BRATISLAVA – Za peniaze, ktoré zaplatíme iba na úrokoch, by sme mohli mať veľkú modernú nemocnicu. Namiesto toho pôjdu na splatenie úrokov za požičané peniaze. Idem pritom o milióny eur, ktoré by sa dali využiť úplne inak.
archívne video
Analytici z projektu Dáta bez pátosu pripomenuli, že minulý rok napísalo Slovensko Európskej Únii v povinnom dokumente Program Stability 2023-2026, že bude konsolidovať a deficit verejných financií bude v roku 2024 na úrovni 4% HDP, v roku 2025 to budú 3% HDP a v roku 2026 už len 2% HDP. Program a plán schválila Národná rada SR a spokojná s ním bola aj EÚ.
Tento rok v apríli zasadla Národná rada nad vládou predloženým Programom stability opäť, už s novými, o rok posunutými dátumami: Program Stability Slovenska na roky 2024 - 2027. Ten ukázal, že s pôvodných veľkých plánov nezostal kameň na kameni. Deficit pre rok 2024 vzrástol zo 4 na 6%. Pre rok 2025 narástol na 5% a pre rok 2026 na 4%.
„Za tri roky je to +6% HDP dlhu a vzhľadom na jeho nominálne rastúcu hodnotu (HDP 2024: asi 130 miliárd eur) hovoríme o zadlžení naviac o 8 miliárd eur,“ poukázali analytici. Ide pritom len o obdobie jedného roka. Podľa nich sa tento stav bude ešte zhoršovať. Dôvodov je podľa nich viacero. Jednak sa daňové príjmy vyvíjajú veľmi nepriaznivo, no výdavky, hlavne tie bežné, máme veľmi vysoké. Okrem toho sú investície hlboko pod rozpočtom a deficit je v porovnaní s rovnakým dňom ako v 2023 o 1 miliardu vyšší, na úrovni 4,5 miliardy eur. Tento rok podľa analytikov tiež prekročíme aj plánovaný rozpočtový deficit.
Existuje preto podľa nich silný predpoklad, že takto o rok bude Slovensko predkladať Program Stability 2025 - 2028 a na roky 2025 a 2026 sa opäť posunieme k 6%. „Upozorňujeme, že pre Slovensko nie je hlavným problémom výška hrubého dlhu, ktorá sa ku koncu mandátu tejto vlády dostane veľmi blízko k 100 miliardám eur. Problémom pre Slovensko je, že relatívne lacný už požičaný dlh (priemerný náklad=úrok 2,1% dnes) nahrádzame vydávanými dlhopismi s úrokom 3,5%-4,1%. A nepožičiavame si len na nové deficity, ale aj nahrádzame maturujúce (splatné) dlhopisy novo-vydávanými za tie 4%,“ uviedli. „Sumy platených úrokov sú v pomere k HDP obrovské a nominálne ešte odstrašujúcejšie. Percentám HDP málokto rozumie, ale 5 miliónom eur úrokov denne už by mohol každý rozumieť a pochopiť, že to je cesta do pekla,“ zdôraznili. Ide totiž iba o úroky, nie o samotné požičané peniaze. Mesačne to bude predstavovať 150-200 miliónov eur, čo je napríklad hodnota jednej novej nemocnice. „A túto hodnotu platíme investorom každý mesiac. Každý mesiac nemáme jednu stredne veľkú nemocnicu. Ale zaplatíme úroky,“ dodali.
„Úplne najhoršie je, že v rámci naháňania rastu HDP ani EÚ nevie na krajiny EÚ dozerať, dodržiavanie pravidiel vyžadovať a umožňuje nám a im a všetkým požičiavať si na ´spotrebu´. Na spotrebu štátu, na spotrebu cez dávky domácnostiam a cez dôchodky seniorom. Plus platy obrovskej skupine štátom, krajmi, obcami zamestnaných aj neproduktívnych ľudí,“ poukázali.
Podľa nich nie je problém mať 2% rast HDP, ak štát napumpuje z dlhu do ekonomiky, teda do spotreby, 6% HDP. Deje sa to však cez nové dlhy. „Žijeme smutnú dobu, vláda nám nehovorí pravdu, kupuje si voličov opakovane zvyšovanými platmi, dávkami, dôchodkami a v krajine sa takmer nič neinvestuje. Ani do ciest, ani do mostov, ani do škôl, ani do nemocníc - myslíme: masívne. Ani do staníc, ani do letísk, ani do vedeckých parkov,“ skonštatovali.
