BRATISLAVA - Parlament minulý týždeň odklepol nové 13. dôchodky vo výške 606,30 eura, ktoré iba tento rok budú stáť štátnu kasu 828 miliónov eur. To, čo sa ale pre mnohých javí ako dobrá správa, má svoje úskalia. Analytici bijú na poplach a hovoria o náraste štátneho dlhu. Ak budeme takto pokračovať, čoskoro podľa nich skončíme ako Grécko.
13. dôchodok bude podľa šéfa rezortu sociálnych vecí Erika Tomáša v tomto roku stáť 828 miliónov eur. "Ale nie je to čiastka, ktorá je navyše, lebo na tento rok už bolo rozpočtovaných vyše 300 miliónov eur na predchádzajúci 13. dôchodok. Samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) priznala, že sa cez daň z pridanej hodnoty (DPH) do štátneho rozpočtu vráti asi 100 miliónov eur," priblížil s tým, že čistý náklad je pre tento rok 400 miliónov eur. Niektoré prostriedky budú použité zo Sociálnej poisťovne, avšak väčšina pôjde podľa neho transferom zo štátneho rozpočtu.
Týmto zákonom bolo podľa Tomáša schválené aj kompenzačné opatrenie týkajúce sa predčasného dôchodku, ktoré požadovala aj Európska komisia. "Takže zároveň sme si týmto zákonom splnili úlohu smerom k EK a udržateľnosť dôchodkového systému už nebude problémom týkajúcim sa plánu obnovy," uviedol.
Analytici to vidia inak
Na schválene dôchodky si posvietili analytici z Dáta bez pátosu. Tí uvádzajú, že Sociálna poisťovňa mala v skutočnosti v roku 2023 deficit 1,35 miliardy eur. "Na otázku ako Sociálna poisťovňa hospodárila Vám odpovie štátny tajomník Branislav Ondruš, že “s deficitom 200 miliónov. Pán Ondruš tých požičaných a zo štátneho rozpočtu prevedených €1,15 miliardy zamlčí. Na otázku, či štát má na dôchodky a na plný 13. dôchodok pán Ondruš odpovie: “trošku chýbalo, dali sme z rezerv.” Zamlčí, že nebolo ani na 12. dôchodok a že na trinásty už vôbec nie. Pán minister Erik Tomáš má podobné názory a rovnaké odpovede ako jeho štátny tajomník,“ uviedli analytici.
"Nie, krajina nezbankrotuje. Budeme ale postupne platiť vysoké miliardy na úrokoch za dlhy, ktoré nám rastú a ktoré nepoužívame na investície a pre dobro krajiny. Všetky dlhy míňame na predvolebné sľuby, na dávky a dôchodky, na platy zamestnancov-byrokratov v štáte, na pomoc a stimuly do spotreby,“ uviedol zakladateľ portálu Dáta bez pátosu Ivan Bošňák.
Analytici zároveň upozorňujú, že sa rútime gréckou cestou. "Budú nás zachraňovať EÚ/ECB/IMF/EBRD, dôchodky a dávky budú znížené, oslabené, niektoré zrušené, ľudia z verejnej správy prepustení, štát padne na hubu a my na dno. A ani to nebude dlho trvať,“ upozorňujú.
Verejné financie sa nachádzajú v pásme vysokého rizika
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť poukázala na to, že schválene zvýšenie 13. dôchodku má negatívny vplyv na dlhodobú udržateľnosť vo výške 0,4% HDP. Zároveň však tiež poukázali na ďalšiu schválenú zmenu, pozmeňujúci poslanecký návrh, ktorým sa opravujú podmienky pre priznávanie predčasných dôchodkov po tzv. odpracovaní 40 rokoch.
Toto opatrenie, naopak, zlepší dlhodobú udržateľnosť na úrovni do 0,4% HDP, čo vnímajú pozitívne. Problém celého dôchodkového systému však týmto ani zďaleka vyriešený nie je, práve naopak. Ako totiž odborníci z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vysvetlili, vplyvy oboch opatrení na dlhodobú udržateľnosť sa vzájomne kompenzujú, ale je medzi nimi dôležitý rozdiel.
Verejné financie sa podľa nich nachádzajú v pásme vysokého rizika a samotný dôchodkový systém nebol pred týmito zmenami tiež dlhodobo udržateľný. "Z uvedeného dôvodu by bolo vhodné prijímať ozdravné opatrenia v dôchodkovom systéme bez toho, aby sa ich prínos využíval na kompenzovanie nových opatrení, ktoré jeho udržateľnosť súčasne zhoršujú,“ tvrdia.
