BRATISLAVA - Európska únia je hybnou silou pozitívnej zmeny pre ochranu prírody a klímy aj pre Slovensko. Fungovanie únie nie je dokonalé, ale úžitok pre občanov, ktorý prinášajú environmentálne politiky a financovanie, je nesporný. Členské štáty únie čaká veľká výzva popasovať sa so zhoršujúcou sa klimatickou krízou a ohrozením prírody v kombinácii s nestabilnou politickou situáciou vo viacerých jej krajinách. Závisí od toho aj celková odolnosť Slovenska.
archívne video
Väčšinu zákonov a financií na ochranu klímy a prírody má Slovensko vďaka členstvu v EÚ. Environmentálna a klimatická agenda sa ešte viac posilnila práve vplyvom klimatickej krízy aj ako reakcia na napadnutie Ukrajiny a potrebu posilniť našu energetickú bezpečnosť.
"Môžeme s istotou povedať, že po dvadsiatich rokoch máme vďaka únii lepšie chránené vody, lesy, ovzdušie či zdravšie potraviny. Napriek mnohým výhradám voči fungovaniu únie by sme dnes určite bojovali s horším životným prostredím, čo znamená aj s horšou kvalitou života, následkami na zdravie a dodatočnými finančnými nákladmi," uviedla koordinátorka Klimatickej koalície, Dana Mareková.
Spolurozhodovanie
Ako ďalej zdôraznila, dôležitým pozitívom je aj rozvoj demokratických princípov a účasti občanov na rozhodovacích procesoch. Možnosť občanov brániť sa pri projektoch škodlivých pre ich kvalitný život je jedným z kľúčových prínosov členstva v EÚ.
"Často počúvame o diktáte Bruselu ale pravdou je, že kľúčovú rolu pri tvorbe politík aj pri ich aplikácii do praxe zohrávajú vlády členských krajín. A my všetci máme, vďaka pravidlám EÚ, právo spolurozhodovať o projektoch s dopadom na životné prostredie ako sú priehrady, spaľovne, diaľnice, či zjazdovky v chránených oblastiach," upresnila Mareková.
Prestať sa vyhovárať na Brusel
Výzvou pre budúce obdobie je zvládnutie nevyhnutných zmien, ktoré prinesie klimatická kríza. Slovensko má momentálne množstvo zdrojov, ktoré pomôžu obyvateľom krízu zvládnuť. Zdroje smerujú do dekarbonizácie sektorov, rozvoja nových druhov technológií, mobility, obehového hospodárstva, šetrenia energiami, ochrany prírody a krajiny a realizácie adaptačných opatrení, Súčasná hrozba prepadnutia zdrojov je podľa Klimatickej koalície obrovským rizikom pre Slovensko.
"Pre zdravé, bezpečné a úspešné Slovensko neexistuje Plán B, mimo EÚ. Musíme sa prestať vyhovárať na neprajný Brusel, začať oceňovať, za čo vďačíme členstvu v Únii a správať sa zodpovedne. Masívne prepúšťanie odborníkov z Ministerstva životného prostredia a inštitúcií štátnej ochrany prírody, zmeny kľúčových zákonov, zastavovanie práce na plnení záväzkov z Plánu obnovy a ďalšie súčasné kroky vlády ničia snahu o systémovú ochranu obyvateľov pred nepriaznivými vplyvmi klimatickej krízy," skonštatovala Mareková s tým, že EÚ nerobí nadprácu.
Klimatická kríza sa dá zvládnuť, ale je k tomu potrebné vytvoriť stabilné prostredie, ktoré zachová konkurencieschopnosť biznisu a podporí občanov, osobitne tých, ktorí čelia zlej sociálnej situácii. "Aj o tom budeme rozhodovať 8. júna vo voľbách," uzavrela Mareková.
