BRATISLAVA - Slovenské poľnohospodárstvo podľa predbežných údajov dosiahlo vlani kladný výsledok hospodárenia pred zdanením, teda zisk vo výške asi 228 miliónov eur. V porovnaní s rokom 2022, keď sektor poľnohospodárstva dosiahol rekordný zisk, vlani prišlo k jeho poklesu o 38,3 %. Uviedlo to Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR v tzv. zelenej správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v SR za rok 2023, ktorú v stredu schválila vláda.
"V porovnaní s päťročným priemerom rokov 2018 až 2022 bol výsledok hospodárenia v roku 2023 vyšší o 40 % a bol ovplyvnený najmä rastom tržieb za vlastné výrobky živočíšneho pôvodu o 28 % a takisto rastlinného pôvodu o 20,1 %. Tržby za predaj vlastných výrobkov tvorili v priemere 54-percentný podiel na celkových výnosoch podnikov poľnohospodárskej prvovýroby," spresnil v správe agrorezort.
archívne video
Významnú úlohu v ekonomike poľnohospodárskych podnikov mali podľa MPRV podpory, bez ktorých by bola väčšina podnikov stratová. Celkový objem finančnej podpory slovenskému poľnohospodárstvu sa medziročne zvýšil o 9,6 % na hodnotu 807,8 milióna eur, z toho 63 % bolo poskytnutých zo zdrojov EÚ. Podiel celkových podpôr na výnosoch v rámci poľnohospodárstva sa medziročne zvýšil na 18,5 %, z toho podiel priamych platieb tvoril 7,4 %.
V roku 2023 úroveň výnosov v hodnote 4,362 miliardy eur prevýšila úroveň nákladov vo výške 4,134 miliardy eur. "Napriek postupnej stabilizácii cien vstupov do poľnohospodárstva sa medziročne zvýšila nákladovosť výnosov a znížila sa rentabilita nákladov poľnohospodárskych podnikov, avšak hodnoty týchto ukazovateľov boli nadpriemerné v porovnaní s päťročným priemerom," dodalo ministerstvo pôdohospodárstva.
Právny rámec pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa sa zmení
Právny rámec pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde sa zmení. Vyplýva to z návrhu novely zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktorý v stredu schválila vláda.
"Cieľom návrhu zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje," priblížil v dôvodovej správe agrorezort.
V súlade s programovým vyhlásením vlády "hľadať ďalšie nástroje ochrany pôdy pred neoprávnenými zábermi" sa s cieľom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy podľa MPRV rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, nielen na vybrané pôdy v každom katastrálnom území.
"Navrhujú sa viaceré čiastkové zmeny a úpravy vyplývajúce z požiadaviek aplikačnej praxe, ktorých cieľom je zvýšenie všeobecnej zrozumiteľnosti jednotlivých ustanovení zákona a zjednodušenie ich aplikácie. Z dôvodu zjednodušenia a zrýchlenia správnych konaní a zníženia administratívnej záťaže pre občanov a podnikateľov sa vypúšťajú niektoré povinnosti pre fyzické a právnické osoby. Zároveň sa vytvárajú priaznivejšie podmienky pre aplikáciu vyhovujúcich dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy alebo do lesnej pôdy," dodalo MPRV.
Vláda odvolala podpredsedu ÚRSO Jána Horkoviča
Vláda v stredu po dvoch týždňoch odvolala podpredsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jána Horkoviča. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu schválila vláda. Horkoviča kabinet Roberta Fica (Smer-SD) do funkcie vymenoval 23. októbra.
"Podpredseda ÚRSO sa vzdal funkcie podpredsedu písomným oznámením vláde Slovenskej republiky ku dňu 31. októbra 2024," uviedol v predkladacej správe k návrhu na odvolanie ÚRSO. Druhý podpredseda regulačného úradu Martin Horváth zostáva vo funkcii.
Bývalý šéf SEPS či Transpetrolu Horkovič na návrh šéfa ÚRSO Jozefa Holjenčíka obsadil funkciu, ktorú v ten istý deň uvoľnil Szabolcs Hodosy. Ten po novom pôsobí ako štátny tajomník rezortu hospodárstva, kde nastúpil na stoličku uvoľnenú po odchode Kamila Šaška.
Malo by dôjsť k zvýšeniu bezpečnosti výrobkov a ochrany spotrebiteľa
Bezpečnosť všetkých druhov výrobkov, či už predávaných online alebo v kamennom obchode, a úroveň ochrany spotrebiteľov by sa mala zlepšiť. Vyplýva to z návrhu novely zákona o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktorý v stredu schválila vláda. Novela nadväzuje na usmernenia zo strany Európskej únie (EÚ).
"Nebezpečné výrobky môžu mať pre spotrebiteľov a občanov veľmi negatívne dôsledky. Všetci spotrebitelia vrátane tých najzraniteľnejších, ako sú deti, staršie osoby alebo osoby so zdravotným postihnutím, majú právo na bezpečné výrobky, preto je nevyhnutné, aby spotrebitelia mali k dispozícii dostatočné prostriedky na presadzovanie uvedeného práva a aby členské štáty EÚ mali k dispozícii primerané nástroje a opatrenia na presadzovanie predmetného nariadenia," priblížilo v súvislosti s európskymi nariadeniami Ministerstvo hospodárstva SR ako predkladateľ návrhu.
Aj napriek tomu, že nariadenie 2023/988 by malo byť priamo účinné, návrh zákona obsahuje ustanovenia, ktoré sú nevyhnutné k harmonizácii slovenského právneho poriadku s týmto nariadením. Návrh zákona by tak mal upravovať niektoré práva a povinnosti hospodárskych subjektov, pôsobnosť orgánov verejnej správy, dohľad nad dodržiavaním povinností, sankcie za porušenie povinností a vnútroštátnu spoluprácu pri výmene informácií o nebezpečných výrobkoch s Európskou komisiou a ostatnými členskými štátmi EÚ.
Nariadenie 2023/988 sa okrem iného zameriava na zvýšenie bezpečnosti výrobkov online, zlepšuje kontrolu výrobkov na európskom trhu, zavádza rýchlejší proces stiahnutia nebezpečných výrobkov z trhu a prispôsobuje ich bezpečnosť novým technológiám. Účinnosť návrhu zákona je navrhnutá na 1. marca 2025.
Vláda schválila zmnenu podmienok na poskytovanie dotácií z úradu podpredsedu
Vláda schválila zmeny v poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu podpredsedu vlády SR pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Upraviť by sa mali podmienky, rozsah aj spôsob ich poskytovania. Okrem toho by sa mal určiť aj okruh osôb, ktoré môžu byť žiadateľom o poskytnutie dotácie. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorý predložil podpredseda vlády Peter Kmec (Hlas-SD).
"Účelom pripravovaného návrhu zákona je zapracovanie zmien, ktoré vyplynuli z delimitácie agendy, aplikačnej praxe, precizovanie vybraných ustanovení, ako aj zjednotenie úpravy pre ďalšie fungovanie samostatného Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku," uviedol úrad v predkladacej správe.
Doplnil, že zapracovaním týchto zmien sa dosiahne väčšia prehľadnosť právnej úpravy v jednotlivých oblastiach. Z návrhu zákona vyplýva, že by sa mal upraviť aj okruh žiadateľov, postup pri predkladaní žiadosti a jej obsah či spôsob poskytovania dotácií. Ďalej by sa mali určiť oblasti, na ktoré nemožno poskytnúť ani použiť dotáciu a upravuje výkon kontroly hospodárenia s poskytnutou dotáciou a dodržiavanie podmienok uvedených v zmluve o poskytnutí dotácie.
"Toto ustanovenie vymedzuje účel poskytovania dotácií v pôsobnosti úradu, respektíve v rámci účelu poskytovania dotácií oblasti, na ktoré môže úrad poskytnúť dotáciu na príslušný rozpočtový rok z rozpočtovej kapitoly úradu. Pod podporou projektov využívajúcich hybridné modely financovania možno chápať podporu, ktorá je na princípe pomoci podnikom kombináciou dotácie a podpory podnikom zo súkromných zdrojov od domáceho alebo zahraničného podniku, technologicky vyspelej spoločnosti, či nadnárodnej korporácie alebo špičkového akcelerátora pre inovácie alebo na základe zmluvného partnerstva s poskytovateľom pomoci," uviedol úrad v schválenom návrhu. Novela zákona by mala nadobudnúť účinnosť 1. marca 2025.
Deficit verejných financií vlani výrazne vzrástol na 5,2 % HDP
Schodok slovenských verejných financií dosiahol v minulom roku 5,2 % hrubého domáceho produktu (HDP) alebo 6,4 miliardy eur. Medziročne sa zvýšil o 3,5 percentuálneho bodu (p. b.) alebo 4,6 miliardy eur. Vyplýva to zo Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2023, ktorú v stredu schválila vláda.
Dokument zostavuje Ministerstvo financií (MF) SR každoročne v októbri, v čase druhej notifikácie výsledkov hospodárenia verejnej správy za predchádzajúci rok. Oproti predbežným výsledkom z jarnej notifikácie, ktoré obsahoval štátny záverečný účet, sa vlaňajší deficit zvýšil o 0,3 p. b.
Celkové príjmy verejnej správy v roku 2023 predstavovali 53,2 miliardy eur (43,3 % HDP) a celkové výdavky 59,6 miliardy eur (48,5 % HDP). Hrubý verejný dlh ku koncu minulého roka dosiahol 68,9 miliardy eur (56,1 % HDP). Medziročne sa jeho pomer k HDP znížil o 1,6 p. b., v nominálnom vyjadrení však vzrástol o 5,4 miliardy eur.
V rámci 27 členských krajín Európskej únie (EÚ) dosiahlo vlani päť krajín vyšší schodok a 13 krajín vyšší dlh ako Slovenská republika, vyčíslil rezort financií. Priemerný deficit verejných financií v EÚ predstavoval 3,5 % HDP a priemerný dlh 80,8 % HDP. Medziročne sa schodok v priemere zvýšil o 0,3 p. b., hrubý dlh, naopak, klesol o 1,7 p. b.
"Štrukturálne saldo dosiahlo v roku 2023 hodnotu -3,1 % HDP a medziročne sa zhoršilo o 1,9 p. b. V roku 2023 boli identifikované jednorazové vplyvy o 1,3 p. b. voči HDP vyššie ako v roku 2022," priblížilo ministerstvo. Jednorazové vplyvy súviseli najmä s podporou platenia vysokých cien energií, ktorá po očistení o príjmy z eurofondov predstavovala približne 2,2 miliardy eur. Cyklický vývoj ekonomiky mal vlani mierne pozitívny vplyv vo výške 0,2 % HDP.
Štát by mohol dať svedkovi ochranu pri viacerých trestných činoch
Okruh trestných činov, pri ktorých možno svedka zaradiť do programu ochrany, by sa mohol rozšíriť. Vyplýva to z návrhu nového zákona o ochrane svedka, ktorý v stredu schválila vláda. Ministerstvo vnútra (MV) SR návrh predložilo opätovne, keďže pre predčasné ukončenie predchádzajúceho volebného obdobia neprešiel celým legislatívnym procesom v Národnej rade SR.
"Cieľom návrhu nového zákona je prispôsobiť poskytovanie ochrany a pomoci súčasným podmienkam, skvalitniť zákonnú úpravu v oblasti ochrany svedka a zjednodušiť administratívny, ako aj schvaľovací proces poskytovania ochrany a pomoci," vysvetlil rezort.
Po novom by do programu ochrany mohli zaradiť svedka v ohrození života alebo zdravia, ktorý je v trestnom konaní o obzvlášť závažnom zločine, zločine spáchanom organizovanou, zločineckou, teroristickou alebo extrémistickou skupinou, o trestnom čine spáchanom z osobitného motívu alebo o trestnom čine terorizmu.
Návrh na začatie programu ochrany pred súdom by mohli po novom predkladať okrem predsedu senátu aj samosudca alebo prokurátor. O návrhu na začatie alebo ukončenie programu má naďalej rozhodovať komisia.
Zákon ustanovuje aj povinnosti chráneného svedka, ktoré je povinný dodržiavať, pretože ich porušením by mohol ohroziť nielen svoj život, ale i tých, ktorí ho chránia. Súčasťou návrhu je aj úprava vykonávania programu ochrany počas výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, v prípravnom konaní a v konaní pred súdom.
Vláda schválila zmenu štatútu Ministerstva hospodárstva SR prvýkrát od roku 2005
Vláda schválila zmenu štatútu Ministerstva hospodárstva (MH) SR, pričom v súčasnosti platný štatút je účinný od začiatku roka 2005. Vzhľadom na to, že od jeho schválenia došlo k viacerým zmenám kompetenčného zákona, ako aj ďalších právnych predpisov, bol vypracovaný nový návrh štatútu, ktorý tieto zmeny reflektuje, priblížil rezort hospodárstva v predkladacej správe.
"Cieľom návrhu štatútu je aj zmena doterajšieho vyčerpávajúceho výpočtu kompetencií a úloh MH SR na demonštratívny výpočet kompetencií a úloh, ktorého aktuálnosť nebude tak výrazne podliehať legislatívnym zmenám," uviedol rezort v predloženom materiáli.
Návrh nového štatútu obsahuje základné ustanovenia, pôsobnosť MH SR, jeho hlavné a iné úlohy, zásady činnosti a riadenia, organizačné členenie a vzťahy ministerstva k ústredným orgánom štátnej správy a ďalším orgánom a organizáciám.
Štát by mohol dať svedkovi ochranu pri viacerých trestných činoch
Okruh trestných činov, pri ktorých možno svedka zaradiť do programu ochrany, by sa mohol rozšíriť. Vyplýva to z návrhu nového zákona o ochrane svedka, ktorý v stredu schválila vláda. Ministerstvo vnútra (MV) SR návrh predložilo opätovne, keďže pre predčasné ukončenie predchádzajúceho volebného obdobia neprešiel celým legislatívnym procesom v Národnej rade SR.
"Cieľom návrhu nového zákona je prispôsobiť poskytovanie ochrany a pomoci súčasným podmienkam, skvalitniť zákonnú úpravu v oblasti ochrany svedka a zjednodušiť administratívny, ako aj schvaľovací proces poskytovania ochrany a pomoci," vysvetlil rezort.
Po novom by do programu ochrany mohli zaradiť svedka v ohrození života alebo zdravia, ktorý je v trestnom konaní o obzvlášť závažnom zločine, zločine spáchanom organizovanou, zločineckou, teroristickou alebo extrémistickou skupinou, o trestnom čine spáchanom z osobitného motívu alebo o trestnom čine terorizmu.
Návrh na začatie programu ochrany pred súdom by mohli po novom predkladať okrem predsedu senátu aj samosudca alebo prokurátor. O návrhu na začatie alebo ukončenie programu má naďalej rozhodovať komisia.
Zákon ustanovuje aj povinnosti chráneného svedka, ktoré je povinný dodržiavať, pretože ich porušením by mohol ohroziť nielen svoj život, ale i tých, ktorí ho chránia. Súčasťou návrhu je aj úprava vykonávania programu ochrany počas výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, v prípravnom konaní a v konaní pred súdom.
Navrhuje vymenovať štyroch plukovníkov do hodnosti brigádnych generálov
Vláda navrhuje vymenovať štyroch plukovníkov do vojenskej hodnosti brigádnych generálov. Ide o Štefana Acsaia, Rolanda Sabolčíka, Norberta Hriba a Csabu Németha. Schválila to v stredu. Vládny kabinet ďalej navrhuje povýšiť brigádnych generálov Slavomíra Verčimáka a Ivana Baloga za generálmajorov. Odporúča povýšiť aj generálmajora Petra Babiara do vojenskej hodnosti generálporučík. Vymenovať ich ešte musí prezident SR Peter Pellegrini.
Vláda schválila návrh nového stavebného zákona
Vláda v stredu schválila návrh nového stavebného zákona z dielne Ministerstva dopravy (MD) SR. Cieľom novej právnej úpravy v oblasti výstavby je profesionalizácia štátnej stavebnej správy, znižovanie administratívnej záťaže pri podnikaní, zjednodušenie stavebného konania, najmä pri rodinných domoch a malých bytových domoch. Stavebný zákon rieši aj problematiku tzv. "čiernych stavieb" či zníženú úroveň disciplíny vo výstavbe.
"Navrhovaný stavebný zákon spresňuje jednotlivé správne konania a procesné práva a povinnosti účastníkov výstavby a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí stavebného úradu ako osobitnej úpravy správneho konania. Upúšťa sa od doterajších postupov a procesov posudzovania stavebných zámerov v dvojstupňových správnych konaniach, t. j. v územnom konaní a v stavebnom konaní, keď v mnohých prípadoch sa dotknuté orgány a účastníci konania vyjadrovali k predmetu veci duplicitne, čím sa zjednoduší a skráti schvaľovací proces stavieb," uviedol rezort dopravy v predkladacej správe.
V novej stavebnej legislatíve ostáva agenda stavebného úradu na obciach, ktoré však môžu zriaďovať stavebné obvody podobne, ako sú súčasné spoločné obecné úrady. Upravuje sa aj ochrana umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou na základe európskych dohovorov.
Nový stavebný zákon tiež upravuje postupy pri nelegálnych stavbách. "Ustanovuje dodatočný postup vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti navrhovaného stavebného zákona, aby sa do určitého času buď takéto stavby dodatočne osvedčili, alebo odstránili; sleduje sa tým, aby tieto stavby nefigurovali ako trvalo nepovolené, neskolaudované, ale roky bezproblémovo užívané," uviedlo MD.
V stavebnom zákone sa tiež precizujú priestupky a iné správne delikty. Rozširuje sa okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe, ide o zhotoviteľov stavieb či osoby vykonávajúce stavebný dozor. "Pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom služby (výstavby) a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil (zhotoviteľ), a nie objednávateľ služby (stavebník)," vysvetlil rezort dopravy. Nový stavebný zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. apríla 2025.
Administratíva pri poskytovaní príspevkov z EF pre obce sa má znížiť
Administratívna záťaž pri poskytovaní príspevkov z Environmentálneho fondu (EF) sa má znížiť. Má sa tak udiať odstránením povinnosti obce požiadať fond o vyplatenie príspevku. Taktiež sa má znížiť administratívna záťaž prevádzkovateľov skládok odpadu a odkalísk. Vyplýva to z novely zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, ktorou sa upravujú aj ďalšie zákony. Návrh v stredu schválila vláda.
"Zavádza sa nová povinnosť prevádzkovateľa skládky odpadov a prevádzkovateľa odkaliska oznámiť Environmentálnemu fondu naplnenie kapacity skládky odpadov alebo uplynutie doby platnosti rozhodnutia na jej prevádzkovanie a to do siedmich dní odo dňa, keď k tomuto došlo," uvádza Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v materiáli. Tvrdí, že dôvodom zavedenia novej povinnosti je účelnejšie a spravodlivejšie rozdelenie príjmov z poplatkov za uloženie odpadov.
Príjmy z poplatkov za uloženie odpadov na skládku alebo odkalisko použije EF len pre tie obce, na území ktorých je prevádzkovaná skládka alebo odkalisko. "Nová úprava zabezpečí spravodlivejšie prerozdelenie príjmov len medzi tie obce, ktoré znášajú následky spojené s prevádzkovaním skládky odpadov/odkaliska a prepravou odpadu za účelom jeho uloženia," tvrdí MŽP. Zároveň sa má spresniť ustanovenie týkajúce sa určenia poplatku na základe množstva odpadu.
Zmeniť sa má frekvencia povinnosti prevádzkovateľa odkaliska odviesť poplatok za uloženie odpadu. Poplatok by sa po novom mal uhrádzať len raz ročne. Dôvodom je, že výška štvrťročného poplatku sa podľa rezortu často pohybovala v sumách menších ako jedno euro. "Náklady na administráciu poplatkov tak boli vyššie ako samotný poplatok. Povinnosť prevádzkovateľa skládky odpadov odvádzať poplatok v mesačných intervaloch ostáva zachovaná," skonštatoval.
MŽP ďalej navrhuje upraviť obdobie, počas ktorého nemôže byť obci, ktorá bude príjemcom prostriedkov z EF, uložená sankcia za porušenie tohto zákona alebo za porušenie zákona o odpadoch. Obec má mať nárok na príspevok z fondu v prípade, ak jej nebola uložená pokuta počas dvoch rokov.
Envirorezort by mal poskytnúť EF údaje o úrovni vytriedenia komunálneho odpadu obce a o hmotnosti komunálneho odpadu pre príslušný rok. Pri poskytovaní týchto údajov má vychádzať z údajov ohlasovaných obcami prostredníctvom Ročného výkazu o komunálnom odpade, ktorý každoročne zasielajú Štatistickému úradu SR. Ohlásenie o množstve uloženého odpadu sa už nebude podávať okresnému úradu, ale len Envirofondu, ktorý v prípade potreby tieto údaje poskytne okresnému úradu.
Ak poplatník, prevádzkovateľ skládky odpadov aj prevádzkovateľ odkaliska neodvedú poplatok za uloženie odpadov včas alebo v plnej výške, mali by byť povinní uhrádzať úrok z omeškania. Povinnosť uhradiť úrok z omeškania sa však nemá týkať prevádzkovateľa, ktorý poplatok neuhradil preto, lebo mu poplatník za uloženie odpadov nezaplatili.
Vláda vzala na vedomie monitorovaciu správu o extrémizme za roky 2022 a 2023
Vláda SR na stredajšom rokovaní schválila Monitorovaciu správu o stave extrémizmu v SR za obdobie rokov 2022 a 2023. Zo správy vyplýva, že počet trestných stíhaní v súvislosti s extrémizmom v roku 2023 medziročne poklesol zo 107 na 95. Správu na rokovanie kabinetu predložilo Ministerstvo vnútra (MV) SR.
"Napriek tomu, že počet začatých trestných stíhaní v roku 2023 poklesol, pomer obvinených osôb k počtu trestných stíhaní sa zvýšil z 57 na 62," doplnil rezort.
V monitorovanom období boli podľa ministerstva najpočetnejšie trestné činy prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potláčaniu práv a slobôd (44) či trestné činy prechovávania extrémistických materiálov (32). V minulom roku bolo podľa správy 55,5 percenta extrémistických trestných činov spáchaných vo virtuálnom prostredí. V rokoch 2022 a 2023 boli podľa správy takmer výlučnými páchateľmi extrémistickej trestnej činnosti muži.
Zo správy tiež vyplýva, že v týchto rokoch na Slovensku prevládal najmä pravicový extrémizmus. Významnejšiu aktivitu ľavicového extrémizmu rezort nezaregistroval. Riziko hrozby islamského extrémizmu sa malo prehĺbiť po teroristickom útoku Hamasu na Izrael. V roku 2022 podľa monitoringu prevládali medzi obeťami najmä Rómovia či Židia. Po začiatku vojny na Ukrajine podľa rezortu vnútra stúpol aj počet obetí z Ukrajiny.
"Extrémistické útoky sú najčastejšie namierené proti určitej osobe alebo proti neurčitému okruhu osôb pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť ku konkrétnej skupine osôb, charakteristickej individuálne neovplyvniteľnými faktormi, ako sú napríklad rasa, národ, farba pleti, sexuálna orientácia, alebo individuálne ovplyvniteľnými faktormi, ako sú napríklad politické presvedčenie či náboženské vyznanie," vysvetlil rezort v správe.
V správe ministerstvo uviedlo, že po teroristickom útoku na na Zámockej ulici v Bratislave v roku 2022 stúpla miera nenávistných prejavov aj voči LGBTI ľuďom. Medzi najvýraznejšie výzvy moderných technológií z hľadiska extrémizmu podľa správy patria najmä sociálne siete, nástroje umelej inteligencie či gamifikácia, teda využívanie hráčskych a herných princípov v nehernom prostredí, ktorú extrémisti využívajú na zvýšenie angažovanosti a stotožnenie sa s obsahom. "Videami tvorenými z perspektívy aktívneho hráča (strelca) s umiestneným nenávistným obsahom môžu u používateľov navodzovať dojem jednoduchosti, hravosti a príťažlivosti," uviedlo MV v správe.
