BRATISLAVA - Celková úroveň poskytovania dôveryhodných služieb by sa mala zvýšiť na národnej úrovni a taktiež v rámci európskeho spoločenstva. Vyplýva to z vládneho návrhu novely zákona o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu, ktorý Národná rada (NR) SR v stredu posunula do druhého čítania. Jedným z najdôležitejších doplnení sú ustanovenia o európskej peňaženke digitálnej identity, ktorá predstavuje harmonizovaný prostriedok elektronickej identifikácie pre fyzické a právnické osoby v celej Európskej únii (EÚ).
"Prostredníctvom európskej peňaženky digitálnej identity sa poskytne bezpečný prístup k verejným a súkromným službám prostredníctvom zlepšeného ekosystému dôveryhodných služieb a prostredníctvom overených dôkazov totožnosti a elektronických osvedčení atribútov, ako sú napríklad akademické kvalifikácie vrátane vysokoškolských titulov, alebo iné dosiahnuté formy vzdelania alebo odbornej kvalifikácie," uviedol predkladateľ v návrhu.
video
V tejto súvislosti sa novelou upravujú aj úlohy a pôsobnosť Ministerstva vnútra SR v oblasti digitálnej identifikácie a elektronického osvedčenia atribútov. Rezort vnútra tak bude poskytovať európsku peňaženku digitálnej identity všetkým subjektom verejného a súkromného sektora, ktoré sú kvalifikovanými poskytovateľmi dôveryhodnej služby alebo preukážu, že majú s kvalifikovaným poskytovateľom uzatvorenú zmluvu.
Dôveryhodné služby sú elektronické služby poskytované v rámci členských štátov EÚ, ktoré pomáhajú občanom a organizáciám zaviesť elektronizáciu procesov a dokumentov.
Minimálna mzda sa od roku 2026 zvýši na 60 % priemernej mzdy
Minimálna mzda na Slovensku sa od roku 2026 zvýši na najmenej 60 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Vyplýva to z novely zákona o minimálnej mzde, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu definitívne schválili. Doteraz sa počítala ako 57 % z priemernej mzdy, pokiaľ sa sociálni partneri nedohodli inak.
aktuálne video
"Navrhuje sa upraviť výšku percentuálneho podielu, ktorý je rozhodujúci pri ustanovení minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok, ak sa sociálni partneri nedohodnú na inej sume minimálnej mzdy, na 60 %. Navrhovaná zmena vyplýva z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2023 až 2027," uviedlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR v dôvodovej správe.
Takáto výška minimálnej mzdy už v minulosti platila, k zníženiu percentuálneho podielu došlo v čase pandémie Covid-19. V súčasnosti je podľa predkladateľa potrebné vrátiť sa k tejto úprave. Cieľom je vytvoriť dôstojné životné a pracovné podmienky, podporiť kolektívne vyjednávanie zamestnancov a uzatváranie kolektívnych zmlúv.
Novela prináša aj opätovné rozširovanie záväznosti reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa aj na ďalších zamestnávateľov v odvetví. Takáto úprava už tiež platila do roku 2021, kedy bola zrušená. Cieľom zmeny je zvýšenie pokrytia zamestnancov na Slovensku kolektívnym vyjednávaním a kolektívnymi zmluvami.
Poslanci pri záverečnom hlasovaní odmietli viaceré opozičné pozmeňujúce návrhy. Zora Jaurová (PS) napríklad navrhla zosúladiť platové tarify v štátnej a verejnej správe s platnou úpravou minimálnej mzdy. Jej stranícky kolega Štefan Kišš chcel naviazať odvodovú odpočítateľnú položku na priemernú mesačnú mzdu, a to na úrovni 50 % z nej. Igor Matovič (hnutie Slovensko, Za ľudí, KÚ) zase presadzoval, aby sa minimálna mzda v novej výške uplatnila už v roku 2025, nie až o rok neskôr. Časť novely začne platiť od 15. novembra tohto roka, väčšina ustanovení potom od 1. januára 2025.
Podmienky používania auta na pracovných cestách sa upravia
Podmienky na používanie motorového vozidla, ktoré zamestnanec využíva počas pracovnej cesty, sa upravia. Týka sa to najmä preukázania a úhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky či nabíjania elektrovozidiel a plug-in hybridných vozidiel. Vyplýva to z novely zákona o cestovných náhradách, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu definitívne schválili.
"Z dôvodu opakujúcich sa požiadaviek z praxe a s cieľom spresnenia práv zamestnanca a povinností zamestnávateľa sa navrhuje spresniť právnu úpravu používania cestného motorového vozidla zamestnanca na pracovnej ceste, pokiaľ ide o preukázanie a úhradu výdavkov, ktoré sa týkajú pohonných látok, a zaviesť tam, kde je to potrebné, osobitné pravidlá pre elektrovozidlá a plug-in hybridné vozidlá," uviedlo v dôvodovej správe ministerstvo práce.
V prípade elektrovozidiel, ktoré sú nabíjané elektrickou energiou, sa za doklad o kúpe bude považovať aj blok z nabíjacej stanice alebo od dodávateľa tejto energie. Novela navyšuje spotrebu týchto vozidiel o 20 % pre jazdu po rýchlostnej ceste a diaľnici. Pri plug-in hybridných vozidlách právna norma upravuje postup výpočtu náhrady za spotrebované pohonné látky, ktoré sa získavajú nabíjaním z elektrickej siete. Novela bude platiť od 1. decembra 2024.
Podmienky na výkon funkcie riaditeľa inšpektorátu práce sa majú upraviť
Medzi podmienky na výkon funkcie riaditeľa inšpektorátu práce by sa mala vrátiť najmenej päťročná prax. Vyplýva to z vládneho návrhu novely zákona o inšpekcii práce, nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý Národná rada (NR) SR v stredu posunula do druhého čítania.
"Zámerom návrhu zákona je znovuzavedenie podmienky päťročnej odbornej praxe inšpektora práce na výkon funkcie riaditeľa inšpektorátu práce, pričom cieľom tejto zmeny je práve zdôraznenie atribútu odbornosti týchto vedúcich zamestnancov inšpektorátov práce," uviedlo ministerstvo práce v predkladacej správe.
Cieľom návrhu je zefektívnenie organizácie a riadenia inšpekcie práce. Zmeniť by sa mali aj podmienky na vymenovanie do funkcie generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce, od ktorého sa bude vyžadovať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a rovnako tiež najmenej päťročná prax.
Ministerstvo navrhuje tiež upraviť vzor logotypu preukazu inšpektora práce, ktorý by sa mal zjednotiť s logotypom používaným na dokumentoch v rámci inšpekcie práce. Ďalšie zmeny sa týkajú dlhšej lehoty na vykonanie inšpekcie práce zo súčasných 60 na 90 dní. "Zároveň bude môcť Národný inšpektorát práce na žiadosť inšpektorátu práce lehotu na vykonanie inšpekcie práce v prípade zložitejších inšpekcií aj opakovane predĺžiť," spresnil rezort práce.
Zmeniť by sa malo tiež plynutie lehoty, v rámci ktorej je možné začať správne konanie a uložiť pokutu za spáchanie správneho deliktu. Po novom bude možné správne konanie začať do šiestich mesiacov odo dňa ukončenia výkonu inšpekcie práce, a to najneskôr do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Novela by mala platiť od 1. januára 2025, niektoré ustanovenia potom od 1. apríla 2025.
Výmena informácií medzi vyšetrovacími orgánmi EÚ sa upraví
Úrad medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia Policajného zboru sa stane jednotným kontaktným miestom na výmenu informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov Európskej únie (EÚ) na Slovensku. Na základe analýzy hrozieb bude postupovať informácie príslušným bezpečnostným orgánom, iným členským štátom a Europolu. Vyplýva to z novely zákona o Policajnom zbore, ktorú v stredu schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.
Orgány presadzovania práva budú môcť žiadať o informácie z iného členského štátu prostredníctvom úradu spolupráce, ktorý plne sprocesuje žiadosť aj odpoveď. Úrad bude okrem zasielania žiadosti oprávnený a povinný aj prijímať žiadosti od iných členských štátov. Bude mať tiež možnosť zaslať inému členskému štátu informácie nielen na základe jeho žiadosti, ale aj z vlastného podnetu alebo z podnetu orgánu presadzovania práva, ak je objektívny dôvod domnievať sa, že by informácie mohli byť pre daný štát relevantné. "Ak ide o trestný čin, pre ktorý možno vydať európsky zatýkací rozkaz, je poskytnutie informácií z vlastného podnetu povinné," uvádza legislatíva. Schválená novela súvisí s transpozíciou európskej smernice. Upravuje pravidlá výmeny informácií a ustanovuje používanie zabezpečeného komunikačného kanálu SIENA.
Zaviesť sa má povinnosť deklarovať hotovosť pri jej preprave cez hranice
Do legislatívy by sa mala zaviesť povinnosť deklarovať peňažné prostriedky v hotovosti pri ich preprave cez vnútornú hranicu Európskej únie. Neuposlúchnutie výzvy ozbrojeného príslušníka finančnej správy na oznámenie prepravy hotovosti v sume presahujúcej 10.000 eur alebo uvedenie nesprávneho údaju o sume by sa mohlo posudzovať ako priestupok. Vyplýva to z navrhovaných úprav zákonov, ktoré sú súčasťou novely zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu. Materiál v stredu posunula Národná rada (NR) SR do druhého čítania.
Dôvodom na predloženie novej legislatívy bolo podľa rezortu vnútra negatívne hodnotenie zo strany Výboru Moneyval. "Podľa hodnotiacej správy je v regióne V4 veľký tok hotovosti, ktorou sa financuje obchod s bielym mäsom, zbrane, drogy, terorizmus a podobne. Z hodnotiacej správy zároveň vyplýva, že Slovenská republika neprijala dostatočné opatrenia pre vyššiu kontrolu hotovosti, za čo jej bolo znížené hodnotenie v uvedenej oblasti," zdôvodnil rezort vnútra.
Zaviesť sa má aj pojem osoba usadená vo vysokorizikovej krajine. Precizujú sa tiež povinnosti pri vykonávaní cezhraničných korešpondenčných vzťahov a pri vypracovaní programu vlastnej činnosti povinnej osoby.
Novelou sa majú do slovenskej legislatívy zaviesť tiež európske smernice. Medzi finančné inštitúcie by sa mali po novom zaradiť poskytovatelia služieb kryptoaktív. Uložiť by sa im mali aj nové povinnosti s cieľom zmierniť riziká legalizácie a financovania terorizmu s ňou spojené. Osobitne sa majú upraviť cezhraničné korešpondenčné vzťahy zahŕňajúce vykonávanie služieb kryptoaktív.
V súvislosti s nedostatkami pri transpozícii inej európskej smernice sa v legislatíve napríklad dopĺňa definícia konečného užívateľa výhod v prípade zvereneckého fondu zriadeného podľa práva iného štátu. Orgánom kontroly sa určuje povinnosť spolupracovať s orgánmi kontroly členského štátu, v ktorom má zahraničná povinná osoba sídlo a finančnej spravodajskej jednotke spolupracovať s Európskou centrálnou bankou.
