BRATISLAVA/ŽENEVA – Zástupcovia viac ako 190 krajín z celého sveta sa minulý týždeň stretli v Ženeve. Dôvodom boli rokovania so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) o nových zdravotníckych predpisoch. Všetky krajiny sa na nich zhodli a vyjadrili celosvetový konsenzus. Okrem Slovenska. My jediní sme sa od nich dištancovali.
archívne video
Informáciu priniesol Denník N. Potvrdilo ju aj ministerstvo zdravotníctva. „Slovenská republika sa verbálne od prijatia tohto balíka disasociovala, teda dištancovala od ich prijatia. Máme za to, že po dohode na finálnom znení balíka revidovaných článkov IHR nebol pre krajiny dostatočný časový priestor na podrobné preštudovanie zmien zapracovaných priamo na stretnutí,“ uviedol rezort. IHR je skratka anglického „international health regulations“, teda medzinárodné zdravotnícke predpisy.
Čo presne takýto dištanc znamená, ministerstvo neupresnilo, no denník s odvolaním sa na svoje zdroje tvrdí, že Slovensko nebude mať informácie či vakcíny tak rýchlo ako iné krajiny, ak by napríklad došlo k ďalšej pandémii. „Dôsledok pre občana je taký, že budeme vo všetkom pozadu. Nebudeme mať dáta, nebudeme mať prístup k výskumu ani k výmene riešení,“ vysvetlila pre Denník N Kristína Šperková, ktorá na rokovaniach v Ženeve zastupovala globálnu organizáciu Movendi International. Dodala, že naše rozhodnutie sa môže prejaviť aj v prípade vakcín. Slovensko ich môže dostať neskôr ako iné krajiny. Aj naďalej sme súčasťou Európskej únie, preto by sme nemali zostať úplne bez vakcín a základných informácií o globálnych pandémiách. „Budeme však informovaní neskôr, a tak by sme mohli v takýchto krízových situáciách reagovať oneskorene,“ vysvetľuje.
Kotlár je na náš dištanc hrdý
Mandát na zastupovanie Slovenska v Ženeve dostal len krátko pred rokovaniami poslanec za SNS Peter Kotlár. Ministerka zdravotníctva však tvrdila, že Kotlár bude len prísediaci a za Slovensko nebude rozhodovať. Kotlár však ešte pred samotným kongresom na sociálnej sieti informoval o tom, že Slovensko predpisy odmietne. Na sociálnej sieti sa pochválil aj potom, ako Slovensko ako jediné predpisy odmietlo. „Nech sa páči výsledky. Činy. Nie kecy. Hoci toho mám už niekedy plné zuby. Nie za protistranu, ale za nevedomosť a hlúposť vlastných. Potiahnem to dovtedy, kým budem vládať. Ja sa nesťažujem, ale keď uvidím, že hlúposť človeka je na úrovni úplnej nevedomosti, radšej budem v ľudskosť a človeka veriť v tichosti,“ napísal.
Doterajšie medzinárodné predpisy na zvládnutie celosvetovej pandémie neboli dostatočné. Sformulované boli ešte začiatkom tisícročia, keď v Ázii prebehla epidémia SARS. Tá však nemala celosvetový charakter. To sa však už nedalo povedať o pandémii COVID-19. Preto sa krajiny zhodli na tom, že „pravidlá hry“ treba aktualizovať. Aktualizáciu medzinárodných zdravotníckych predpisov požadovali samotné krajiny WHO. Urobili tak preto, aby v prípade ďalšej pandémie vedel svet rýchlejšie spoločne reagovať a vymieňať si medzi sebou informácie či zabezpečiť férový prístup k liekom.
Po aktualizácií predpisov malo v Ženeve prísť aj k hlasovaniu o pandemickej zmluve krajín s WHO. Jej cieľom je lepšia koordinácia krajín v prípade pandémie. Pandemická zmluva však zatiaľ nemá finálnu podobu. Súčasní vládni predstavitelia sú však aj proti nej. Premiér Robert Fico ju spomínal napríklad na novembrovom sneme strany Smer-SSD, kde jasne povedal, že Slovensko ju nepodporí. Videl za ňou len lobing farmafiriem. Výhrady voči aktuálnej podobe zmluvy však malo viacero krajín, preto sa o nej bude ďalej rokovať. Hlasovať by sa o nej mohlo v máji 2025.
Kotlár svoj postoj vysvetľuje
Poslanec Peter Kotlár po kritike a medializácii celej veci tvrdí, že z „hľadiska obsahu sú novelizované Medzinárodné zdravotnícke predpisy, osobitne vo vzájomnom obsahovom kontexte s návrhom Pandemickej dohody, pre Slovenskú republiku aj po ich úprave neprijateľné. Je tomu tak najmä z dôvodov nedovolených zásahov do zvrchovanosti suverénnych členských štátov a rovnako aj z dôvodu neprimeraných zásahov do ľudských práv a základných slobôd a ich nedostatočnej ochrany.“
Kotlár tiež tvrdí, že viaceré záväzky sú obsahovo neurčité a predstavujú bianco šek, pretože ich obsah bude známy až v budúcnosti. Podľa neho sa dokumentom tiež zavádza centrálno-byrokratické riadenie členských štátov zo strany WHO a to generálnym riaditeľom WHO.
