BRATISLAVA – Voliči by rozdali karty inak, ako v nedávnych parlamentých či prezidentských voľbách. Do Európskeho parlamentu by sme podľa prieskumu agentúry AKO poslali najviac zástupcov za stranu Progresívne Slovensko. Smer-SSD a Hlas-SD skončili s priepastným rozdieľom za nimi. Štvrtá je Republika, zato matovičovci úplne pohoreli. Politológ Radoslav Štefančík vysvetlil, čo za takýmito výsledkami stojí.
archívne video
Medzi prvým Progresívnym Slovenskom a druhou v poradí, stranou Smer-SSD, je priepastný rozdiel. Zatiaľ čo progresívci dostali 27,2 percenta hlasov, smeráci „iba“ 15,2 percenta hlasov a tretí Hlas-SD dokonca ešte o percento menej. Ešte pred pár mesiacmi pritom Smer-SSD vyhral parlamentné voľby a nedávno šéf Hlasu Peter Pellegrini zasa tie prezidentské. „Ide o iný typ volieb. Nielen čo sa týka samotného politického orgánu, ale ide aj o menej významné voľby. Aspoň ľudia ich tak vnímajú. Brusel je ďaleko, voliči často nemajú informácie o kompetenciách europarlamentu, takže sa týchto volieb vôbec nezúčastňujú. Pritom rozhodnutia orgánov EÚ môže mať na ich život oveľa väčšie dôsledky, ako rozhodnutia národných parlamentov,“ vysvetľuje politológ Radoslav Štefančík.
„Smer často vidí v Bruseli nepriateľa, hovoria o práve Slovenska na právo veta, hovoria o bruselskej sociálnej demokracii, zatiaľ čo oni sa cítia slovenskými sociálnymi demokratmi. Ten rozdiel medzi my a oni artikuluje Smer intenzívne, takže voliči sa nemenia. Len ostanú doma. Ale keďže Smer nominuje silné mená, dlhodobo známe a na sociálnych sieťach sledované, predpokladám, že Smer dosiahne dobrý výsledok,“ myslí si.
Štvrté miesto obsadila strana Republika, ktorá je známa svojimi názormi smerujúcimi proti samotnej EÚ. Predbehla dokonca také strany ako KDH, SaS či Demokrati. Podľa politológa to však ešte neznamená, že rovnako úspešní budú aj v samotných voľbách. „Republika predbehla iné strany v prieskumoch verejnej mienky aj pred parlamentnými voľbami 2023 a nakoniec ju tieto menšie strany predbehli a Republika ostala stáť pred bránami parlamentu?," pripomenul s tým, že niečo takéto sa môže zopakovať znova. „Stačí, že Robert Fico, prípadne Andrej Danko zintenzívnia svoju kritiku európskych inštitúcií a vyjadrené slovami Roberta Fica, Smer Republiku opäť ´vykostí´. Netreba zabúdať neustále pripomínať, že prieskumy o volebnom správaní nie sú to isté, čo výsledky volieb,“ dodal.
Europesimizmus alebo dokonca otvorené negatívne názory sú však typické aj pre iné európske krajiny. „Živené sú najmä radikálnymi stranami, niekedy dotované Putinovým režimom. Len Slovensko je v tejto situácii v paradoxnej situácii, keďže Smer na jednej strane nachádza kritické stanoviská vo vzťahu k EÚ, ale keď ide o peniaze, vždy ma smerom k Bruselu natiahnutú ruku. Veď sa len pozrime, ako schizofrenicky sa správa podpredseda Smeru Ľuboš Blaha. Na jednej strane ostentatívne zatvorí vlajku Európskej únie do skrine a natočí si k tomu aj nechutné videjko, aby o niekoľko mesiacov kandidoval do orgánu práve toho orgánu, ktorého vlajku nechcel mať v kancelárii podpredsedu Národnej rady SR,“ uviedol.
Spomedzi parlamentných strán skončilo najhoršie Matovičovi Slovensko a Za ľudí, dostali iba 3,2 percenta hlasov. „Máloktorý volič Matoviča zrejme verí, že Matovič sa chce naozaj stať členom európskeho parlamentu. Matovič je známy politická postava, ale od volieb, s výnimkou prezidentských volieb, veľa priestoru v médiách nemá, preto jeho strana postupne upadá. Ale nemožno vylúčiť, že pred voľbami, počas rôznych predvolebných debát, sa Matovič zasa pripomenie voličom a časť sa predsa len rozhodne ho podporiť,“ myslí si Štefančík.
Prieskum realizovala agentúra AKO pre TV JOJ 24. Zber dát sa uskutočnil v dňoch 9 až 16. apríla na vzorke 1000 respondentov, prieskum realizovali telefonicky. PS by malo 27,2 percenta hlasov a získalo by tak päť mandátov. Nasledujú strany Smer-SD so ziskom 15,2 percenta a Hlas-SD, ktorý by volilo 14,2 percenta voličov. Ušlo by sa im tak po tri mandáty. Potrebný počet hlasov, ktorý by im priniesol aspoň jeden mandát, by získali aj Republika, KDH, SaS a Aliancia.