BRATISLAVA - Exprokurátorka a súčasná advokátka Eva Mišíková nám otvorene porozprávala, čo hrozí atentátnikovi, ktorý minulý týždeň po výjazdovom rokovaní vlády postrelil Roberta Fica. Strelcovi Jurajovi Cintulovi, hrozí 25 rokov až doživote. Ak by ho však uznali za duševne chorého, museli by trestné stíhanie zastaviť.
Celým Slovenskom minulý týždeň otrsiasol atentát na Roberta Fica. Atentátnika obvinili z úkladnej vraždy v štádiu pokusu, kde mu hrozí trest odňatia slobody na 25 rokov až doživotie. Ak by bol uznaný za duševne chorého, čo mu hrozí?
Takýto záver vyplýva z toho, že musí byť vypracovaný znalecký posudok znalcov z odboru psychológie a psychiatrie, a tento posudok má dať odpoveď na to, či vedel rozpoznať závažnosť svojho konania a následne dať odpoveď, či vedel svoje konanie ovládať. Ak by obidve odpovede boli negatívne, že nemohol rozoznať závažnosť svojho konania, súčasne nemohol ovládať svoje konanie, na základe podrobného vyšetrenia psychológom a psychiatrom, v takom prípade, by muselo byť trestné stíhanie zastavené pre nepríčetnosť. V takom stave prichádza do úvahy ochranné liečenie.
Aké kritéria musí spĺňať, aby bol odsúdený na doživotie?
Doživotie je samozrejme najzavážnejší trest. Musí ísť o obzvlášť závažný zločin, ktorý má určité charakteristické znaky. To je aj v danom prípade, a to z toho dôvodu, že v podstate ide o atentát. V danom prípade by sa zvažovalo jednak jeho prístup k tejto trestnej činnosti. To znamená priznanie, oľutovanie, mohol by urobiť vyhlásenie o vine. To znamená, že sú tu určité možnosti, kedy súd, s ohľadom na tú závažnosť a na ten dopad, mohol zvažovať či dostane trest 25 rokov odňatia slobody alebo až doživotie. Závisí to od toho, aký predchádzajúci spôsob života žil, aké boli tie jeho vzťahové záležitosti ako sa správal na verejnosti. Napríklad tam sú posudky z miesta bydliska. Posudky v tých oblastí, kde pôsobil profesne a podobne, a, samozrejme, aj možná prevýchova. Aj to, či by ten 25 ročný trest bol postačujúci na to, aby už nikdy viac nepáchal tú trestnú činnosť. Tu je to na rozhodnutí súdu, aby zvážil všetky pre a proti. Ale v danom prípade, vzhľadom na vek páchateľa, si nemyslím, žeby to bol veľký rozdiel medzi trestom odňatia slobody na 25 rokov a doživotím.
Generálna prokurátora uvalil na tento prípad informačné embargo. V akých prípadoch dochádza k takémuto kroku? Zažili ste niečo také aj vy počas vašej praxe?
Áno, určite. V trestnom konaní je dôležité správne odhadnúť, v akú chvíľu môže byť verejnosť informovaná. To neznamená, že sa snaží, či už v danom prípade, generálna prokuratúra alebo orgány činné v trestnom konaní zahmlievať určitú skutočnosť. Ale pokiaľ nemajú 100% informácie, je to v začiatkoch toho vyšetrovania, tak môže to byť na škodu veci ak sa uverejňujú informácie. Je v záujme veci, aby čo najmenej ľudí disponovalo informáciami, ktoré by mohli mať nejaký nepriaznivý vplyv na samotné vyšetrenie toho prípadu.
Policajná inšpekcia začala trestné stíhanie pre marenie úlohy verejným činiteľom, ex offo v súvislosti s atentátom na premiéra Roberta Fica. Vedeli by ste nám to vysvetliť?
Ja to poviem zjednodušene, to je vlastne nevykonanie určitých povinností, ktoré sú konkrétny osobám ako verejným činiteľom kladené za vinu. Ak vy máte dodržať nejaký postup, dajme tomu v danom prípade, ja to len logicky z toho vyvodím, že sa to týka tých, ktorí zabezpečovali tú bezpečnostnú stránku premiéra a ktorí mali určité povinnosti, akým spôsobom vykonávať tú ochranu a či tí, ktorí tam boli prítomní a zabezpečovali takzvanú ochranku, vykonali všetky svoje opatrenia tak, ako mali.
