BRATISLAVA – Voľby do Európskeho parlamentu máme za sebou. Ich víťazom je Progresívne Slovensko. Dobrý výsledok dosiahol ale aj Smer, rovnako hnutie Republika. Podľa politológa Radoslava Štefančíka dokázal Smer napriek tomu, že sa po voľbách 2020 rozdelil a vznikla strana Hlas, osloviť voličov aj v tomto type volieb. Porazených je určite viac. V prvom rade je to SaS, ale aj Slovensko Igora Matoviča. Dobrý výsledok neuhrala ani SaS.
Strany tentokrát väčšinou nič nepodcenili. Samotná účasť v eurovoľbách, ktorá dosiahla historicky najviac, 34,38 percent, napovedá, že politické strany tieto voľby neignorovali. „Mnohé z nich postavili na kandidátke to najlepšie čo majú. Kandidovali niekoľkí predsedovia, prípadne bývalí predsedovia strán, rovnako kandidovali traja bývalí premiéri, aj keď sa presadil len jeden z nich. Kandidovali ľudia, ktorí sa dokážu presadiť na sociálnych sieťach, osloviť voličov radikálnou rétorikou. Toto bol hlavný dôvod vyššej účasti,“ myslí si Štefančík.
Výnimkou môže byť Hlas-SD, ktorý podľa politológa tieto voľby akoby vypustil. Strana si odniesla jeden mandát. V Bruseli ich bude zastupovať Branislav Ondruš. „Kandidátku zostavil ľudí, ktorí v strane sedia v treťom rade. Mali pomerne nevýraznú kampaň a po odchode Petra Pellegriniho má Hlas predpoklady postupne upadať. Toto bol prvý znak nasledujúceho úpadku,“ uviedol.
Úspech PS, Smeru aj KDH
Naopak, víťaznému Progresívnemu Slovensku pomohla k úspechu hlavne silná jednotka kandidátky. Tou bol Ľudovít Ódor. „Stredo-pravicový volič má ešte v živej pamäti ten pokoj počas vlády expertov. Žiadna hádky, šarvátky medzi koaličnými lídrami, akými sme svedkami dnes alebo počas vlády Igora Matoviča. PS pomohlo aj to, že niektorí voliči sa rozhodujú podľa prieskumov verejnej mienky. A keď vidia svojho favorita v zóne ohrozenia, idú radšej na istotu,“ myslí si. PS získalo celkovo 6 mandátov. Okrem Ódora uspeli aj Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Michal Wiezi a Lucia Yar.
Úspechom sú voľby aj pre Smer-SSD. Strana si odnáša 5 mandátov. Zastupovať ju budú Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Monika Beňová, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová. „V roku 2019 sa prepadol na dno. Medzitým sa rozdelil, vznikla strana Hlas. Napriek tomu dokázal vyhrať národné voľby a získať slušný výsledok vo voľbách do Európskeho parlamentu. Smer nemá dôvod nazývať seba po týchto voľbách porazenou stranou,“ pripomenul Štefančík.
To, do akej mieri ovplyvnil tieto voľby atentát na premiéra Roberta Fica, sa dá podľa Štefančíka povedať len ťažko, keďže sa nedá opierať o čísla. „Azda len toľko, že strany ako Smer a Hlas túto tému využili v kampani, ale Hlasu to vôbec nepomohlo. Úspech Ľuboša Blahu v preferenčnom hlasovaní zasa ukázal, že volič Smer sa radikalizuje a extrémistická komunikácia Ľuboša Blahu imponuje. Nevieme, ako ovplyvnil účasť výpadok Roberta Fica z kampane. Nemožno totiž vylúčiť, že nebyť postrelenia, Robert Fico by bol aktívnejší pred kampaňou a účasť by mohla byť ešte vyššia. Ale to sú všetko len dohady,“ uviedol.
Jeden mandát získalo aj KDH, zvolená bola líderka ich kandidátky Miriam Lexmann. „KDH sa musí spoliehať na svojich tradičných voličov a pre vyššiu účasť a podporu iných strán, ťahali tentokrát za kratší koniec. KDH nie je veľkou stranou, takže aj jeden mandát v Europarlamente môžu považovať za úspech,“ tvrdí politológ.
Fiasko SNS a SaS
Naopak, voľby boli fiaskom pre dve parlamentné strany – koaličnú SNS a opozičnú SaS. „SNS je personálne vytunelovaná strana. Nevychováva nových lídrov, Andrej Danko v strane eliminuje akúkoľvek konkurenciu. Preto si aj tentokrát pozval externistov, lenže volič už na túto hru nepristúpil. Dozaista SNS nepomohla ani autonehoda predsedu strany a jeho papalášske maniere, ktoré ukázal po nehode,“ myslí si Štefančík.
SaS zasa podľa neho utrpela následkom silnejúceho Progresívneho Slovenska. „Ľudovít Ódor ako ekonomický líder stredo-pravicových strán má zrejme konkurenčnú výhodu pred Richardom Sulíkom. Ak sa Progresívne Slovensko doteraz vnímalo ako strana silná v ľudsko-právnych témach, prípadne v témach ochrany životného prostredia, po príchode Ľudovíta Ódora má PS predpoklad stať sa aj lídrom v ekonomickom diskurze,“ uviedol.
Porazené skončilo aj Slovensko (bývalé OĽaNO) Igora Matoviča. "Igora Matoviča v kampani nebolo vidieť, a rovnako nebolo vidieť iných kandidátov Slovenska. Podobne ako v prípade SNS, aj pri tejto strane sa ukázalo, že nominovať straníckeho šéfa, ale s vedomím, že si prípadne získaný mandát nebude uplatňovať, na voličov vôbec nezaberá," povedal. Podľa neho to vyzerá tak, že po voľbách 2023 je strana Slovensko na zostupnej trajektórii. "Igor Matovič zohral svoju úlohu v určitom období, potom prebral zodpovednosť za osud tejto krajiny, ale nevyužil svoju šancu. Je možné, že Igor Matovič, postupne ale isto, odchádza do politického dôchodku," dodal.
Veľké zmeny nenastali
Výsledky volieb žiaden nový vietor v našej politike však nepredznamenávajú. „Veď v Európskom parlamente bude sedieť len jedna nová strana, a tou je Hlas. Ostatné už mali v Bruseli zastúpenie. To, že si strany pozývajú nové tváre, je úplne pochopiteľné. Ale o nejakom novom vetri by som nehovoril,“ doplnil Štefančík.
Do europarlamentu sa dostali aj Milan Uhrík a Milan Mazurek z hnutia Republika.
