhé zotavenie. "Dospelý pacient môže ísť domov druhý - tretí deň po operácii, dieťa ostáva tri až štyri dni," zhrnul. Po operácii sa však ľudia musia prístroj naučiť využívať a to trvá u detí, rovnako ako vývoj reči u počujúceho dieťaťa, mnoho rokov, upozornil špecialista. "Možno povedať, že u dospelého rehabilitácia s implantátom je tým dlhšia, čím dlhšie človek trpel hluchotou," dodal.
Ľudia, ktorým prístroj pomohol, si ho nevedia vynachváliť, vyplýva z reakcií, ktoré na svojej internetovej stránke zverejnilo Slovenské centrum kochleárnej implantácie. "Implantát považujem za ôsmy div sveta a som veľmi šťastná, že práve môj syn je jeho užívateľom," uviedla jedna zo spokojných mamičiek.
Na Slovensku získal prvý pacient kochleárny implantát v roku 1994. Prístroj dostanú všetci pacienti, ktorým ho odporučili lekári, pričom celý zákrok preplácajú zdravotné poisťovne. Implantát však podľa Profanta nie je vhodný pre dospelých pacientov, ktorí nikdy nepočuli a zároveň sa naučili posunkovú reč.
Presný počet ľudí, ktorí trpia hluchotou, nie je na Slovensku známy. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie však postihujú poruchy sluchu asi päť percent populácie, čiže na Slovensku by mohlo ísť asi o 270.000 ľudí.
"Strata sluchu alebo hluchota boli do tohto obdobia neriešiteľným problémom, kochleárna implantácia vracia ľudí do plnohodnotného života," vyhlásil Profant, ktorý pôsobí na ušno-nosno-krčnej klinike bratislavskej fakultnej nemocnice. Na rozdiel od výrazne rozšírenejších načúvacích prístrojov implantát podľa neho dokáže pomôcť ľuďom, ktorí sluch úplne stratili, alebo sa už s hluchotou narodili.
Kochleárny implantát totiž dokáže zmeniť zvukové vlny na elektrické impulzy a stávajú sa tak "zrozumiteľné" pre ľudský mozog. Zvuk nepostupuje ako u zdravých ľudí cez zvukovod k bubienku a následne cez vnútorné ucho (slimák, kochlea) do nervovej sústavy, ale prenáša sa elektródou rovno k sluchovému nervu.
Operácia, pri ktorej chirurgovia pacientovi vložia do ucha vnútornú časť implantátu, podľa Profanta nevyžaduje dlhé zotavenie. "Dospelý pacient môže ísť domov druhý - tretí deň po operácii, dieťa ostáva tri až štyri dni," zhrnul. Po operácii sa však ľudia musia prístroj naučiť využívať a to trvá u detí, rovnako ako vývoj reči u počujúceho dieťaťa, mnoho rokov, upozornil špecialista. "Možno povedať, že u dospelého rehabilitácia s implantátom je tým dlhšia, čím dlhšie človek trpel hluchotou," dodal.
Ľudia, ktorým prístroj pomohol, si ho nevedia vynachváliť, vyplýva z reakcií, ktoré na svojej internetovej stránke zverejnilo Slovenské centrum kochleárnej implantácie. "Implantát považujem za ôsmy div sveta a som veľmi šťastná, že práve môj syn je jeho užívateľom," uviedla jedna zo spokojných mamičiek.
Na Slovensku získal prvý pacient kochleárny implantát v roku 1994. Prístroj dostanú všetci pacienti, ktorým ho odporučili lekári, pričom celý zákrok preplácajú zdravotné poisťovne. Implantát však podľa Profanta nie je vhodný pre dospelých pacientov, ktorí nikdy nepočuli a zároveň sa naučili posunkovú reč.
Presný počet ľudí, ktorí trpia hluchotou, nie je na Slovensku známy. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie však postihujú poruchy sluchu asi päť percent populácie, čiže na Slovensku by mohlo ísť asi o 270.000 ľudí.
