VATIKÁN - Veľká noc, najväčší kresťanský sviatok, je pre veriacich oslavou zmŕtvychvstania Ježiša a prísľubom večného života. Prináša pekné posolstvá, ale aj symboly a zvyky, ktoré sa môžu zdať niekomu bizarné. Nevyhýbajú sa jej ani, pre súčasnosť typické, falošné správy. Vyznáte sa v tom všetkom?
Zjedz čo chceš
Prípravným obdobím na Veľkú noc je 40-dňový pôst, ktorého začiatok tradične otvára Pápež František duchovným posolstvom. Tento rok sa na platformách sociálnych médií, ako je Facebook, X a LinkedIn pri tejto príležitosti, rozšírilo, že povedal: „Zjedz, čo chceš, obeta nie je v žalúdku, ale v srdci.” V skutočnosti pápež František nič také nevyslovil. Hlavnou témou jeho príhovoru veriacim na pôstne obdobie 2024 je myšlienka, že „Cez púšť nás Boh vedie k slobode.” Odkazuje ním na Ježišove pokušenia na púšti a na modly, ktoré by sme mohli chápať ako jeho hlas v nás. „Byť všemocný, byť všetkými uznávaný, panovať nad ostatnými: každý človek si uvedomuje aké hlboké môže byť vábenie týchto lží. Je to dobre schodná cesta, ktorá nás môže pripútať k peniazom, k určitým projektom, nápadom alebo cieľom, k nášmu postaveniu, k tradícii, dokonca k určitým jednotlivcom. No namiesto toho, aby nás posúvali vpred, nás paralyzujú. Namiesto toho, aby nás spájali, stavajú nás proti sebe...” Celý odkaz pápeža Františka je dostupný na oficiálnom portáli Vatikánu.
Tizianovu Králičiu Madonnu z roku 1530 môžete vidieť naživo v Louvri. (Zdroj: Wikimedia Commons)
Prečo bol zajac posvätný
Archeológovia nachádzajú kostry zajaca na mnohých miestach spojených s rôznymi náboženskými obradmi už od neolitu (približne 10-tisíc až 3-tisíc rokov pred Kristom). Napríklad v Egypte zajac symbolizoval plodnosť a starí Gréci si mysleli, že králiky sa môžu rozmnožovať ako panny. Július Caesar vo svojich „Zápiskoch o vojne v Galii“, (vyše 50 rokov pred Kristom) zaznamenal, že jedenie zajacov v Británii „nie je dovolené z náboženských dôvodov.“ Všetky tri príklady uvádza Encycloapedia Britannica. Zo zachovalých listov pápeža Gregora (4. pápež katolíckej cirkvi - v období rokov 590 – 604), vyplýva, že mníchovi, ktorý v tejto krajine šíril kresťanstvo, radil, aby pohanom niektoré ich zvyky ponechal, ale zaobalil ich do hodnôt novej cirkvi. Preto sa panenský zajac v ranom stredoveku (5. - 11. storočie) spájal s Ježišovou matkou. Dokonca v roku 1530 slávny renesančný umelec Tizian namaľoval obraz „Králičia Madonna“, na ktorom Panna Máriu pridŕža jednou rukou zajačika, kým do druhej berie malého Ježiška.
Prečo v Nemecku znáša vajcia králik
Z Nemecka sa rozšírila tradícia schovávania veľkonočných vajíčok v záhrade, ktoré v nej údajne ukryl zajačik. Vznikla na základe legendy o chudobnej žene, ktorá poslala deti do záhrady hľadať veľkonočné vajíčka, a keď ich našli, uvideli odskakovať veľkého králika. Prvé jedlé veľkonočné zajačiky sa objavili v Nemecku v roku 1800 a boli vyrobené z cukru a pečiva.
Prečo sa farbia veľkonočné vajcia
Kým zajačik spájaný s týmto sviatkom symbolizuje panenstvo, veľkonočné vajíčka sú symbolom večného života. K ich zdobeniu vraj kresťanov inšpirovala legenda o Márii Magdaléne, ktorá priniesla na veľkonočné ráno k Ježišovmu hrobu košík bielych varených vajec – možno ako jedlo pre seba a ostatných, ktorí čakali na jeho vzkriesenie. Keď našla hrobový kameň už odvalený, zbadala, že vajíčka v jej košíku získali svetlé farebné odtiene. Podľa ďalšej legendy prišla Mária Magdaléna za cisárom Tiberiusom Caesarom v ruke s vajcom ako univerzálnym symbolom. Keď mu ho podávala, povedala: „Kristus vstal z mŕtvych!" Cisár jej s úškrnom povedal, že Ježiš je asi taký živý ako je vajce v jej ruke červené. Vajíčko sa vraj na znamenie od Boha okamžite zafarbilo do červena.
Prečo v Bielom dome po Veľkonočnom pondelku smrdelo
Od roku 1878 v záhrade Bieleho domu na Veľkonočný pondelok vítajú návštevníkov s deťmi, ktoré môžu súťažiť v kotúľaní vajíčok. Sú uvarené natvrdo, zafarbené a deti ich posúvajú vpred lyžicou. Cieľom je dostať ich čo najďalej bez toho, aby praskli. Tradícia, ktorú založil v roku 1878 prezident Rutherford B. Hayes ročne priláka desiatky tisíc návštevníkova a zakaždým sa snaží oslavy osviežiť novými nápadmi. Podľa portálu whitehousehistory.org sa v prvých rokoch tejto tradície vajcami aj hádzalo, guľovalo a hral sa s nimi kroket. Tieto aktivity neboli najšťastnejšie, lebo po niekoľkých dňoch bol zápach rozbitých vajec v záhrade cítiť tri štvorcové míle ďaleko, čo je takmer päť štvorcových kilometrov." Veľkonočné kotúľania vajíčok sa mimochodom rozšírilo zo severu Veľkej Británie, kde sa traduje už stáročia.
