BRATISLAVA – parlament má na stole balíček konsolidačných opatrení v sume zhruba 2,6 miliardy eur. Ten už od svojho predstavenia verejnosti čelí kritike, mnohým ľuďom sa nepáči nárast DPH, zavedenie novej dane či zvýšenie sumy diaľničnej známky. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však upozornila, že rok 2025 je prvý rok konsolidácie, ktorá vzhľadom na stav verejných financií potrvá viac rokov.
Rada upozorňuje, že treba myslieť na to, že tie menej bolestivé opatrenia sa postupne budú míňať a pokračovanie konsolidácie bude náročnejšie a bolestivejšie. „Preto je dôležité, aby zdroje vytvorené aktuálnym balíčkom neboli minuté na dodatočné opatrenia, ktoré bude nevyhnutné v ďalších rokoch opäť konsolidovať. Inými slovami, aby sme nerobili dva kroky vpred, jeden vzad,“ upozornili.
Využitie zdrojov získaných z konsolidačného balíka na znižovanie deficitu by malo byť preto podľa nich veľmi transparentne zdôvodnené. „Vláda oznámila prijatie opatrení v sume 2,7 mld. eur, pričom až 1 mld. eur z tohto objemu nemusí viesť k znižovaniu deficitu, ale použije sa na financovanie výdavkov,“ upozornili. Poukázali tiež na to, že hoci ministerstvo financií postupne komunikovalo jednotlivé položky, ktoré by mali vysvetľovať použitie 1 mld. eur, doteraz medializované vysvetlenia pre nich nie sú postačujúce. „Za doteraz legislatívne neschválené opatrenia je možné považovať poskytnutie adresnej energopomoci, dodatočné náklady v školstve a navýšené výdavky envirofondu. Spolu ide o komunikovanú sumu 360 mil. eur podľa odhadov MF SR,“ dodali.
Tiež upozorňujú na to, že vzhľadom na veľkosť balíčka a prijatie medzinárodne málo používanej dane z finančných transakcií môžu existovať riziká výrazne nižšieho celkového dopadu konsolidačného balíčka. „Rozpočet by preto mal obsahovať primeranú rezervu, ktorá by zabezpečila dosiahnutie požadovanej konsolidácie,“ odporúčajú.
Dodali tiež, že viacero spomínaných opatrení referuje na medziročný rast výdavkov, ktorý sa prejavuje naprieč všetkými príjmami a výdavkami rozpočtu (niektoré môžu aj klesať), preto nie je vhodné selektívne vyberať iba niektoré z nich. „Tieto opatrenia s uvádzanými vplyvmi tak nemôžu vysvetľovať medziročný rast deficitu na HDP, ktorý by si vyžadoval kompenzáciu väčším objemom prijatých opatrení ako je výsledné zníženie deficitu. Napríklad komunikovaný medziročný rast výdavkov v zdravotníctve v sume 500 mil. eur je financovaný aj rastom výberu zdravotných odvodov, preto je čistý vplyv na deficit nižší a nie je potrebné celý medziročný nárast výdavkov prefinancovať novým opatreniami,“ vysvetlili.
Čo sa týka deficitu, tak ten by sa podľa odhadov RRZ v roku 2025 nemal bez nových opatrení v porovnaní s rokom 2024 výrazne meniť a mal by sa pohybovať na úrovni 5,7 % HDP. Tento odhad pritom zahŕňa už väčšinu opatrení, ktoré komunikuje Ministerstvo financií a ktoré boli legislatívne prijaté ešte pred rokom 2024. „Naplnenie tohto odhadu RRZ by znamenalo, že prijatie konsolidačného balíčka by mohlo viesť k vytvoreniu priestoru pre doteraz nezverejnené nové výdavky a/alebo zohľadnenie rizík možného nenaplnenia celkového dopadu balíčka,“ uviedli. Vytvorenie rezervy pri istej miere neistoty celkového vplyvu balíčka na verejné financie pritom podľa nich možno považovať za vhodné opatrenie, no len v tom prípade, ak prípadná rezerva bude využitá výhradne na zlepšenie stavu verejných financií a nebude zneužitá na dodatočné výdavky.
