BRATISLAVA - Slovensko by sa podľa Európskej komisie (EK) malo viac zamerať na oblasť vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií.
Konštatuje to v správe o vývoji verejných financií. "Slovensko by malo zabezpečiť, aby do oblasti vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií boli investované dostatočné zdroje a aby boli tieto zdroje využívané efektívne.
V opačnom prípade klesajúci rast produktivity môže limitovať potenciál výkonu ekonomiky v stredno a dlhodobom horizonte a brániť tak v procese dobiehania vyspelých ekonomík," konštatuje sa v správe EK, ktorá sa pri Slovensku zameriava na dôležitosť fiškálnej politiky pri dobiehaní vyspelých ekonomík.
Zvýšené financovanie môže pritom byť podľa komisie dosiahnuté prostredníctvom rozpočtových realokácií, ktoré však nesmú ohroziť plánovanú cestu fiškálnej konsolidácie. Podľa komisie sa totiž výkonnosť slovenského vzdelávacieho systému javí ako nedostačujúca, keď nedokáže poskytovať adekvátny odborný mix na všetkých stupňoch vzdelávania. Dokazuje to podľa správy predovšetkým nízke uplatnenie mladých s nižším vzdelaním na trhu práce, pri ktorých miera nezamestnanosti bola v roku 2006 až 3,5-krát vyššia ako priemer Európskej únie (EÚ).
Podobne aj miera nezamestnanosti stredoškolsky vzdelaných mladých Slovákov bola nad priemerom EÚ. Ani samotné odborné vedomosti slovenských študentov sa podľa štúdií OECD nezlepšujú a tak sa javí podľa EK slovenský verejný vzdelávací sektor podfinancovaný. Vyššie výdavky na vzdelávanie však podľa komisie neznamenajú automaticky lepšie výsledky vzdelávacieho systému a tým aj lepšie uplatnenie mladých pri ich vstupe na trh práce.
"Z tohto dôvodu by Slovensko, okrem navýšenia verejných výdavkov do školstva, malo tiež vyvinúť úsilie na zvýšenie efektivity verejných výdavkov do vzdelávania cez reformy študijných plánov a metodológie vzdelávania, čo sa v súčasnosti pripravuje, a taktiež na reštrukturalizáciu siete verejných škôl," konštatuje sa v správe EK.
Slovensko totiž podľa komisie v uplynulých rokoch ťažilo predovšetkým z reforiem, relatívne lacnej a kvalifikovanej pracovnej sily, ktoré pomohli prilákať významné zahraničné investície do výrobného sektora. Podobne však ponuka absolventov univerzít z oblasti moderných technológií a výskumu môže významne ovplyvniť mieru aktivít v oblasti vedy, výskumu a inovácií, ktoré sa budú na Slovensku realizovať v nasledujúcich rokoch.
Okrem výdavkov do vzdelávania tak podľa komisie budú v procese dobiehania vyspelých ekonomík dôležitú úlohu zohrávať aj investície do vedy a výskumu. "Hrubé domáce výdavky na vedu a výskum na Slovensku dosiahli v rokoch 2001 až 2006 0,5 % HDP a boli aj pod priemerom nových členských krajín, ktorý bol 0,7 % HDP, ako aj pod priemerom celej EÚ, ktorý bol 1,4 %.
Vláda stanovila cieľ, podľa ktorého by mali ročné investície do vedy a výskumu v roku 2010 dosiahnuť 0,8 % HDP, avšak nenaplánovala žiadne zvyšovanie verejných výdavkov v oblasti vedy a výskumu," konštatuje sa v správe EK.
V opačnom prípade klesajúci rast produktivity môže limitovať potenciál výkonu ekonomiky v stredno a dlhodobom horizonte a brániť tak v procese dobiehania vyspelých ekonomík," konštatuje sa v správe EK, ktorá sa pri Slovensku zameriava na dôležitosť fiškálnej politiky pri dobiehaní vyspelých ekonomík.
Zvýšené financovanie môže pritom byť podľa komisie dosiahnuté prostredníctvom rozpočtových realokácií, ktoré však nesmú ohroziť plánovanú cestu fiškálnej konsolidácie. Podľa komisie sa totiž výkonnosť slovenského vzdelávacieho systému javí ako nedostačujúca, keď nedokáže poskytovať adekvátny odborný mix na všetkých stupňoch vzdelávania. Dokazuje to podľa správy predovšetkým nízke uplatnenie mladých s nižším vzdelaním na trhu práce, pri ktorých miera nezamestnanosti bola v roku 2006 až 3,5-krát vyššia ako priemer Európskej únie (EÚ).
Podobne aj miera nezamestnanosti stredoškolsky vzdelaných mladých Slovákov bola nad priemerom EÚ. Ani samotné odborné vedomosti slovenských študentov sa podľa štúdií OECD nezlepšujú a tak sa javí podľa EK slovenský verejný vzdelávací sektor podfinancovaný. Vyššie výdavky na vzdelávanie však podľa komisie neznamenajú automaticky lepšie výsledky vzdelávacieho systému a tým aj lepšie uplatnenie mladých pri ich vstupe na trh práce.
"Z tohto dôvodu by Slovensko, okrem navýšenia verejných výdavkov do školstva, malo tiež vyvinúť úsilie na zvýšenie efektivity verejných výdavkov do vzdelávania cez reformy študijných plánov a metodológie vzdelávania, čo sa v súčasnosti pripravuje, a taktiež na reštrukturalizáciu siete verejných škôl," konštatuje sa v správe EK.
Slovensko totiž podľa komisie v uplynulých rokoch ťažilo predovšetkým z reforiem, relatívne lacnej a kvalifikovanej pracovnej sily, ktoré pomohli prilákať významné zahraničné investície do výrobného sektora. Podobne však ponuka absolventov univerzít z oblasti moderných technológií a výskumu môže významne ovplyvniť mieru aktivít v oblasti vedy, výskumu a inovácií, ktoré sa budú na Slovensku realizovať v nasledujúcich rokoch.
Okrem výdavkov do vzdelávania tak podľa komisie budú v procese dobiehania vyspelých ekonomík dôležitú úlohu zohrávať aj investície do vedy a výskumu. "Hrubé domáce výdavky na vedu a výskum na Slovensku dosiahli v rokoch 2001 až 2006 0,5 % HDP a boli aj pod priemerom nových členských krajín, ktorý bol 0,7 % HDP, ako aj pod priemerom celej EÚ, ktorý bol 1,4 %.
Vláda stanovila cieľ, podľa ktorého by mali ročné investície do vedy a výskumu v roku 2010 dosiahnuť 0,8 % HDP, avšak nenaplánovala žiadne zvyšovanie verejných výdavkov v oblasti vedy a výskumu," konštatuje sa v správe EK.
