BRATISLAVA - Viacerí členovia vlády majú najmä v priebehu budúceho roka splniť viac ako 20 úloh, ktoré súvisia s rozvojom spolupráce Slovenskej republiky s Čínou. Zoznam úloh aj s termínmi ich plnenia schválila v stredu vláda.
Úlohy vyplývajú z nedávnej zahraničnej cesty delegácie vedenej premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) v Čínskej ľudovej republike. Nadväzujú na uzavretie strategického partnerstva medzi krajinami, ako aj na 13 dohôd a memoránd o vzájomnej spolupráci najmä v oblasti hospodárstva, dopravy, cestovného ruchu, životného prostredia a kultúry, ktoré boli počas návštevy podpísané.
video
Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) má do apríla 2025 zriadiť pracovnú skupinu pre investície a hospodársku spoluprácu a na jej základe následne zabezpečiť výmenu informácií a skúseností napríklad v oblasti priemyselnej politiky, využívania čistých zdrojov energie či zvyšovania energetickej efektívnosti. Prostredníctvom Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) má tiež pokračovať v prezentovaní SR ako investičnej destinácie s cieľom prilákať čínskych investorov, ako aj rozvíjať vzájomný obchod.
Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD) dostal za úlohu do marca budúceho roka pripraviť Memorandum o porozumení na výstavbe tunela Karpaty. Takisto vytvoriť komunikačnú linku medzi zodpovednými inštitúciami oboch krajín na podporu zavedenia pravidelnej linky ucelených kontajnerových vlakov.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer-SD) má budúci rok pripraviť prvé zasadnutie Medzivládneho koordinačného výboru medzi Slovenskou republikou a Čínskou ľudovou republikou v Bratislave. Jeho úlohou je tiež rozšírenie vízových centier na území Číny na prijímanie žiadostí o krátkodobé víza na cestovanie do SR. Na určení rámca na vydávanie týchto víz vybraným skupinám pracovníkov, podnikateľov či študentov s ním majú spolupracovať šéfovia rezortov vnútra, práce aj školstva.
Rozvoj cestovného ruchu má na starosti Dušan Keketi
Spoluprácu v oblasti rozvoja cestovného ruchu, výmenu znalostí a odborníkov v tejto oblasti má zase priebežne zabezpečovať minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi (nominant SNS). Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) má v nasledujúcich rokoch realizovať Program spolupráce v oblasti kultúry medzi SR a Čínou. Minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker (Hlas-SD) má za úlohu rozvíjať vzdelávacie iniciatívy zamerané na podporu štúdia a výučby jazykov oboch krajín a akademických mobilít.
"Už v Číne sme jasne prezentovali zámer prehĺbiť naše partnerstvo. Podpísané memorandá a dohody v hospodárskej a investičnej oblasti, doprave, zelenej energii, kultúre, cestovnom ruchu či v metrológii alebo pôdohospodárstve sú cestou k výraznému rozvoju našej spolupráce. Úlohy sú pridelené príslušným ministerstvám a za rezort diplomacie môžem potvrdiť, že urobíme všetko pre to, aby boli naplnené čo najkvalitnejšie," uviedol na rokovaní vlády Blanár.
Rezort diplomacie vyzdvihol, že významným úspechom pracovnej cesty do Číny je aj zrušenie vízovej povinnosti pre slovenských občanov pri ceste do tejto krajiny nepresahujúcej 15 dní, ktoré vstúpilo do platnosti 8. novembra. Rovnako aj potvrdenie veľkej investície čínskej spoločnosti Gotion na výstavbu závodu na výrobu batérií pre elektromobily pri Šuranoch. Súčasťou delegácie SR v Číne bolo deväť predstaviteľov vlády aj 77 zástupcov slovenských firiem, ktorí sa zúčastnili na sprievodných aktivitách obchodno-ekonomického charakteru v Pekingu, Che-feji a v Šanghaji.
Vláda súhlasí s posilnením spolupráce medzi EÚ a Malajziou
Dohoda medzi Európskou úniou a Malajziou predstavuje krok smerom k zintenzívneniu politickej, regionálnej a globálnej spolupráce dvoch podobne zmýšľajúcich partnerov. Vyplýva to z návrhu na uzavretie Rámcovej dohody o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Malajziou, s ktorým vláda SR v stredu vyslovila súhlas. Vládny kabinet zároveň odporučil Národnej rade SR, aby s rámcovou dohodou súhlasila. Rovnako prezidentovi Petrovi Pellegrinimu, aby ju po odsúhlasení parlamentom ratifikoval.
Dokument stanovuje rámec vzájomne prospešnej spolupráce v hospodárskej a obchodnej oblasti, ako aj v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí vrátane boja proti terorizmu, korupcii a organizovanej trestnej činnosti či migrácie, taktiež v oblasti životného prostredia, energetiky, zmeny klímy, dopravy, vedy a techniky, zamestnanosti a sociálnych vecí, vzdelávania, poľnohospodárstva či kultúry. "Obsahuje tiež ustanovenia na ochranu finančných záujmov EÚ. Dôležitá časť dohody je venovaná obchodnej spolupráci, ktorou sa vytvárajú podmienky na uzavretie dohody o voľnom obchode," upozornili predkladatelia.
Dohoda je prvou dvojstrannou dohodou medzi EÚ a Malajziou a nahrádza súčasný právny rámec dohody o spolupráci medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a členskými štátmi Združenia národov juhovýchodnej Ázie z roku 1980.
Vláda zaradila výstavbu R4 po hranice s Poľskom medzi strategické investície
Rýchlostná cesta R4 v úseku od hraníc s Poľskom po Lipníky bude tiež patriť medzi strategické investície. Na návrh Ministerstva dopravy SR to v stredu schválila vláda. Nový úsek rýchlostnej cesty by mal v budúcnosti slúžiť na zvýšenie plynulosti a bezpečnosti dopravy a tiež odbremeniť okolité obce od tranzitnej dopravy.
"Realizácia projektu Rýchlostná cesta R4 štátna hranica SR/PR - Lipníky s celkovou dĺžkou 55,047 kilometra predstavuje významný krok v rámci rozvoja dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky. Projekt prispieva k zvýšeniu plynulosti a bezpečnosti cestnej dopravy, znižuje záťaž na existujúce komunikácie a zlepšuje životné prostredie pre obyvateľov dotknutých oblastí," píše sa v predloženom materiáli.
Navrhovaný úsek R4 s dĺžkou vyše 55 kilometrov prechádza okresmi Prešov a Svidník. Stavba zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov nad R4 a sedem mostov mimo R4. Počíta tiež s tromi ekoduktmi a dvomi odpočívadlami. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť (NDS).
Určiť projekt ako strategickú investíciu umožňuje zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), ktorý podpísal prezident Peter Pellegrini 26. júna. Tento zákon poslanci Národnej rady (NR) SR schválili opätovne po tom, ako ho vetovala predchádzajúca hlava štátu Zuzana Čaputová. Cieľom právnej normy je urýchliť výstavbu projektov vo verejnom záujme.
Vláda zaradila dobudovanie D1 po hranicu s Ukrajinou k strategickým investíciám
Projekt vybudovania diaľnice D1 až po hranicu s Ukrajinou v stredu vláda na svojom rokovaní zaradila medzi strategické investície. Investičný projekt zahŕňa výstavbu nového úseku diaľnice D1 od Bidoviec po štátnu hranicu s Ukrajinou v dĺžke 72 kilometrov (km).
"Realizácia projektu D1 Bidovce - štátna hranica Slovenská republika/Ukrajina predstavuje významný krok v rámci rozvoja dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky. Projekt prispieva k zvýšeniu plynulosti a bezpečnosti cestnej dopravy, znižuje záťaž na existujúce komunikácie a zlepšuje životné prostredie pre obyvateľov dotknutých oblastí. Zároveň bude predstavovať významný koridor pre budúcu obnovu Ukrajiny," píše sa v predkladacej správe.
Začiatok výstavby je naplánovaný na prvý kvartál 2028, práce by mali potrvať tri roky. Úsek je zaradený do základnej transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) na Slovensku. Súčasťou diaľnice má byť sedem mimoúrovňových križovatiek i dve odpočívadlá - Michalovce a Vyšné Nemecké, protihlukové steny, mosty a ekodukty. Investorom projektu je Národná diaľničná spoločnosť (NDS).
Určiť projekt ako strategickú investíciu umožňuje zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), ktorý podpísal prezident Peter Pellegrini 26. júna. Tento zákon poslanci Národnej rady (NR) SR schválili opätovne po tom, ako ho vetovala predchádzajúca hlava štátu Zuzana Čaputová. Cieľom právnej normy je urýchliť výstavbu projektov vo verejnom záujme.
Členská kvóta Slovenska v MMF sa zvýši o 50 % na 1,5 miliardy SDR
Členská kvóta Slovenska v Medzinárodnom menovom fonde (MMF) sa zvýši o 50 % na 1,5 miliardy SDR. Návrh Ministerstva financií (MF) SR v stredu schválila vláda. Podiel SR na celkových kvótach fondu sa nezmení a ostane vo výške 0,21 %, keďže v rovnakej miere sa majú zvýšiť kvóty všetkých členských krajín.
Členská kvóta je príspevkom každej krajiny do všeobecných zdrojov MMF. Od jej výšky sa odvíja najmä počet hlasov, ktorými krajiny disponujú pri hlasovaní vo fonde, maximálne množstvo finančných zdrojov, ktoré môže krajina čerpať alebo výška menových jednotiek MMF, tzv. zvláštnych práv čerpania (Special Drawing Rights, SDR). Kvóta SR po predchádzajúcom zvýšení spred vyše dekády predstavuje aktuálne sumu tesne nad 1 miliardou SDR.
Medzinárodný menový fond reviduje výšku členských kvót každých päť rokov. Koncom roka 2023 schválila Rada guvernérov MMF rezolúciu o zvýšení kvót o 50 % rovnomerným spôsobom pre všetkých členov. K nadobudnutiu účinnosti tejto rezolúcie je potrebné, aby ju potvrdili krajiny s minimálne 85-percentným podielom na členských kvótach.
"Zvýšenie členskej kvóty zvýši pôžičkovú kapacitu MMF pre všetky členské krajiny, z pohľadu SR je však rovnako dôležité, že po zvýšení kvóty MMF upustí od čerpania zdrojov z bilaterálnych pôžičkových dohôd vrátane dohody so SR," zhodnotil v materiáli rezort financií.
Rozhodnutie vlády oznámi fondu guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) ako zástupca SR v MMF. Aj splatenie členskej kvóty bude realizovať NBS. Samotná operácia bude vykonaná až na základe inštrukcie z MMF. NBS a MF SR uzatvorili v minulosti štyri dohody o refundácii nákladov, vyplývajúcich centrálnej banke z finančných transakcií s fondom. Vláda rozhodla aj o tom, že si majú do budúcnosti v súvislosti s navrhovaným zvýšením členskej kvóty SR v MMF dohodnúť aktualizáciu týchto dohôd.
Vláda upravila kritériá výberu investorov pre výstavbu štátnych nájomných bytov
Vláda upravila kritériá výberu investičných partnerov výstavby štátom podporovaných nájomných bytov. Návrh, ktorý v stredu schválil vládny kabinet, upravuje a rozširuje kritériá schválené vlani koncom januára o ďalšie subjekty, ktoré sa môžu uchádzať o pozíciu investičného partnera. Návrh kritérií predložilo Ministerstvo dopravy SR na základe zákona o štátnej podpore nájomného bývania.
Investorom výstavby štátnych nájomných bytov sa môže stať záujemca registrovaný v členskom štáte EÚ alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskej konfederácie. Musí podnikať v oblasti poskytovania bytov do nájmu minimálne desať rokov a bol alebo je vlastníkom aspoň 1000 bytov využívaných na nájomné bývanie. Nesmie mať dlhy voči SR ani členskému štátu, v ktorom je registrovaný. Vyžaduje sa tiež odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť členov štatutárneho orgánu, dozornej rady i vedúcich zamestnancov investora.
Záujemcovia o investovanie do štátnych nájomných bytov tiež musia transparentne zverejňovať ich finančné výsledky, disponovať tiež musia vlastným imaním vo výške aspoň 100 miliónov eur za posledné tri roky.
Niekdajšie sídlo SSC v Bratislave získa NDS, budovu má zrekonštruovať
Národná diaľničná spoločnosť (NDS) by mala zrekonštruovať štátnu budovu na Miletičovej ulici v Bratislave, kde kedysi sídlila Slovenská správa ciest (SSC). Budovu chce Ministerstvo dopravy (MD) SR previesť do majetku NDS, po rekonštrukcii by sa mala stať sídlom diaľničiarov. Vyplýva to z návrhu MD SR na použitie majetku štátu v správe MD ako vklad do základného imania NDS, ktorý v stredu schválila vláda.
Hodnota tohto majetku stanovená znalcom je takmer 14 miliónov eur, rezort dopravy ho môže použiť ako nepeňažný vklad do základného imania NDS. "Zámerom ministerstva dopravy, ktoré vykonáva akcionárske práva ako jediný akcionár v NDS, je vloženie predmetného nehnuteľného majetku do základného imania NDS s cieľom zabezpečiť efektívne využitie predmetného majetku štátu prostredníctvom NDS, ktorá bude predmetný nehnuteľný majetok využívať pre svoje potreby," vysvetlil rezort v materiáli predloženom na rokovanie vlády.
Administratívna budova si však vyžiada komplexnú rekonštrukciu, od jej kolaudácie takmer pred 40 rokmi v nej totiž boli vykonané len minimálne stavebné úpravy. Po modernizácii budovy zameranej na zlepšenie jej funkčnosti, energetickej účinnosti, bezpečnosti i vzhľadu by sa mohla NDS do týchto priestorov presťahovať. Rekonštrukciu má NDS financovať z vlastných zdrojov.
V súčasnosti diaľničiari sídlia v prenajatej budove neďaleko bratislavskej Patrónky, časť zamestnancov je aj v budove na Poliankach. "V rámci špecifikácie všetkých konkrétnych potrieb NDS, ktoré bude predmetná budova po zrealizovaní rekonštrukcie spĺňať, presťahovaním 95 % všetkých zamestnancov NDS bude dosiahnuté zjednotenie personálnych kapacít NDS, čím dôjde k zjednodušeniu a urýchleniu procesov v rámci spoločnosti v nadväznosti na efektívnejšie využívanie pracovného času zamestnancov (keďže odpadne čas potrebný na presun zamestnancov medzi jednotlivými pracoviskami) s poukazom na zefektívnenie distribúcie materiálno-technického vybavenia jednotlivým úsekom," vysvetlilo ministerstvo.
ŽSR môže predať košickú železničnú nemocnicu Pente Hospital, schválila to vláda
Železničnú nemocnicu s poliklinikou v Košiciach predajú Železnice SR (ŽSR) spoločnosti SI REAL, ktorá patrí do skupiny Penta Hospital. Kúpna cena je 11,3 milióna eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH). V stredu to schválila vláda.
Železnice majetok ponúkli na predaj ako nepotrebný. Ponukové konanie sa uskutočnilo v rokoch 2021 až 2024, celkovo bolo desať kôl. Jediným kritériom bola najvyššia ponúknutá cena za celý predmet kúpy. Finančné prostriedky z predaja plánujú ŽSR prioritne použiť na dodatočné majetkovoprávne usporiadanie pozemkov, na ktorých sa nachádza železničná infraštruktúra hlavných tratí alebo Východoslovenské prekladiská Čierna nad Tisou a Maťovce.
Prevádzka nemocničného zariadenia v objekte by mala byť aj naďalej zachovaná. Skupina Penta Hospital už v minulosti potvrdila, že sa uchádzala o kúpu nehnuteľného majetku Železničnej nemocnice v Košiciach s cieľom zabezpečenia jej ďalšej dlhodobej prevádzky.
Železnice sa snažili areál neúspešne predať od roku 2021, keď bola vyvolávacia cena v ponukovom konaní formou elektronickej aukcie až 13,3 milióna eur. V minulom roku sa cena pre nezáujem znížila na zhruba desať miliónov eur, napokon stúpla na zmluvných 11 321 000 eur bez DPH.
Priestory košickej železničnej nemocnice má v súčasnosti v prenájme spoločnosť Železničné zdravotníctvo Košice, ktorá patrí do siete Penta Hospitals. Zdravotnú starostlivosť poskytujú na siedmich oddeleniach a v takmer 40 odborných ambulanciách. Vedenie a zamestnanci nemocnice v auguste 2022 vyjadrili obavy zo zániku tohto zdravotníckeho zariadenia v dôsledku predaja budovy prípadnému developerovi. Nájomnú zmluvu železnice následne predĺžili do konca roka 2025 s opciou do konca ďalšieho roka.
Rezort životného prostredia vzalo späť vládnu novelu zákona o poplatkoch za uloženie odpadov
Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR vzalo späť vládnu novelu zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, ktorou sa upravujú aj ďalšie zákony. Taktiež zrušilo uznesenie vlády, ktorým sa ustanovuje výška sadzieb poplatkov za uloženie odpadov. V stredu to odsúhlasila vláda. Oba materiály schválil vládny kabinet na minulotýždňovom rokovaní.
Navrhovateľ zákona môže podľa rokovacieho poriadku Národnej rady (NR) SR svoj návrh vziať späť. Vláda môže svoj návrh vziať späť, až kým parlament nepristúpi k hlasovaniu o návrhu ako o celku. Novela bola NR SR doručená 7. novembra a k jej prerokovaniu nedošlo. "Dôvod, ktorý predkladateľa vedie k iniciovaniu späťvzatia, je najmä poslanecká iniciatíva, ktorá primárnejšie ako povinnosť úpravy odpadu pred skládkovaním vníma zásadný dosah konsolidačného balíčka vlády pre obce a samosprávy," uviedlo MŽP. Pokračuje, že súčasne sa diskutuje aj o nejasnej miere pripravenosti samospráv pre zavedenie tejto povinnosti plošne pre celú SR.
"Vzhľadom na uvedené bolo vyhodnotené, že v súčasnej situácii nie je vhodné zavádzať akékoľvek dodatočné náklady nad rámec rozsiahleho konsolidačného balíčka vlády. Ďalšie nastavenie prijateľných parametrov a sadzieb za úpravu zmesového komunálneho odpadu pred skládkovaním bude predmetom odborných diskusií," skonštatoval envirorezort.
Novelou zákona o poplatkoch za uloženie odpadov a úpravou ďalších zákonov sa mala znížiť administratívna záťaž pri poskytovaní príspevkov z Environmentálneho fondu. Malo sa tak udiať odstránením povinnosti obce požiadať fond o vyplatenie príspevku. Taktiež sa mala znížiť administratívna záťaž prevádzkovateľov skládok odpadu a odkalísk. Príjmy z poplatkov za uloženie odpadov na skládku alebo odkalisko mal EF použiť len pre tie obce, na území ktorých je prevádzkovaná skládka alebo odkalisko. Uznesenie vlády hovorilo o ustanovení položky a sadzby za uloženie výstupu z úpravy zmesového odpadu na skládku.
Obyvatelia postihnutí zemetrasením získajú pomoc za vyše 2,7 milióna eur
Vláda vyčlení takmer 3,3 milióna eur na zaplatenie výdavkov pre regióny, ktoré postihli mimoriadne situácie. Vyše 2,7 milióna eur poputuje obyvateľom v okresoch Humenné a Stropkov na zaplatenie škôd po zemetrasení z októbra 2023. Zvyšok peňazí pôjde do regiónov, ktoré riešili dôsledky veternej smršte, zosuvu pôdy, havarijného stavu mostov, požiaru a úniku nebezpečnej látky. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu schválila vláda.
Vláda schválila pomoc spolu vo výške 3 278 894,96 eura. Jednorazovú finančnú pomoc v sume 2 730 272,69 eura si prerozdelia obyvatelia okresov Humenné a Stropkov. Vyplácať ich budú na základe žiadostí od obyvateľov obcí. Tie posúdili členovia verifikačných komisií obcí spolu s okresnými úradmi a úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Komisie posúdili celkovo 480 žiadosti, 12 z nich bolo neoprávnených. Najväčší balík, ktorý je vo výške 459 620 eur, pôjde obyvateľom obce Nižná Šitnica, kde schválili 40 žiadostí.
Ministerstvo vnútra pripomenulo, že pri posudzovaní žiadosti sa zohľadňovalo, či ide o žiadateľa v hmotnej núdzi, ktorý poberá dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, takisto sa zohľadňovala osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, osamelý rodič, ktorý sa stará o nezaopatrené dieťa, ako aj osoba, ktorá dovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok.
Zvyšných 548 622,27 eura vyčlenila vláda na úhradu výdavkov, ktoré si vyžiadalo 18 mimoriadnych situácií. Väčšinu z nich vyhlásili v tomto roku, týkali sa okresov Čadca, Galanta, Hlohovec, Košice, Malacky, Michalovce, Nitra, Nové Zámky, Poprad, Púchov, Rimavská Sobota, Ružomberok, Spišská Nová Ves a Žilina. Najviac peňazí pôjde na zaplatenie riešenia zosuvu pôdy v Hričovskom Podhradí, ktoré vyšlo na viac ako 341 000 eur.
Výdavky v týchto regiónoch išli najmä na poskytnutie núdzového ubytovania, zásobovania a vyvedenia ľudí z ohrozených oblastí. "Taktiež sa sprístupňovali cesty pre záchranné zložky a v prípade poškodených mostov sa zabezpečovali provizórne prístupy," ozrejmilo ministerstvo vnútra.
