BRATISLAVA - Od vstupu Slovenska do Európskej únie (EÚ) chýba ucelená stratégia cieľavedomého presadzovania Slovákov v európskych inštitúciách. SR tak patrí medzi najslabšie zastúpené členské štáty, pokiaľ ide o obsadzovanie riadiacich a rozhodovacích pozícií. Vyplýva to z Výročnej správy o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za rok 2023, ktorú v stredu vzala Národná rada (NR) SR na vedomie.
"Zvýšenie zastúpenia občanov SR v európskych inštitúciách, orgánoch a agentúrach má zásadný význam pre presadzovanie slovenských národnoštátnych záujmov na pôde Európskej únie v rámci jednotlivých politík," uviedlo ministerstvo zahraničných vecí v materiáli.
video
V štruktúrach Únie podľa správy vlani pracovalo 826 Slovákov. V Európskej komisii malo minulý rok Slovensko 473 občanov, v Európskom parlamente 202. V Rade Európskej únie bolo 82 Slovákov, vo Výbore regiónov 16, v Európskom hospodárskom a sociálnom výbore 19 a v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť 34 občanov SR. V európskych inštitúciách pôsobilo 31 dočasne vyslaných národných expertov.
Minulý rok podpísala SR s Komisiou Akčný plán o geografickej rovnováhe pre Slovensko. "Plán predpokladá prijatie viacerých odporúčaní s cieľom zvýšiť zastúpenie slovenských občanov v inštitúciách, orgánoch a agentúrach Európskej únie a umožniť väčšiemu počtu zamestnancov štátnej a verejnej správy získať pracovné skúsenosti z fungovania inštitúcií a tvorby európskych politík," priblížil rezort v správe.
Má sa zvýšiť informovanosť zamestnancov štátnej a verejnej správy a verejnosti o pracovných pozíciách
Dopĺňa, že v rámci opatrení ráta plán s prijatím národnej stratégie, ktorá má za cieľ zvrátiť nepriaznivý stav, a to zvýšením povedomia a informovanosti verejnosti o pracovných príležitostiach v inštitúciách, orgánoch a agentúrach EÚ. Súčasťou národnej stratégie by malo byť prijatie koncepcie zameranej na skvalitnenie štátnej správy pri výkone európskej agendy a zmenu nepriaznivého trendu pri presadzovaní Slovákov v inštitúciách Únie.
K hlavným cieľom koncepcie patrí podľa správy zvýšenie zastúpenia Slovákov na úroveň odporúčanej kvóty 1,8 percenta do roku 2030. Taktiež sa má zvýšiť informovanosť zamestnancov štátnej a verejnej správy a verejnosti o pracovných pozíciách v inštitúciách EÚ. Má sa poskytovať systematická odborná príprava pre všetkých záujemcov o účasť vo výberových konaniach do štruktúr EÚ, ako aj politická podpora pre kandidátov na riadiace pozície v prioritných oblastiach európskych politík. Zabezpečiť sa má aj nový spôsob financovania vysielania národných expertov do európskych inštitúcií. Zámerom pripravovanej koncepcie je zároveň nastaviť štátnu a verejnú správu v dostatočnom časovom predstihu na výkon druhého predsedníctva Slovenska v Rade EÚ v roku 2030.
Samosprávy majú v máji dostať celoročný podiel na dani z príjmu firiem
Samosprávy majú do konca mája dostať celú sumu dane z príjmov právnických osôb určenú na rok 2024. Po odpočítaní doteraz poskytnutých mesačných splátok by tak mali obce získať takmer 158 miliónov eur a vyššie územné celky (VÚC) necelých 68 miliónov eur. Vyplýva to z vládneho návrhu novely zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve, ktorý poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu posunuli do druhého čítania. O novele rokujú v skrátenom legislatívnom konaní, schváliť by ju tak mali už na aktuálnej schôdzi.
Právnou úpravou sa má samosprávam tiež umožniť do konca tohto roka použiť na krytie výdavkov bežného rozpočtu aj zdroje rezervného fondu. "Cieľom novelizácie zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy je zmierniť negatívny dopad na daňové príjmy v rozpočtoch obcí a VÚC ako dôsledok zvýšenia daňového bonusu v zákone o dani z príjmov," vysvetlilo v dôvodovej správe Ministerstvo financií (MF) SR.
Rezort upozornil, že prevod podielu na výnose dane z príjmov fyzických obcí (FO) samosprávam je v máji nižší z dôvodu vratiek, ktoré si uplatňujú daňovníci v zúčtovaní tejto dane a ktoré im finančná správa poukazuje v apríli. V roku 2024 je pritom tento problém výraznejší, pretože sa budú realizovať aj vratky živnostníkom, ktorí si uplatnia jednorazovo daňový bonus za rok 2023. V roku 2022 bolo totiž schválené zvýšenie daňového bonusu, ktoré malo negatívny vplyv na výšku výnosu dane z príjmu FO. Uvedená situácia môže podľa MF spôsobiť problémy s hotovosťou samospráv a môže narušiť plynulosť ich peňažných tokov. Novela má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia. Dôvodom je podľa predkladateľa potreba neodkladného riešenia likvidity samospráv na úhradu ich bežných výdavkov.
