BRATISLAVA - Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) by mal urýchlene predložiť náhradné riešenie sanácie vrakunskej skládky v Bratislave, ku ktorému ho zaviazala vláda v apríli. Vyzýva ho k tomu opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS). Zároveň chce, aby náhradné riešenie bolo výsledkom odbornej diskusie. Na tlačovej konferencii o tom informovala poslankyňa Tamara Stohlová (PS).
Z ministrových slov z minulého týždňa podľa Stohlovej vyplýva, že na základe právnej analýzy advokátskej firmy Podhorský & Partners vláda v apríli odsúhlasila zrušenie zmluvy o vybudovaní tesniacej steny na vrakunskej skládke. Advokátska firma pritom nie je známa expertízou v životnom prostredí ani v geológii, tvrdí. Poslankyňa poukázala na to, že táto analýza nerieši len právne aspekty, ale posudzuje navrhované riešenie tesniacej steny a označuje ho ako neadekvátne aj z odborného hľadiska.
"Taraba sa vtedy dušoval, že on príde so skvelým projektom, ktorým dokonca vyrieši to znečistenie kompletne, no nakoniec nepredložil do dnešného dňa vôbec nič," skonštatovala Stohlová. Dodala, že tesniaca stena bola toho času jediným realistickým riešením vrakunskej skládky. Zrušenie zmluvy podľa poslankyne oddialilo akékoľvek zlepšenie situácie v okolí envirozáťaže.
Ministerstvo malo do dvoch mesiacov stanoviť najvhodnejší variant sanácie
Vláda vzala v apríli na vedomie informáciu o aktuálnom stave sanácie vrakunskej skládky. Ministerstvo životného prostredia SR malo do dvoch mesiacov stanoviť najvhodnejší variant jej sanácie. Zároveň malo ukončiť zmluvu z roku 2018, ktorou vykonávali geologické práce súvisiace s plánovanou sanáciou určitých pozemkov. Projekt enkapsulácie je podľa ministra v súčasnom právnom a technickom nastavení nerealizovateľný.
Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia. Do podzemných vôd unikajú najmä pesticídy a herbicídy. Kontaminačným mrakom je zasiahnutá Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov. Spustenie sanačných prác sa očakávalo v roku 2018.
Šéf envirorezortu reaguje
Šéf envirorezortu reagoval, že vrakunská skládka je príkladom neschopnosti manažovania eurofondových projektov za bývalého ministra Jána Budaja. Taraba pripomenul, že Budaj nedokázal vysporiadať pozemky pod envirozáťažou, pretože načas nezaplatil poplatok a peniaze prepadli. Ministerstvo pod Tarabovým vedením rieši komplexne odstraňovanie envirozáťaží aj v kontexte výstavby moderných spaľovní. "V súčasnosti Slovensko nemá dostatočné kapacity v spaľovniach na zneškodňovanie či zhodnocovanie toxického obsahu, a preto, ak pani Stohlová z Progresívneho Slovenska kritizuje výstavbu týchto kapacít, zároveň dokazuje Slovákom, že nechce, aby sa envirozáťaže odstraňovali," poznamenal.
