BRATISLAVA – Najvyšší kontrolný úrad SR si posvietil na hospodárenie v našom hlavnom meste. Výsledky rozhodne nepotešili primátora Matúša Valla, jeho kolegov z magistrátu a nadšení nebudú ani daňoví poplatníci Bratislavy. Mesto si podľa NKÚ svoj výpadok z príjmov kompenzuje zvyšovaním daní z nehnuteľností, miesto vymáhania pohľadávok od svojich dlžníkov. A suma od dlžníkov je poriadne vysoká. Ide o viac ako 24 miliónov eur. Mesto to odmieta.
Mestské zastupiteľstvo, kde väčšinu má primátor Matúš Vallo, by malo dnes zobrať na vedomie správu NKÚ. Kontrolóri sa zamerali na obdobie 2020 až 2022 (a súvisiace obdobia), kedy Bratislave šéfuje primátor Matúš Vallo. Posvietili si na „Vybrané položky príjmov obcí“.
Prečo sa zvyšovali dane Bratislavčanom?!
NKÚ od mesta žiadalo informáciu, na základe akých údajov prišlo k zvýšeniu dane z nehnuteľností v priemere o 35 percent. „Z vyjadrenia hlavného mesta vyplýva, že samostatná ekonomická analýza nebola vypracovaná a zvyšovaniu predchádzala komunikácia primátora a vedenia mesta so starostami mestských častí a verejné vyhlásenie zo 14.11.2023,“ konštatuje sa v správe. Primátor Vallo s niektorými starostami v polovici novembra 2023 tvrdil, že inú možnosť ako zvyšovanie daní nemá. No NKÚ si myslí niečo celkom iné.
„Kontrolná skupina NKÚ SR konštatuje, že výpadok príjmov by si hlavné mesto nemalo kompenzovať zvyšovaním daní obyvateľov hlavného mesta, ktorí si svoje povinnosti resp. záväzky voči mestu plnia na 100 percent, ale skôr sa zamerať na aktívne vymáhanie nedoplatkov od neplatičov,“ upozorňujú kontrolóri mesto. Bratislavský magistrát s týmto tvrdením nesúhlasí a považuje ho „za subjektívny názor kontrolórov“. Preto podal námietku, ktorú NKÚ neakceptoval. Magistrát opäť argumentuje, že hlavným dôvodom posledného zvýšenia daní bol výpadok v príjmoch hlavného mesta, ktorý bol zapríčinený „populistickými“ rozhodnutiami predchádzajúcich vlád, čo robí výpadok cez 100 mil. eur v priebehu troch rokov. Pre topky.sk to uviedol hovorca Bratislavy Peter Bubla.
Kontrolóri sú presvedčení, že mesto nemá pod kontrolou svoje pohľadávky. Tvrdí, že ku koncu roka 2022 predstavujú celkovú sumu vo výške 24 373 476 eur. Pohľadávky magistrátu boli predmetom búrlivej diskusie aj na poslednom mestskom zastupiteľstve, kde poslanci klubu primátora odsúhlasili, že z účtovníctva mesta sa odpíšu pohľadávky vo výške pol milióna eur pre ich premlčanie.
Primátor ústami hovorcu nesúhlasí s tvrdením, na ktoré upozorňujú aj mestskí poslanci, že mesto nemá svoje nedaňové pohľadávky pod kontrolou v systéme sledovania premlčaných a nepremlčaných peňazí od dlžníkov. Agenda vymáhania pohľadávok bola podľa magistrátu v minulosti absolútne zanedbaná. „V agende užívania majetku bez zmluvného vzťahu do roku 2019 totiž mesto pohľadávky v podstate vôbec nevymáhalo. Na sekcii financií z toho obdobia neevidujeme žiadne záznamy o vymáhaní pohľadávok od dlžníkov alebo o zasielaní upomienok a výziev na splatenie dlhu. O celkovom neriešení pohľadávok vypovedá aj suma za nevymožené pohľadávky, ktorá sa za roky 2000-2018 naakumulovala v objeme takmer 9 milióna eur. Aj časť pohľadávok, ktoré sa riešili na aprílovom zastupiteľstve, vznikli a boli premlčané ešte pred 2019,“ vysvetlil Peter Bubla. Pre úplnosť informácie doplníme, že ďalšia časť pohľadávok bola premlčaná aj za vedenia súčasného primátora Matúša Valla.
Kritici a aj kontrolóri NKÚ vyčítajú mestu, že si neuplatňovalo úroky z omeškania pri pohľadávkach. „Vždy si ich mesto uplatňovalo v rámci súdnych sporov. Kvôli zastaralému systému, ktorý automaticky neprepočítaval úroky, neboli tieto úroky priebežne vyčíslované u pohľadávok, ktoré na súdne vymáhanie nešli. V najbližších mesiacoch, po odpísaní historicky nedobytných pohľadávok, budú po modernizácii systému automaticky prepočítavané už aj tieto úroky,“ sľubuje magistrát.
O stanovisko k správe NKÚ sme požiadali viacerých mestských poslancov. Bez odpovede zostal starosta Starého Mesta a súčasne mestský poslanec klubu Matúša Valla Matej Vagač, pričom na jeho úrade nám telefonicky potvrdili, že otázky dostali.
Reakcie mestských poslancov, ktorí pôsobia v iných kluboch. Pýtali sme sa, či má mesto pohľadávky pod kontrolou a či zlyháva pri uplatňovaní si svojich nárokov.
Juraj Káčer, klub SOM BRATISLAVA
Odpoveď na vašu otázku dôkladne popisuje predmetná správa NKÚ. Príjmy z vlastníctva mesta dokonca klesli a sú nižšie ako boli v roku 2019, pritom inflácia za posledných 5 rokov vzrástla o viac ako 20 percent. Mesto nevyužíva všetky právne prostriedky na ochranu majetku. Dokonca nevedelo NKÚ predložiť ani súpis nedaňových pohľadávok, ktoré sú 30 dní po splatnosti. Pričom platná smernica jednoznačne uvádza, že má mesto sledovať tento údaj pravidelne. Ak mesto nevie, čo spravuje, nepozná svoje vlastné nájomné zmluvy a majetok, nedodržiava vnútorne smernice, tak len veľmi ťažko môžeme hovoriť o hospodárnosti a silnom meste. Najhoršie na tom celom je, že nejde o individuálne zlyhania, ale o systémový a dlhodobo zanedbaný problém. Obávam sa, že podobných správ budeme svedkami aj v budúcnosti.
Branislav Záhradník, Klub starostov
Magistrát musí zlepšiť interné procesy pre vymáhanie najmä svojich nedaňových príjmov (príjmy z prenájmu nebytových priestorov, pozemkov a pod.), najmä mať jednotnú evidenciu a stanovený funkčný postup vymáhania pohľadávok, aby sa to robilo riadne a včas. Súčasné vedenie magistrátu je vo funkcii už viac ako 5 rokov, takže už by som vyhováranie sa na minulosť neakceptoval. Mesto Bratislava musí fungovať ako dobrý hospodár a k tomu patrí aj fungujúci systém vymáhania nedaňových pohľadávok, aby nedochádzalo k ich premlčaniu.
Jana Jakubkovič, klub SOM BRATISLAVA a starosta Devína
Vychádzajúc zo zistení predmetnej kontroly NKÚ je zrejmé, že hlavné mesto nemá správu pohľadávok celkom pod kontrolou. To, okrem zistení danej kontroly potvrdzujú aj mestskému zastupiteľstvu pravidelne predkladané návrhy na odpis pohľadávok, pričom sumy odpisovaných pohľadávok nie sú ani zďaleka zanedbateľné. Zarážajúci je prístup mesta k riešeniu týchto nedostatkov, respektíve akási ľahostajnosť vo vzťahu k hospodárnemu a účelnému spravovaniu pohľadávok, čo najmä v situácii, keď je nedostatok financií pôsobí absurdne. Tým, že hlavné mesto neuplatňuje rovnaký prístup pri uplatňovaní úrokov z omeškania vo vzťahu ku všetkým zmluvným partnerom, dochádza k porušovaniu všeobecne záväzných predpisov. Pričom v zásade hovoríme len o jednoznačne nastavených pravidlách, ktoré by mesto pri správe majetku dôsledne uplatňovalo – a to vo vzťahu ku všetkým subjektom. Hlavné mesto úplne nezmyselne v dostatočnej miere nechráni svoj majetok. Ostáva dúfať, že sa prístup zo strany magistrátu k správe svojho majetku zmení, čo budeme dôsledne sledovať. Aj keď hlavným mestom navrhnuté opatrenia sú z pohľadu ich konkrétnosti a účelnosti veľmi „vláčne“.
Martin Winkler, nezaradený poslanec (odídenec z klubu Matúša Valla)
Môj názor k zvyšovaniu daní som viackrát už prezentoval. Ako jediný poslanec mestského zastupiteľstva som hlasoval proti zvyšovaniu daní z nehnuteľnosti. Myslím si, že magistrát k tomuto nepopulárnemu kroku, avšak pre socialisticky zmýšľajúceho primátora úplne logickému kroku, musel pristúpiť preto, lebo nemá svoje výdavky a žiaľ ani pohľadávky vôbec pod kontrolou. Je absurdné, že nevieme, kto nám koľko dlží, či s dlžníkom spolupracujeme na iných projektoch a že státisíce eur odpisuje magistrát ako premlčané, alebo nedobytné pohľadávky. NKÚ na to jasne upozorňuje. Ako vždy sa to ale určite zvalí na predchádzajúce vedenie magistrátu. Neviem si predstaviť, že by sa takto laxne a ľahkovážne k svojim financiám správala súkromná spoločnosť.
Ján Hrčka, Klub starostov a starosta Petržalky
Z toho, čo bolo prezentované aj na poslednom mestskom zastupiteľstve zatiaľ určite nemá svoje pohľadávky pod kontrolou. Hoci by ich chcel mať a robí k tomu potrebné kroky. Kritici mu vyčítajú, že sú často zdĺhavé a následne teda aj často neúčinné. Z môjho pohľadu by sa dali veci robiť lepšie a opakovane som kolegom z magistrátu navrhol tvrdší, rýchlejší a efektívnejší postup voči dlžníkom mesta. Naposledy napríklad pri kauze krachu developerských firiem v oblasti Slnečníc, ktoré de facto mestu i mestskej časti vedome vystavili nevymožiteľnú pohľadávku na viac ako štyri milióny eur. Takýchto príkladov, kedy mesto Bratislava ťahá pri vymáhaní verejných peňazí zo súkromných rúk za kratší koniec a nevyužíva všetky zákonné prostriedky a páky pre svoju ochranu a ochranu svojho majetku, je viacero. Verím preto, že sa v tejto veci začnú v dohľadnej dobe implementovať všetky konštruktívne návrhy, ako situáciu zlepšiť, vrátane tých mojich. O zlyhaní by som v tejto agende zatiaľ určite nehovoril. Mesto má však stále veľké množstvo nie plne využívaných alebo nevyužívaných možností, kedy prichádza s problémovými subjektmi do kontaktu, tak z pozície samosprávnych, ako aj z prenesených štátnych kompetencií. A aj na základe vyššie popísaných skúseností s dlžníkmi, by nebolo na škodu mať vytvorený napríklad takzvaný blacklist subjektov, ktoré majú voči Bratislave pohľadávky, pričom je zjavné, že ich vedome odmietajú splácať, alebo ich dokonca vedome tvoria. Tieto subjekty a ďalšie, ktorým boli napríklad v minulosti z nejakých dôvodov odpustené časti dlhov či úrokov, by napríklad do času ich vyrovnania nemali mať nárok na benefity vyplývajúce z procesov, o ktorých aj v ich prospech často rozhoduje práve magistrát. A to od zmien územného plánu až po nájomné, dodávateľské a partnerské zmluvy. Mohlo by ísť o vhodnú výstrahu a motiváciu k tomu, aby si pohľadávky Bratislavy nielen netvorili v danom objeme, ale aj spätne doplatili.
