BRATISLAVA - Bývalý poslanec Progresívneho Slovenska Tomáš Hellebrandt bol na pretrase vo februári tohto roka, kedy sa dostalo na verejnosť, že už 15 rokov zápasí s pohlavnou chorobou HIV a neupovedomil o tom personál žilinskej nemocnice. Hellebrandt v stredu verejne priznal ďalšiu chorobu, s ktorou musí zápasiť a pre ktorú sa dostal do tejto nemocnice. Žilinskí lekári podľa jeho slov "nemali šajnu", čo mu je. Odhalili to až v Bratislave.
archívne video
"Prvý signál, že niečo nie je v poriadku, prišiel koncom minulého leta počas tlačovej konferencie, na ktorej sme spolu s kolegami a kolegyňami z PS prezentovali náš volebný program. V miestnosti bolo teplo a ja som sa začal potiť ešte pred tým, ako sa zapli kamery. Po zhruba pätnástich minútach predsedovho prejavu som začal cítiť mdloby. Bol som v strede zástupu, takže som sa nemohol diskrétne vzdialiť a sadnúť si. Veril som, že to vydržím. Skúšal som zhlboka dýchať, ale nepomáhalo. Postupne som stratil zrak, potom sluch a krátko na to aj vedomie," začína svoj príbeh Hellebrandt.
Spočiatku si exposlanec tento incident vysvetľoval preťažením po nedávno prekonanej viróze. Závraty však neprestávali, naopak, boli čoraz častejšie a intenzívnejšie. Okrem toho sa mu behom niekoľkých mesiacov dramaticky zhoršila kondícia. Cítil to na bicykli, na turistike, neskôr mal podľa jeho slov problém vyjsť po schodoch. "A to som býval na šiestom poschodí bez výťahu. Vo fitku som začal dostávať kŕče pri cvičení. Najhoršie však bolo státie. Svoj desaťminútový decembrový prejav v parlamente k novele kompetenčného zákona som ledva dokončil. Pri varení som si musel dávať pravidelné prestávky na sadnutie," pokračuje s tým, že popri tom všetkom mu známi a kolegovia neustále hovorili, aký je opálený. Dialo sa to v decembri, keď celé dni trávil v parlamente a víkendy doma prípravou.
Po HIV ďalšia diagnóza
"Tieto riadky píšem preto, lebo dnes (29. mája) je deň Addisonovej choroby a toto sú jej príznaky. Ide o chronické ochorenie spôsobené poškodením nadobličiek a výsledným nedostatkom dvoch životne dôležitých hormónov, ktoré tieto žľazy produkujú. Konkrétne kortizolu, ktorý pomáha telu reagovať na stres, udržuje krvný tlak, zdravé fungovanie srdca a imunitného systému a aldosterónu, ktorý udržuje rovnováhu soli a draslíka v krvi," píše Hellebrandt.
Exposlanec dodáva, že bez náhrady chýbajúcich hormónov je Addisonova choroba smrteľná, preto návštevu doktora netreba odkladať. Priznal, že potrebu lekárskej pomoci si dlho nepriznával a potom prišlo intenzívne opozičné obštruovanie v parlamente a on sa nechcel „ulievať“. "A tak som čakal na vianočnú parlamentnú prestávku. Do nemocnice v Žiline som sa dostavil v hodine dvanástej v stave tzv. Addisonovej krízy s krvným tlakom 80/50, minerálnym rozvratom a o deväť kíl ľahší ako na jar," dodal.
Lekári nevedeli, čo mu je
Vtedy ešte nevedel, čo spôsobuje jeho stav a nevedeli to ani lekári. "Ani po týždni rôznych vyšetrení," uviedol s tým, že prevalencia Addisonovej choroby je nízka, len 9 až 14 prípadov na 100-tisíc obyvateľov vo vyspelom svete, čo znamená, že lekári s ňou neprichádzajú často do styku a nie vždy ju dokážu identifikovať. "Tí v Žiline zjavne nemali šajnu, napriek tomu, že choroba bola v pokročilom štádiu a kričala na nich z čísiel mojich krvných výsledkov. Aspoň tak mi to vysvetlila endokrinologička v Bratislave, ktorá mi za pár minút stanovila diagnózu na základe výsledkov zo Žiliny," hovorí Hellebrandt.
Dobrou správou podľa neho je, že s hormonálnou substitučnou liečbou dokáže človek s Addisonovou chorobou žiť bez obmedzení a naplno. "Ja som sa po prvých dávkach hormónov cítil ako znovuzrodený," uviedol exposlanec s tým, že sa časom vrátil do fitka, na bicykel a na hory. Ľutuje, že nehľadal lekársku pomoc skôr a v lepšej nemocnici. "Pravdepodobne by som sa vyhol viacerým nepríjemnostiam," skonštatoval na záver.
