V stredu rokovala Vláda SR: Toto sú návrhy, ktoré schválila

Dohovor je okrem toho v rozpore aj s Európskym dohovorom o občianstve, ktorého zmluvnou stranou je aj SR. "Dohovor je rovnako v rozpore s článkom 15 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, pretože nikto nemôže byť svojvoľne zbavený svojho štátneho občianstva ani práva na zmenu štátneho občianstva," napísal rezort v materiáli.

aktuálne video

Ako ministerstvo uviedlo, Maďarsko považuje dohovor za neplatný od roku 1999. Česká republika ukončila jeho platnosť v roku 2000. Slovensko by sa dohovorom malo prestať riadiť po 12 mesiacoch od doručenia oznámenia o vypovedaní maďarskej strane. Vypovedanie dohovoru ešte musí schváliť parlament aj prezident SR.

Štát odmení záchranné zložky za nasadenie počas povodní

Štát odmení príslušníkov Policajného zboru a Hasičského a záchranného zboru za nasadenie počas povodní. Mimoriadne odmeny by malo dostať aj niekoľko ďalších štátnych zamestnancov. Dobrovoľné hasičské zbory, ktoré sa na zásahoch podieľali, dostanú finančný dar. Štát tak spolu vyplatí vyše 2,2 milióna eur. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu na rokovaní schválila vláda. Odmeny navrhlo vyplatiť Ministerstvo vnútra (MV) SR.

"Celkovo na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác bolo nasadených 1462 príslušníkov Policajného zboru, 660 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, 19 štátnych zamestnancov a 18 zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a 2024 členov dobrovoľných hasičských zborov obcí a dobrovoľných hasičských zborov špeciál," uviedol rezort vnútra.

Z celkovej sumy vyššej ako 2,2 milióna eur pôjde podľa materiálu z rozpočtu ministerstva vnútra asi 1,48 milióna eur. Túto časť peňazí rezort použije na odmeny pre profesionálnych hasičov a pre policajtov či iných štátnych zamestnancov.

Z dokumentu vyplýva aj to, že ďalších 721.600 eur získa rezort vnútra z prostriedkov vo Všeobecnej pokladničnej správe. Celú sumu daruje dobrovoľným hasičom, ktorí pri povodniach pomáhali. Rezort v uznesení vlády plánuje odmeny a finančný dar vyplatiť do konca roka.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) sa po rokovaní vlády záchranným zložkám za nasadenie poďakoval. Spresnil, že výška odmeny pre konkrétnych hasičov, policajtov alebo dobrovoľných hasičov sa odvíja od počtu dní ich nasadenia.

Vláda vymenovala Kamila Šaška za zástupcu štátu v Hospodárskej a sociálnej rade

Vláda vymenovala ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD) za nového zástupcu štátu v Hospodárskej a sociálnej rade (HR SR). Vyplýva to z návrhu zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni, ktorý predložil na vládu minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD), v súvislosti s odvolaním bývalej ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej (Hlas-SD), ktorá zastávala funkciu zástupcu štátu v HR SR.

"V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona o tripartite predkladám vláde Slovenskej republiky návrh na odvolanie a vymenovanie zástupcu štátu v Hospodárskej a sociálnej rade Slovenskej republiky, a to z dôvodu personálnej zmeny na poste ministra zdravotníctva a štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky," uviedol Tomáš v predkladacej správe.

Raši bol určený za gestora dvoch memoránd o porozumení

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richard Raši (Hlas-SD) bol určený za gestora dvoch memoránd o porozumení. Vyplýva to z návrhu z dielne Rašiho rezortu, ktorý v stredu schválila vláda.

Konkrétne ide o Memorandum o porozumení pri implementácii Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) 2021 - 2028 a Memorandum o porozumení pri implementácii Nórskeho finančného mechanizmu 2021 - 2028. Podpis týchto memoránd je podľa predkladateľa podmienkou pre čerpanie finančných prostriedkov z Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu.

Štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva bude Szabolcs Hodosy

Novým prvým štátnym tajomníkom Ministerstva hospodárstva (MH) SR bude od 24. októbra Szabolcs Hodosy, ktorý nahradí na tomto poste Kamila Šaška. Rozhodla o tom v stredu vláda. Šaško sa stal 10. októbra ministrom zdravotníctva SR.

Vládny kabinet zároveň odvolal Hodosyho z funkcie podpredsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a na tento post vymenoval Jána Horkoviča. Horkovič bol v rokoch 2010 až 2012 predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, v rokoch 2020 až 2022 pôsobil ako predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Transpetrolu. V rokoch 2013 až 2019 bol členom Regulačnej rady ÚRSO.

Obce dostanú navyše 50 miliónov eur, krajom štát odpustí časť dlhu

Obciam a mestám štát v tomto roku uvoľní dodatočných 50 miliónov eur zo všeobecnej pokladničnej správy ako náhradu za výpadok podielových daní. Vyšším územným celkom (VÚC) štát odpustí dlhy vo výške 2,5 milióna eur pre každý samosprávny kraj a ďalších 5,6 milióna eur odpustí Banskobystrickému kraju z poskytnutej pôžičky rekonštrukciu ciest II/531 a II/532 v menej rozvinutých okresoch Revúca a Rimavská Sobota. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu schválila vláda.

Podľa aktuálnej daňovej prognózy sa očakáva prevod podielu na výnose dane z príjmov fyzických osôb (DPFO) v roku 2024 medziročne nižší o približne 50 miliónov u obcí a 20 miliónov eur u samosprávnych krajov. "Hlavným dôvodom výpadku sú vratky, ktoré si uplatnili daňovníci v termíne zúčtovania DPFO a ktoré im daňová správa poukázala v mesiaci apríl 2024 s negatívnym dosahom na prevod dane samosprávam v máji," uviedlo ministerstvo financií (MF) SR v predkladacej správe k materiálu. Odpustenie časti 20 miliónov eur z nesplatenej istiny dlhu VÚC rezort financií rozdelil rovnomerne po 2,5 milióna eur na každý samosprávny kraj.

Vláda podľa schváleného materiálu chápe požiadavky samospráv, jej možnosti pomoci sú však limitované nepriaznivým stavom verejných financií. "Napriek tomu sa však po dohode so zástupcami samospráv navrhuje schváliť jednorazovú pomoc ešte v tomto roku formou dotácie z kapitoly Všeobecná pokladničná správa pre mestá a obce v sume 50 miliónov eur a vyšším územným celkom formou odpustenia časti nesplatenej istiny poskytnutých návratných výpomocí v sume 20 miliónov eur," priblížil rezort.

Návratné finančné výpomoci boli poskytnuté samosprávnym krajom bezúročne na rekonštrukcie ciest druhej a tretej triedy, mostných objektov a rozvoj cestnej infraštruktúry v celkovej výške 147 miliónov eur. Aktuálne bola z tejto sumy uhradená istina v celkovej výške 24,5 miliónov eur. Po odpustení navrhovaných 20 miliónov eur zostane samosprávnym krajom uhradiť istinu v celkovej výške 102,5 milióna eur.

Z ďalšej finančnej pomoci pre Banskobystrický samosprávny kraj na rekonštrukcie ciest v okresoch Revúca a Rimavská Sobota vo výške 8,7 milióna eur štát odpustí kraju 5,6 milióna eur. Tieto cesty mali byť pôvodne po rekonštrukcii preklasifikované na cesty prvej triedy a prejsť do rúk štátu. Zároveň mal byť dlh VÚC odpustený. Počas rekonštrukcie sa však nepodarilo splniť požiadavky na ich preklasifikovanie na cesty prvej triedy.

Okresné úrady v Senci a Kežmarku budú mať nových prednostov

Na postoch prednostov okresných úradov (OÚ) Senec a Kežmarok dochádza k personálnym zmenám. V stredu ich schválila vláda. Z funkcie prednostu Okresného úradu Senec odvolal kabinet Tomáša Pokorného, z funkcie prednostky Okresného úradu Kežmarok Katarínu Bendíkovu.

Zároveň vláda vymenovala ich nástupcov. S mandátom od štvrtka 24. októbra bude viesť Okresný úrad Senec Dušan Hudec a Okresný úrad Kežmarok Peter Repčák.

Správa o boji proti obchodovaniu s ľuďmi vyčíta SR mierne tresty vinníkom

Hoci Slovensko v roku 2023 vyvíjalo značné úsilie, stále v plnom rozsahu nenaplnilo minimálne štandardy stanovené na elimináciu obchodovania s ľuďmi, problémom sú napríklad mierne tresty pre vinníkov. Vyplýva to z hodnotenia, ktoré je súčasťou výročnej Správy o obchodovaní s ľuďmi (tzv. Trafficking in Persons Report - TIP), predkladanej americkému kongresu. Časť, ktorá sa týka Slovenska, v stredu prerokovala vláda, informatívny materiál zobrala na vedomie.

TIP, ktorej cieľom je podnecovať aktivitu a vytvárať medzinárodné partnerstvá v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, hodnotí úsilie 188 vlád. Podľa toho, či napĺňali minimálne štandardy, ktoré v medzinárodnom meradle uvádza zákon Spojených štátov amerických (USA) z roku 2000 o ochrane obetí obchodovania s ľuďmi (TVPA), sú krajiny rozdelené do troch úrovní.

Slovenská republika bola zaradená aj v tohtoročnej správe na úroveň č. 2, pretože z pohľadu hodnotiteľov i napriek zvýšenému úsiliu nenaplnila v plnej miere stanovené minimálne štandardy pre potláčanie obchodovania s ľuďmi. Na úrovni č. 2 je SR od roku 2019.

Hodnotitelia si všímajú, že vláda vyvíjala v roku 2023 snahu, aby bolo odsúdených podstatne viac obchodníkov s ľuďmi. Pripomínajú, že vláda tiež prijala nový strategický dokument pre oblasť boja proti obchodovaniu s ľuďmi - Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2024 - 2028 a venovala sa aj rizikám obchodovaniu so zraniteľnými utečencami z Ukrajiny. "Dvom obetiam obchodovania s ľuďmi bola súdmi priznaná náhrady škody, a to po prvýkrát od roku 2019," dodávajú hodnotitelia.

Vo viacerých kľúčových oblastiach však vláda podľa hodnotiteľov nesplnila minimálne štandardy. "Orgány činné v trestnom konaní vyšetrovali a stíhali menej podozrivých obchodníkov s ľuďmi a sudcovia naďalej udeľovali mierne tresty, čím sa oslabilo úsilie vyvodiť zodpovednosť voči obchodníkom s ľuďmi, ako aj odstrašujúci účinok trestov," argumentujú. "Orgány činné v trestnom konaní identifikovali menej obetí a prístup vlády k identifikácii obetí z radov cudzích štátnych príslušníkov nebol aktívny a dostatočný," dodávajú. Poukazujú pritom na to, že v sledovanom období boli identifikované len tri obete zo zahraničia.

Opatrenia na zlepšenie spomenutých výhrad formulujú autori správy v návrhu akčného plánu pre dosiahnutie minimálnych štandardov TVPA. V rámci nich odporúčajú napríklad zvýšiť odbornú prípravu prokurátorov a sudcov o problematike obchodovania s ľuďmi. Za dôležité považujú aj zintenzívniť snahu aktívne identifikovať obete obchodovania s ľuďmi a umožniť, aby tieto obete mohli identifikovať okrem polície aj iné subjekty vrátane sociálnych a zdravotníckych pracovníkov. Vyzývajú i na zvýšenie ochrany migrujúcich pracovníkov posilnením monitoringu náborových spoločností.

NIKA považuje v pláne obnovy za rizikové dva míľniky

Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA) považuje v rámci piatej žiadosti o platbu za rizikové dva míľniky, pri ktorých hrozí ich nesplnenie. Vyplýva to zo Správy o pokroku v implementácii plánu obnovy z dielne podpredsedu vlády pre plán obnovy a využívanie eurofondov SR Petra Kmeca (Hlas-SD), ktorú v stredu schválila vláda.

NIKA podľa predkladateľa považuje ďalších 12 míľnikov a cieľov za nerizikových a pri siedmich vníma omeškanie v implementácii. "V súčasnosti NIKA spolu s vykonávateľmi opatrení komunikuje s Európskou komisiou (EK) o aktuálnom stave implementácie jednotlivých míľnikov a cieľov a rokuje o dokumentácii potrebnej pre úspešné posúdenie splnenia míľnikov a cieľov zo strany EK," uviedol predkladateľ s tým, že diskusiu si vyžadujú najmä štyri opatrenia.

V rámci Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR ide o Majetkové vysporiadanie sa so súkromnými vlastníkmi. Na Ministerstve školstva výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR ide o Prípravu a rozvoj učiteľov na nové obsahy a formu výučby a na Ministerstve zdravotníctva (MZ) SR o Centralizáciu riadenia najväčších nemocníc. Komunikáciu s EK podľa prekladateľa vyžaduje aj Reforma posudkovej činnosti v gescii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR.

"Predloženie piatej žiadosti o platbu sa očakáva 15. decembra tohto roka. Predpokladom včasného predloženia žiadosti je splnenie všetkých míľnikov a cieľov v rámci piatej žiadosti o platbu," dodal predkladateľ s tým, že obsahuje 21 míľnikov a cieľov. Slovensko po ich splnení môže očakávať platbu z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v celkovej hodnote 597,81 milióna eur.

V Programe Slovensko bolo sprístupnených vyše sedem miliárd eur

Z celkovej alokácie Programu Slovensko vo výške 12,59 miliardy eur boli ku koncu septembra sprístupnené finančné prostriedky vo výške 7,05 miliardy eur. Ide o 55,99 % z celkovej alokácie. Vyplýva to z Informácie o stave implementácie Programu Slovensko z dielne ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richarda Rašiho (Hlas-SD), ktorú v stredu vláda zobrala na vedomie.

Žiadatelia podľa neho predložili na posúdenie 2689 žiadostí o nenávratný finančný príspevok, z ktorých bolo zatiaľ schválených 978. Zazmluvnených bolo 754 projektov v hodnote 3,05 miliardy eur, čo predstavuje 24,22 % z celkovej alokácie. Čerpanie na národnej úrovni predstavuje 144,69 milióna eur, čo tvorí 1,15 % z celkovej alokácie.

Prvé plnenie pravidla N+3 bude podľa predkladateľa vyhodnocované k 31. decembru 2025, keď je potrebné za celý program vyčerpať minimálne 1,54 miliardy eur. V nadväznosti na aktuálny stav čerpania ostáva vyčerpať ešte 1,41 miliardy eur. Pravidlo hovorí o tom, že krajiny majú na dočerpanie financií po skončení programového obdobia ešte tri roky.

V tomto roku bolo vyhlásených 117 výziev s celkovým objemom 4,82 miliardy eur. Po úspešnejšom druhom kvartáli došlo v treťom kvartáli k spomaleniu tempa vyhlásených výziev. Bolo v ňom vyhlásených 38 výziev, čo je o tri menej ako v predchádzajúcom druhom kvartáli. V objeme je to pokles až o 761 miliónov eur, teda o 35 %.

Plnenie plánu kontrahovania (do 31. decembra 2024) je za celý Program Slovensko na úrovni 56,74 %. Do konca tohto roka je tak ešte potrebné nakontrahovať 2,33 miliardy eur. "Plnenie plánu čerpania (do 31. decembra 2025) je za celý Program Slovensko na úrovni 7,09 %. Do konca budúceho roka je v zmysle plánu ešte potrebné vyčerpať 1,9 miliardy eur. Z vyššie uvedeného vyplýva reálna hrozba nenaplnenia pravidla N+3 v rokoch 2025 a 2026," uzavrel predkladateľ.