BRATISLAVA/BRUSEL - Bezpečnosť EÚ, fungovanie schengenu a pripravenosť na krízy boli ústrednými témami štvrtkového rokovania Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti v Luxemburgu. Po skončení rokovaní to v správe pre médiá uviedol minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).
Minister vo viacerých vystúpeniach vyjadril pozície Slovenska k prioritám pre nasledujúci cyklus takzvanej Schengenskej rady, k budúcnosti vízovej politiky EÚ a k téme prístupu k údajom na účely účinného presadzovania práva. Za dôležitú považuje debatu o riešení statusu občanov Ukrajiny na území členských štátov EÚ a jednotný postup pri ďalšej úprave ich dočasnej ochrany. "Pevné a chránené vonkajšie hranice sú predpokladom pre úspešný boj s nelegálnou migráciou," povedal v rámci diskusie o zabezpečení riadneho fungovania schengenského priestoru. Dodal, že EÚ musí rozvíjať spoluprácu s tretími krajinami a zaistiť úspešnosť návratov, čo má byť jedným z hlavných pilierov migračnej politiky.
Opätovné zavádzanie kontrol má byť len krajným riešením
Rada ministrov zdôraznila, že ochrana slobody pohybu a bezpečnosti občanov musí zostať na prvom mieste. Opätovné zavádzanie kontrol na vnútorných hraniciach má byť len krajným riešením, a to iba v prípadoch, keď všetky alternatívne opatrenia zlyhajú. Šutaj Eštok pripomenul, že témou rokovaní bola aj otázka zneužívania víz. Komplexnému zberu spoľahlivých a objektívnych dát by mohol napomôcť nový systém Eurodac, ale aj tlak na zosúladenie vízovej politiky tretích krajín, ktoré majú s EÚ bezvízový styk, s vízovou politikou Únie. "Všetkým musí byť jasné, že bezvízový styk je privilégium, nie samozrejmosť. Jeho udržanie si vyžaduje dlhodobé plnenie podmienok, za ktorých bol udelený," zdôraznil.
Ministri sa v Luxemburgu venovali aj otázkam súvisiacim s implementáciou paktu o azyle a migrácii, ku ktorej Európska komisia v stredu vydala spoločný implementačný plán. Dôležitou agendou bol aj ďalší postup pri občanoch Ukrajiny, ktorí prišli do EÚ po začiatku ruskej vojenskej agresie. Dočasná ochrana sa podľa slovenského ministerstva ukázala ako účinný nástroj a v prípade jej nepredĺženia by hrozilo preťaženie azylových systémov členských štátov v dôsledku výrazného nárastu žiadostí o medzinárodnú ochranu. Ministri sa preto zhodli na potrebe jeho predĺženia.
