Mikuláš Dzurinda
BRATISLAVA - Opozičná SDKÚ-DS podľa júlového prieskumu Ústavu pre výskum verejnej mienky (ÚVVM) pri Štatistickom úrade (ŠÚ) stratila spomedzi strán medzi voličmi najviac. Koaličná strana Smer-SD si pripísala v júlovom prieskume najvyšší nárast preferencií.
SDKÚ-DS by v júli volilo 9,7 percenta respondentov, ktorí by šli k voľbám. To je o 3,6 percentuálneho bodu menej ako v júni. Smer-SD by v júli volilo 48,5 percenta oslovených, čo je o 1,8 percentuálneho bodu viac ako v júni. Štatistický úrad robil prieskum od 1. do 7. júla na reprezentatívnej vzorke 1 063 respondentov, ktorí odpovedali na otázku Predstavte si, že by sa voľby do Národnej rady konali už teraz. Ktorú stranu, hnutie, koalíciu by ste volili?“
Na voľbách do Národnej rady by sa na začiatku júla nezúčastnili 16,2 percenta oslovených a ďalších 13,7 percenta respondentov si nevedelo vybrať žiaden politický subjekt. Volebné preferencie politických strán sú vypočítané z odpovedí 70,1 percenta potenciálnych voličov, čo vedeli uviesť konkrétnu stranu, ktorej by odovzdali hlas v prípadných voľbách.
V porovnaní s júnovým prieskumom si polepšili aj ďalšie dve koaličné strany - SNS by volilo 11,4 percenta voličov, v júni to bolo 10,9. ĽS-HZDS by hlas odovzdalo v júli 9,6 percenta oslovených, čo je o 1,4 percentuálneho bodu viac ako v júni. SMK by podporili podľa aktuálneho prieskumu 8,4 percenta oslovených. V júni to bolo 10 percent voličov. Do parlamentu by sa podľa prieskumu Štatistického úradu SR dostalo ešte KDH s podporou 8,2 percenta. Kresťanským demokratom v porovnaní s júnom stúpli preferencie o 0,3 percentuálneho bodu.
Ak by sa parlamentné voľby skončili v súlade s júlovým prieskumom, v NR SR by bolo šesť strán. Smer – SD by po prvýkrát mal v zastupiteľskom zbore nadpolovičnú väčšinu poslancov – 76. SNS by obsadila 18 poslaneckých kresiel, SDKÚ-DS a ĽS-HZDS by zastupovalo po 15 poslancov a aj zvyšné dve strany, SMK a KDH by si uplatňovali nárok na rovnaký počet mandátov – 13. sita
Na voľbách do Národnej rady by sa na začiatku júla nezúčastnili 16,2 percenta oslovených a ďalších 13,7 percenta respondentov si nevedelo vybrať žiaden politický subjekt. Volebné preferencie politických strán sú vypočítané z odpovedí 70,1 percenta potenciálnych voličov, čo vedeli uviesť konkrétnu stranu, ktorej by odovzdali hlas v prípadných voľbách.
V porovnaní s júnovým prieskumom si polepšili aj ďalšie dve koaličné strany - SNS by volilo 11,4 percenta voličov, v júni to bolo 10,9. ĽS-HZDS by hlas odovzdalo v júli 9,6 percenta oslovených, čo je o 1,4 percentuálneho bodu viac ako v júni. SMK by podporili podľa aktuálneho prieskumu 8,4 percenta oslovených. V júni to bolo 10 percent voličov. Do parlamentu by sa podľa prieskumu Štatistického úradu SR dostalo ešte KDH s podporou 8,2 percenta. Kresťanským demokratom v porovnaní s júnom stúpli preferencie o 0,3 percentuálneho bodu.
Ak by sa parlamentné voľby skončili v súlade s júlovým prieskumom, v NR SR by bolo šesť strán. Smer – SD by po prvýkrát mal v zastupiteľskom zbore nadpolovičnú väčšinu poslancov – 76. SNS by obsadila 18 poslaneckých kresiel, SDKÚ-DS a ĽS-HZDS by zastupovalo po 15 poslancov a aj zvyšné dve strany, SMK a KDH by si uplatňovali nárok na rovnaký počet mandátov – 13. sita
