BRATISLAVA - Poslanci Národnej rady (NR) SR budú návrh legislatívy súvisiacej s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti preberať v skrátenom legislatívnom konaní. Rozhodli o tom v utorkovom hlasovaní.
Úprava dopĺňa do zákona o civilnej ochrane obyvateľstva definíciu mimoriadnej udalosti, za ktorú bude možné považovať aj kritickú nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti. Pre zdravotníckych pracovníkov sa má ustanoviť povinnosť poskytovať počas tejto mimoriadnej udalosti zdravotnú starostlivosť.
archívne video
Predkladatelia vysvetlili, že návrh má predísť ohrozeniu ústavného práva na ochranu zdravia a práva občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Mimoriadnu situáciu v prípade kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti by bolo možné vyhlásiť najviac na 60 dní a predĺžiť najviac o 60 dní.
Sprievod detí do 12 rokov nebude oslobodený od platby
Sprievod detí do 12 rokov nebude oslobodený od úhrady poplatkov za ich pobyt v nemocnici. Poslanci Národnej rady (NR) SR totiž v utorok odmietli novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, ktorú predložili opoziční poslanci Vladimíra Marcinková a Vladimír Ledecký (obaja SaS).
"Stanovenie 12. roku veku maloletého pacienta ako hranice na oslobodenie od platby za pobyt sprievodcu je výsledkom politického dialógu s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Ako zákonodarcovia zdôrazňujeme, že právo na nepretržitý sprievod počas hospitalizácie musí mať každý detský pacient do 18. roku života," uviedli v dôvodovej správe k návrhu. Pripomenuli, že podľa platnej právnej úpravy je sprievodca maloletého pacienta oslobodený od úhrady poplatku za jeho pobyt v nemocničnom zariadení len v explicitne uvedených prípadoch.
Reklama propagujúca zdravotné výkony sa nesprísni
Reklama propagujúca zdravotné výkony sa nesprísni. Plénum Národnej rady (NR) SR v utorok odmietlo novelu zákona o reklame z dielne opozičných poslancov Vladimíry Marcinkovej a Vladimíra Ledeckého (obaja SaS). Navrhovali, aby bola reklama prípustná iba pri propagácii zdravotných výkonov, ktoré sú uvedené v zozname výkonov, sú schválené príslušným orgánom SR či Európskou liekovou agentúrou alebo ich odporúča Slovenská lekárska spoločnosť a zároveň obsahuje iba vedecky overené a vecné správne údaje.
"V súčasnosti sú podmienky vedenia reklám a inzerovania služieb propagujúcich zdravotné výkony regulované len minimálne. To má za následok, že pacientom sú poskytované, najmä pri zdravotných výkonoch, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, mylné, zavádzajúce, vedecky neoverené a nesprávne informácie o povahe samotného výkonu a jeho pozitívnych účinkoch. Vzhľadom na uvedené je žiadúce zákon o reklame zmeniť a upraviť podmienky reklamy propagujúcej zdravotné výkony," skonštatovali predkladatelia.
Poslanci neprijali uznesenie, ktorým by zaviazali vládu bojovať s hlukom
Plénum Národnej rady (NR) SR v utorok neprijalo uznesenie, ktorým by zaviazalo vládu a ministerstvá bojovať s nadmerným hlukom. Predložili ho opoziční poslanci Vladimír Ledecký a Vladimíra Marcinková (obaja SaS).
"Odhaduje sa, že v Európe je nadmernému a zdraviu škodlivému hluku vystavených viac ako 20 percent populácie, čo predstavuje približne 100 miliónov obyvateľov. Dôsledky neriešenia problematiky nadmerného hluku sú závažné a negatívne vplývajú na zdravie populácie a stav životného prostredia. Práve nadmerný hluk spôsobí v Európe približne 12 000 predčasných úmrtí a desiatky tisíc hospitalizácií," argumentovali predkladatelia.
Poslanci nepodporili návrh na predĺženie zvýšeného daňového bonusu
Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok neposunuli do druhého čítania návrh novely zákona o dani z príjmov, ktorý predložila skupina zákonodarcov opozičného klubu Hnutie Slovensko, Za ľudí, KÚ. Navrhovali predĺženie platnosti daňového bonusu na dieťa v súčasnej výške 140 eur aj po 31. decembri 2024, a to bez časového obmedzenia.
Daňový bonus v tejto výške zaviedla ešte predchádzajúca vláda, a to dočasne na roky 2023 a 2024. Ak sa nezmení zákon, od 1. januára 2025 sa bonus zníži na 100 eur. "Rodiny s deťmi by tak ročne prišli o sumu 480 eur na jedno dieťa, ak si v súčasnosti uplatňujú daňový bonus v plnej výške 140 eur mesačne," upozornili predkladatelia. Návrhom chceli poklesu predísť.
"Vďaka tejto pomoci sa napriek ekonomickej kríze udržala kúpyschopnosť rodín a ich životná úroveň, a tiež sa rodičom detí ako odmena za to, že vychovávajú ďalšie generácie a zároveň pracujú a vytvárajú hodnoty, znížilo ich daňové zaťaženie práce," vysvetlili poslanci, z ktorých viacerí boli súčasťou predchádzajúcej vládnej koalície.
Poslanci prelomili veto prezidenta, opätovne schválili novelu infozákona
Poskytovanie informácií cez infozákon tak bude môcť byť spoplatnené. Za novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám stoja poslanci za koaličnú SNS, ktorí úpravu odôvodňovali potrebou reagovať na dlhotrvajúce problémy so zahlcovaním povinných osôb s častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií.
"Cieľom návrhu je zavedenie mechanizmu, ktorý umožní povinným osobám efektívnejšie riadiť proces poskytovania informácií a zabezpečiť úhradu nákladov spojených s rozsiahlym vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií. Navrhovaná úprava zákona zavádza možnosť povinných osôb požadovať úhradu nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií," poznamenali predkladatelia.
V prípade, že povinná osoba bude za poskytnutie informácie požadovať úhradu, musí to spolu s výškou úhrady oznámiť žiadateľovi v lehote do piatich pracovných dní. "Z oznámenia musí byť zrejmé, na základe akých skutočností a akým spôsobom bola výška úhrady povinnou osobou vyčíslená," píše sa v novele. Žiadateľ bude môcť proti vyčísleniu úhrady podať námietku. O nej rozhodne odvolací orgán tak, že vyčíslenie potvrdí alebo zníži, ak povinná osoba námietke nevyhovie.
Poslanci za SNS argumentovali, že vychádzajú z českej praxe, kde sa obdobná úprava premietla do eliminácie zneužívania infozákona. Novelizovaná legislatíva prinesie tiež predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií z ôsmich na 12 pracovných dní. Predkladatelia to odôvodnili tým, že sa tak pre povinné osoby vytvorí priestor na právne korektné a materiálne náročné spracovanie žiadostí, čím sa zamedzí povrchnému vybavovaniu žiadostí. Novela má nadobudnúť účinnosť od 1. marca budúceho roka.
Prezident nesúhlasil napríklad s novým inštitútom v novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je "mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií" spojené s možnosťou žiadať od občanov osobitný poplatok.
Predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva Lucia Plaváková (PS) očakáva, že prezident sa obráti aj na Ústavný súd SR. Informovala o tom Tereza Mikáčová z mediálneho oddelenia Progresívneho Slovenska. "My práva ľudí na prístup k informáciám určite na Ústavnom súde brániť budeme," uviedla Plaváková. Podanie podnetu na ústavný súd už avizoval aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
Poslanci odmietli opozičný návrh na odvod z príspevkov politickým stranám
Politické strany nebudú musieť odvádzať tzv. solidárny odvod zo štátnych príspevkov, ktoré dostávajú za výsledok parlamentných volieb v roku 2023. Poslanci Národnej rady (NR) SR odmietli novelu zákona o politických stranách a politických hnutiach, ktorá túto zmenu predpokladala. Podali ju členovia klubu hnutia Slovensko, Za ľudí, KÚ. Poslanci navrhovali, aby sa odvod vyplácal len z tých príspevkov, ktoré sa vyplatili v roku 2024 a nasledujúcich rokoch až do skončenia tohto volebného obdobia.
Opozičným poslancom za klub Slovensko, Za ľudí, KÚ neprešla ani novela zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR. Reagovali ňou na zavedenie konsolidačného balíčka. Chceli zaviesť nastavenie paušálnych náhrad členov vlády na sumy platné pred 6. februárom 2024, keď si členovia vlády zvýšili paušálne náhrady. Podľa navrhovanej novely sa mal meniť aj spôsob určenia paušálnych náhrad členov vlády tak, aby si ich výšku neurčovali členovia vlády sami, ale ich výšku by určoval zákon tak ako iným ústavným činiteľom.
Neopodstatnené odobratie prídavku na dieťa nebude zmenené
Právna úprava, ktorá spôsobuje neoprávnené odoberanie prídavku na dieťa, nebude zmenená. Zmena vyplývala z návrhu novely zákona o prídavku na dieťa z dielne poslankyne Národnej rady (NR) SR Vladimíry Marcinkovej a poslanca NR SR Vladimíra Ledeckého (obaja SaS), ktorý zákonodarcovia v utorok neposunuli do druhého čítania.
"Cieľom predkladanej novely zákona je zmena existujúcej právnej úpravy, ktorá spôsobuje neoprávnené odoberanie prídavku na dieťa v prípadoch, keď evidentne neexistuje dôvod na takýto krok. Predkladanou novelou zákona sa snažíme zlepšiť finančnú situáciu rodín s deťmi a nevystavovať ich negatívnym následkom neopodstatneného odobratia prídavkov na dieťa," uviedli predkladatelia.
V situáciách, keď je dieťa, ktoré má menej ako 15 rokov podozrivé zo spáchania priestupku, správny orgán podľa predkladateľov zväčša daný prípad odkladá. Z aplikačnej praxe podľa nich možno konštatovať, že vo väčšine prípadov nedochádza k finálnemu preukázaniu, či dieťa je v skutočnosti páchateľom priestupku. Dôvodom je, že maloleté dieťa nie je na základe platnej právnej úpravy priestupkovo zodpovedné.
"Ako predkladatelia predmetnej novely zákona máme za to, že takto nastavená právna úprava je prísna, na čo okrem iných relevantných aktérov, upozornil vo svojej Výročnej správe za rok 2023 aj verejný ochranca práv. Vzhľadom na uvedené navrhujeme, aby sa legislatíva v danej oblasti zmiernila a k určeniu osobitného príjemcu prídavku na dieťa dochádzalo len v prípade, že dieťa spácha priestupok opakovane v priebehu troch po sebe idúcich mesiacov," uzavreli predkladatelia.
Plénu sa opäť nepodarilo odhlasovať novelu, ktorá rieši aj európsky výbor
Poslanci Národnej rady (NR) SR neboli ani v utorok večer uznášaniaschopní pri hlasovaní o novele zákona o teste proporcionality. Súčasťou novely je aj pozmeňujúci návrh, ktorý rieši účasť členov vlády na európskom výbore. Plénum tak po neúspešnom hlasovaní pokračuje v rokovaní o návrhu legislatívy súvisiacej s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Nová legislatíva týkajúca sa testu proporcionality má meniť aj zákon o rokovacom poriadku. Zaviesť sa má možnosť zastupovania povereného člena vlády iným členom vlády na zasadnutí Výboru NR SR pre európske záležitosti v prípade, ak sa člen vlády nemôže na rokovaní zúčastniť. S touto úpravou nesúhlasil okrem opozície ani šéf výboru pre európske záležitosti Ján Ferenčák (Hlas-SD). Pri hlasovaní sa podobne ako dopoludnia opätovne neprezentoval.
Ferenčák novinárom vysvetlil, že navrhoval, aby sa vďaka vystúpeniu ministra otvorilo druhé čítanie, kde by sa stiahol pozmeňujúci návrh z dielne poslanca Richarda Glücka (Smer-SD). Následne by podľa neho nebol problém schváliť zákon ako celok. Na svojom nesúhlasnom postoji voči tomuto tzv. prílepku trvá. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) mu podľa jeho slov potvrdil, že zákon by sa mohol presunúť aj na február. "Uvedený pozmeňujúci návrh môže ísť samostatne tak, ako má byť, ako návrh zákona o rokovacom poriadku, a bude sa o ňom samostatne hlasovať, nie tak, ako je teraz predložený v spoločnej správe s nesúvisiacim zákonom, ktorý s ním nemá nič spoločné," zdôraznil. Nerozumie, prečo chcú koaliční partneri pretlačiť tento návrh.
V závere rokovania diskutovali o situácii v zdravotníckom sektore
Poslanci Národnej rady (NR) SR ukončili utorkové rokovanie debatou o návrhu legislatívy súvisiacej s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. O materiáli z dielne rezortu zdravotníctva rokuje parlament v skrátenom legislatívnom konaní. V rozprave k novele v prvom čítaní ešte ostal písomne prihlásený jeden rečník. V diskusii by mali poslanci pokračovať opäť v stredu (11. 12.) ráno.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) v pléne zdôraznil, že sa navrhovanou legislatívou nezavádza žiadna nútená práca. Mimoriadna situácia je podľa neho ústavné a decentralizované riešenie. Znamená podľa neho len to, že sa predlžuje trvanie pracovného pomeru na dobu 60 dní, ktorý môže byť jednorazovo predĺžený o ďalších 60 dní. "V mimoriadnej situácii sú garantované všetky práva lekára ako zamestnanca vyplývajúce zo Zákonníka práce aj z aktuálnej pracovnej zmluvy," uviedol s tým, že lekár by mal garantované právo na oddych, dovolenku, vzdelávanie, či starostlivosť o dieťa. Takisto by mal garanciu pracovného miesta a miesta výkonu práce. "Nijakým spôsobom sa nebude určovať kam, kde a ako majú vykonávať svoju profesiu," doplnil.
Ide podľa neho o oveľa miernejšie a adresnejšie opatrenie. Podčiarkol, že žiadna mimoriadna situácia zatiaľ nie je vyhlásená. "Je to iba nástroj v prípade, ak by nedošli k dohode, ktorý má vláda v rukách," dodal s tým, že tento nástroj nechce nikdy realizovať. V stredu popoludní má parlament preberať návrh na prijatie uznesenia k obsahu opozičných mítingov zo 17. novembra, ktorý podali koaliční poslanci. Kritizujú v ňom opozičných lídrov za prejavy šírenia nenávisti či politického extrémizmu. Obsahom uznesenia je aj žiadosť o poskytnutie správy z vyšetrovania atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer-SD).
