Poslanci dnes hlasovali o TÝCHTO návrhoch: Viaceré z nich neschválili

Ak vlastníci v súčasnosti predávajú nehnuteľnosť v období kratšom ako päť rokov od jej nadobudnutia, musia zaplatiť daň z rozdielu medzi sumou získanou z predaja a cenou, za ktorú nehnuteľnosť nadobudli, pripomenul Viskupič. Táto daň je na úrovni 19 %, pri vyššom základe dane dokonca 25 %.

"Päťročná lehota je nevýhodná predovšetkým pre mladé rodiny, ktoré sa častejšie sťahujú práve z dôvodu, že sa im po čase nehnuteľnosť stane malou a potrebujú ísť do väčších priestorov. Trojročná lehota je pre daňové zachytenie investičných nákupov s cieľom následného predaja so ziskom plne postačujúca," predpokladal poslanec.

Poslanci odmietli opozičnú novelu o práve detského pacienta na sprievod

Právo pre maloletých pacientov na prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa nezavedie. Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok odmietli novelu zákona o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s jej poskytovaním. Do parlamentu ju predložili poslanci za opozičnú SaS Vladimír Ledecký a Vladimíra Marcinková. Potrebu zmeny odôvodňovali tým, že v praxi často dochádza k obmedzovaniu kontaktu pacienta so sprievodom.

"Platné a účinné znenie zákona právo týchto pacientov na nepretržitú prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti (či už ambulantnej, alebo ústavnej, alebo v inej zákonnej forme) upravuje nedostatočne, neexplicitne a absentuje jednoznačné a bezrozporné zakotvenie práva týchto pacientov na nepretržitú prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v národnej legislatíve," upozornili.

Novelou preto chceli zaviesť právo pre maloleté dieťa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti na nepretržitú prítomnosť zákonného zástupcu alebo osoby určenej zákonným zástupcom či inej osoby, ktorej bolo zverené do náhradnej starostlivosti. Do druhého čítania neprešiel ani ďalší legislatívny návrh z dielne SaS. Poslanci parlamentu v utorkovom hlasovaní odmietli aj jej novelu zákona o rodine. Navrhovalo sa v nej, aby po rozvode nezanikala náhradná osobná a pestúnska starostlivosť a súd pri rozvode určil, ktorý z bývalých manželov bude mať dieťa zverené.

Hranica na odpisovanie majetku sa nezvýši na 3000 eur

Hranica, od ktorej musí podnikateľ svoj majetok namiesto jednorazového zaradenia do výdavkov odpisovať postupne niekoľko rokov, sa nezvýši na 3000 eur. Zmenu navrhoval opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS) v novele zákona o dani z príjmov, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok neposunuli do druhého čítania.

Cieľom návrhu bolo zohľadniť infláciu za viac ako dekádu, kedy hranica nebola zvyšovaná. V súčasnosti sa hmotný majetok podnikateľa začína odpisovať od hodnoty 1700 eur a nehmotný majetok od 2400 eur. Tieto sumy predstavujú hranicu medzi majetkom menšej hodnoty, ktorý je možné zaradiť medzi daňové výdavky v jednom roku a majetkom vyššej hodnoty, ktorý sa musí odpisovať postupne niekoľko rokov.

"Suma 1700 eur nebola zvyšovaná už vyše dekádu a ešte aj toto zvýšenie spred dekády bolo iba minimálne v porovnaní s východiskovým stavom 50.000 slovenských korún v roku 2004, kedy nadobudol tento zákon účinnosť," upozornil predkladateľ. Výrazné navrhované zvýšenie by tak bolo podľa Viskupiča reakciou na dlhodobé nevalorizovanie tejto sumy v zákone o dani z príjmov.

Poslanci odmietli návrh SaS na skrátenie odpisovania budov podnikateľmi

Odpisovanie väčšiny budov podnikateľmi sa neskráti z doterajších 40 na 28 rokov. Poslanci Národnej rady (NR) SR neposunuli v utorok do druhého čítania návrh novely zákona o dani z príjmov, ktorý predložil opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS).

"Cieľom predloženého návrhu je skrátiť dobu odpisovania pri rovnomernom odpisovaní hmotného majetku zaradeného do 6. odpisovej skupiny zo 40 rokov na 28 rokov. Od uvedenej zmeny možno očakávať zvýšenie investícií do hmotného majetku, čo by následne prinieslo vyššie príjmy štátnemu rozpočtu," vysvetlil predkladateľ v dôvodovej správe.

Investície do budov by sa takýmto spôsobom stali podľa Viskupiča pre podnikateľov návratnejšie, a teda aj finančne atraktívnejšie. "V prípade mnohých budov používaných na podnikateľské účely sa hovorí o nahromadenom investičnom dlhu. Naštartovanie investícií do budov bude mať pozitívny vplyv na stavebný sektor a s rastom stavebného sektora možno očakávať aj vyššie príjmy do štátneho rozpočtu," argumentoval poslanec. Pripustil, že na začiatku by mala táto zmena negatívny vplyv na rozpočet, tento výpadok by však bol podľa neho neskôr kompenzovaný vyššími príjmami.

Návrh SaS na zníženie správnych poplatkov neposunula do 2. čítania

Správne poplatky, ktoré najviac zaťažujú podnikateľský sektor, sa neznížia. Zmena sa mala týkať úsekov všeobecnej správy, dopravy, finančnej správy a konzulárnych poplatkov. Návrh novely zákona o správnych poplatkoch z dielne opozičného poslanca Mariána Viskupiča (SaS) Národná rada (NR) SR v utorok neposunula do druhého čítania.

"Poplatky sú popri daniach súčasťou celkovej finančnej záťaže kladenej štátom na podnikateľský sektor. Návrh akceptuje skutočnosť, že bežné administratívne služby štátu nie sú a nemôžu byť bezplatné, avšak snaží sa docieliť, aby cena za ne bola primeraná a aby približne pokrývala náklady štátu na prevádzkovanie poskytovania jednotlivých administratívnych služieb," uviedol predkladateľ. Podotkol, že k zvýšeniu správnych poplatkov došlo od 1. apríla novelou z dielne vlády. "Predkladateľ návrhu nezvyšoval poplatky s cieľom reagovať na infláciu, čo by bolo štandardné a legitímne, ale s cieľom vybrať viac peňazí do štátneho rozpočtu, ako to napokon uviedol aj v samotnom názve zákona," dodal Viskupič.

Zdanenie príjmov z predaja virtuálnej meny sa nezníži

Zdanenie príjmov fyzických osôb z predaja virtuálnej meny sa nezníži. Návrh novely zákona o dani z príjmov opozičného poslanca Mariána Viskupiča (SaS) Národná rada (NR) SR v utorok neposunula do druhého čítania. "Cieľom predloženého návrhu zákona je znížiť daňové zaťaženie príjmov fyzických osôb z predaja virtuálnej meny na základe tzv. časového testu. Pri predaji virtuálnej meny po uplynutí jedného roka od jej nadobudnutia sa navrhuje príjem zdaňovať sadzbou dane vo výške 7 %. Naopak, v prípade príjmu z predaja virtuálnej meny do jedného roka sa príjmy zahrnú do základu dane spolu s ostatnými príjmami," spresnil v dôvodovej správe predkladateľ.

Súčasťou návrhu bola aj zmena zákona o zdravotnom poistení, cieľom ktorej bolo oslobodiť fyzické osoby od povinnosti platenia odvodov na zdravotné poistenie pri predaji virtuálnej meny, ak nebola súčasťou ich obchodného majetku. Uvedená výnimka by sa teda netýkala právnických osôb a podnikajúcich fyzických osôb, ktoré disponujú virtuálnymi menami vo svojom obchodnom majetku.

Firmy si nebudú daňovo uznávať výdavky na iné ako vlastné škôlky

Firmy si nebudú môcť ani v budúcnosti zaradiť medzi daňovo uznateľné výdavky na materskú školu alebo jasle, ktoré sú prevádzkované iným subjektom, nielen ich vlastné. Navrhovali to opoziční poslanci Národnej rady (NR) SR Vladimíra Marcinková a Vladimír Ledecký (obidvaja SaS) v novele zákona o dani z príjmov. Ich návrh však parlament v utorok neposunul do druhého čítania. Cieľom bolo zjednodušenie možnosti umiestňovania detí zamestnancov do firemných materských škôl a jaslí. V súčasnosti si môžu zamestnávatelia evidovať ako daňovo uznateľné len tie výdavky, ktoré im vznikli v súvislosti s prevádzkou vlastných zariadení starostlivosti o deti. Novelizácia zákona z roku 2023 mala podľa predkladateľov pozitívny vplyv na zamestnávateľov a motivovala ich tieto zariadenia zakladať.

"Z aplikačnej praxe však vyplynulo, že hoci mnoho zamestnávateľov by tieto zariadenia chcelo založiť, samostatne na to nedisponujú dostatočnými kapacitami, prípadne im chýba iný potrebný kapitál. Vzhľadom na tieto skutočnosti si prevádzku materských škôl a zariadení pre deti do troch rokov veku v priestoroch bezprostredne nadväzujúcich na miesto výkonu práce zamestnanca zabezpečujú prostredníctvom tretej strany (dodávateľskej firmy)," vysvetlili predkladatelia.

Aj tieto škôlky a jasle plnia podľa nich plnohodnotnú funkciu a poskytujú všetky benefity ako zaradenia, ktoré si prevádzkuje zamestnávateľ sám. Platná legislatíva však firmám v súčasnosti neumožňuje si tieto výdavky označovať za daňovo uznateľné. Poslanci pritom upozornili, že nedostatok miest v materských školách a jasliach je jedným z hlavných dôvodov, ktorý bráni rodičom malých detí v návrate do zamestnania.

Horná hranica pokuty za priestupky proti majetku sa nezvýši

Horná hranica pokuty za priestupky proti majetku sa nezvýši z 331 eur na 2000 eur. Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok nepodporili návrh z dielne poslancov SaS, ktorí chceli takto novelizovať zákon o priestupkoch. Plénum odmietlo aj novelu Trestného zákona a novelu Trestného poriadku od SaS.

Pri návrhu novely zákona o priestupkoch sa SaS inšpirovala právnou úpravou z Českej republiky. Novelou Trestného zákona chceli zase opoziční poslanci zo SaS znížiť hranice výšky škôd, ktoré sa podľa nich vládnou novelou trestných kódexov stali neprimerane vysoké. Strana navrhovala stanoviť hranicu výšky malej škody na sumu prevyšujúcu 500 eur. Ďalej chcela stanoviť hranicu väčšej škody na sumu prevyšujúcu 5000 eur, značnej škody na sumu prevyšujúcu 50.000 eur, škody veľkého rozsahu na sumu prevyšujúcu 250.000 eur a hranicu škody mimoriadneho rozsahu na sumu prevyšujúcu 1.000.000 eur.

Poslanci za SaS chceli meniť aj Trestný poriadok. Reagujú tak na situáciu, keď minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) podal dovolanie v prípade právoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a prerušil jeho výkon trestu odňatia slobody až do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolaní. Novelou Trestného poriadku chcela SaS umožniť rozhodnúť o odklade alebo prerušení výkonu rozhodnutia, proti ktorému podal minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor dovolanie, len súdu.

Opozičná novela rokovacieho poriadku neprešla do 2. čítania

Opozičná novela rokovacieho poriadku parlamentu neprešla do druhého čítania. Národná rada (NR) SR ju v utorkovom hlasovaní odmietla. Bola z dielne poslancov za opozičnú SaS. Chceli ňou zvýšiť stabilitu a predvídateľnosť legislatívneho procesu aj zlepšiť podmienky pre prácu poslancov. Predkladatelia navrhovali okrem iného sprísnené pravidlá pre skrátené legislatívne konanie. Chceli jeho podrobnejšie odôvodnenie a aby okolnosti, za ktorých ho možno navrhnúť, boli nielen mimoriadne, ale aj vopred nepredvídateľné. Novelou plánovali sprísniť i posudzovanie tzv. prílepkov a zaviesť pripomienkové konanie aj k poslaneckým návrhom zákonov.

SaS plánovala upraviť tiež postup pri voľbe verejných funkcionárov v parlamente. Zmeniť chcela aj počet potrebných poslancov na podanie pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu k návrhu zákona na schôdzi NR SR, a to z 15 na osem. Navrhovala aj úpravu v rámci inštitútu hodiny otázok. Presadiť chcela, aby sa prvé dve otázky na premiéra žrebovali spomedzi otázok od poslancov, ktorí pri poslednom rokovaní o dôvere vláde nehlasovali za jej vyslovenie. Zaviesť plánovala aj povinnosť pre členov vládneho kabinetu, aby vopred informovali o dôvodoch svojej neprítomnosti.

Stohlová chce opätovne iniciovať výbor k téme prehradenia Dunaja

Opoziční poslanci Národnej rady (NR) SR chcú opätovne iniciovať zasadnutie Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na tému protipovodňovej ochrany západného Slovenska a prehradenia starého koryta Dunaja. Podpredsedníčka výboru Tamara Stohlová (PS) kritizuje, že výbor nebol v utorok uznášaniaschopný. Obviňuje z toho koalíciu.

"Koalícia v utorok neotvorila mimoriadne zasadnutie výboru pre životné prostredie napriek tomu, že si sama stanovila jeho termín. V čase, keď sa ľudia len spamätávajú z ničivých povodní, nám znemožnili hovoriť o protipovodňovej ochrane západného Slovenska. Minister Tomáš Taraba totiž v posledných týždňoch potichu pracuje na projekte prehradenia starého koryta Dunaja, Insula Magna, ktorý je ohrozením pre slovenské záujmy i bezpečnosť ľudí," uviedla Stohlová v stanovisku, ktoré zaslalo mediálne oddelenie PS.

Mimoriadny výbor chcú zvolať opäť

Ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) prišla na výbor zastúpiť štátna tajomníčka Gabriela Matečná. "Na naše otázky však neposkytla žiadne odpovede, čím len potvrdila našu obavu, že minister o projekte rokuje sám a v utajení," doplnila poslankyňa s tým, že vzhľadom na hospitalizáciu ministra navrhovali možnosť presunúť výbor, čo ostalo bez odozvy. Mimoriadny výbor preto chcú zvolať opäť.

Projekt Insula Magna je podľa odborníkov diskutovaný ako súčasť riešenia sporu medzi Maďarskom a Slovenskom v nadväznosti na rozsudok Medzinárodného súdneho dvora vo veci Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Rokovania vedie za slovenskú stranu Taraba. Na prerušenie rokovaní o prehradení starého koryta Dunaja, projektu Insula Magna, vyzvali odborníci zo štyroch krajín. Žiadali vládu a najmä ministra Tarabu o vytvorenie priestoru pre širokú odbornú diskusiu a informovanie verejnosti o detailoch rokovaní. Projekt je podľa Tarabu na stole desiatky rokov a SR neurobila žiadnu dohodu s Maďarskom.

Poslanci sa v závere dňa venovali aj novele o Hasičskom a záchrannom zbore

Poslanci Národnej rady (NR) SR sa v závere ôsmeho rokovacieho dňa 19. schôdze venovali novele zákona o Hasičskom a záchrannom zbore (HaZZ). Do parlamentu ju predložil poslanec Samuel Migaľ (Hlas-SD). Aktuálne je v druhom čítaní. Predkladateľ chce zmenami presadiť úpravu a zvýšenie nároku hasičov na rovnošaty. Argumentoval čiastočným dorovnaním nárokov hasičov s policajtmi, ale aj infláciou a vyššími cenami rovnošiat. Zároveň navrhuje spresnenie výpočtu priemerného týždenného služobného času príslušníkov HaZZ aj Horskej záchrannej služby.

Opozičný poslanec Juraj Krúpa (SaS) návrh kritizoval. Zmeny sú podľa neho nedostatočné. Poukázal na pripomienky a výhrady hasičov k novele. Upozornil na to, že novela nerieši ich problémy s odmenou za pohotovosť na pracovisku. Migaľ kritiku odmietol. Návrh je podľa jeho slov v záujme všetkých poctivých hasičov. Pripustil potrebu nastaviť platové podmienky. "Zvyšovanie platov v tejto dobe je však extrémne náročné po tom, čo tu zanechala vláda, ktorej súčasťou ste boli aj vy," odkázal Krúpovi.

V utorok podvečer sa plénum NR SR zaoberalo aj návrhom na voľbu predsedu parlamentného výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Kandidátom je Michal Šipoš, navrhuje ho poslanecký klub Slovensko, Za ľudí a Kresťanská únia. Šipoš na poste šéfa výboru predtým pôsobil, parlament ho z funkcie odvolal v júni. Zákonodarcovia sa zídu opäť v stredu (25. 9.) o 9.00 h. Rokovať by podľa programu mali o návrhu na voľbu kandidátky na sudkyňu Ústavného súdu SR, ale venovať by sa mali aj návrhu na voľbu člena Správnej rady Tlačovej agentúry SR i člena Správnej rady Ústavu pamäti národa.