BRATISLAVA - Od stredy zaniká Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Prokurátori ÚŠP boli zaradení na jednotlivé oddelenia Generálnej prokuratúry (GP) SR. Prípady, kde bola podaná obžaloba alebo kde je návrh na podanie obžaloby, by mali aj naďalej zostať súčasným prokurátorom. Kauzy z prípravného konania budú rozdelené primárne na krajské prokuratúry naprieč Slovenskom. Zrušenie ÚŠP bolo súčasťou nedávno schválenej zmeny trestných kódexov.
Generálna prokuratúra deklaruje, že prokuratúra bude plniť svoje úlohy aj po zrušení ÚŠP. Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka avizoval, že verejnosť bude o komplexných opatreniach informovaná. Doplnil, že v prípadoch, ktoré sú na Špecializovanom trestnom súde, budú aj naďalej konať súčasní prokurátori ÚŠP, ak tomu nebudú brániť objektívne dôvody, napríklad skončenie služobného pomeru prokurátora.
archívne video
Rovnaký princíp uplatní generálny prokurátor aj v trestných veciach, v ktorých došlo ku skončeniu vyšetrovania a ÚŠP bol predložený návrh na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie. Zrušenie ÚŠP bolo súčasťou novely Trestného zákona, ktorú vláda odobrila v decembri 2023 a parlament ju schválil vo februári tohto roka.
Opozícia zámer zrušiť ÚŠP ostro kritizovala, pre zmeny v trestných kódexoch sa obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR. Na ÚS sa obrátila aj prezidentka Zuzana Čaputová, žiadala posúdenie ústavnosti novely. Ústavný súd pozastavil účinnosť jej časti. Návrhu na pozastavenie účinnosti v časti, ktorá sa týkala rušenia ÚŠP, súd nevyhovel.
ÚŠP riešil v posledných rokoch veľké kauzy
Odchádzajúci špeciálny prokurátor Daniel Lipšic poukázal na to, že ÚŠP riešil v posledných rokoch aj kauzy vedúce na najvyššie poschodia verejného života, biznisu a justície. To bol podľa neho zrejme hlavný dôvod na jeho zrušenie.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) ešte v decembri vyhlásil, že ÚŠP sa nedá opraviť. Zdôrazňoval potrebu dostať ÚŠP pod kontrolu Generálnej prokuratúry SR. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) tvrdil, že inštitút ÚŠP je zavedený nesystémovým spôsobom a keďže sa na jeho čelo postavil dlhoročný politik, spolitizoval sa a nevykazoval známky nestranného a nezaujatého rozhodovania.
Zrušenie ÚŠP bude mať negatívny dosah na boj s kriminalitou
Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) povedie k prieťahom a bude mať negatívny dosah na boj so závažnou kriminalitou, ktorú zastrešoval. Pripomína to Nadácia Zastavme korupciu. Týka sa to podľa nej najmä korupcie, trestnej činnosti spojenej s eurofondami, terorizmom a extrémizmom. Informoval komunikačný špecialista nadácie Norbert Chomistek.
"Až v budúcnosti budeme vidieť dôsledky tohto zrušenia, no som presvedčený, že už teraz môžeme konštatovať, že dôjde k prieťahom vo všetkých trestných veciach, ktoré prejdú na krajské prokuratúry, pretože novým prokurátorom narastie agenda a určitý čas potrvá, kým si tieto spisy naštudujú," uviedol Ľubomír Daňko z Nadácie Zastavme korupciu. Konštatoval, že na ÚŠP pracovali najkvalitnejší prokurátori, akých Slovensko malo. "Týchto prokurátorov nie je možné len tak nahradiť. Presun na iné pozície je tak nenahraditeľný a v ich prípade ide o mrhanie kapitálom," zdôraznil.
Nadácia vyzdvihla prácu prokurátorov ÚŠP, ktorí podľa nej úspešne obstáli v prípadoch týkajúcich sa zločineckých skupín, úkladných vrážd, drogových gangov. Taktiež ekonomickej, daňovej a majetkovej trestnej činnosti. Prokurátori ÚŠP podľa nadácie zintenzívnili boj proti extrémizmu.
Od stredy zaniká Úrad špeciálnej prokuratúry. Prokurátori ÚŠP boli zaradení na jednotlivé oddelenia Generálnej prokuratúry SR. Prípady, kde bola podaná obžaloba alebo kde je návrh na podanie obžaloby, by mali aj naďalej zostať súčasným prokurátorom. Kauzy z prípravného konania budú rozdelené primárne na krajské prokuratúry naprieč Slovenskom. Zrušenie ÚŠP bolo súčasťou nedávno schválenej zmeny trestných kódexov.
Obvinenia ÚŠP sú nezmyselné, je to vyslovene účelový krok
Obvinenia, ktoré boli vznesené v posledný deň fungovania Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), sú spolitizovaným účelovým krokom. Vláda nemá dôvod sa nimi zaoberať. Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol premiér Robert Fico (Smer-SD). Myslí si, že v prípade posledných krokov Daniela Lipšica a jeho tímu mohlo ísť o zneužitie právomoci verejného činiteľa.
"Vypustili to tak, aby znovu vytvárali tlak na generálneho prokurátora, keďže generálna prokuratúra bude rozhodovať o sťažnostiach voči obvineniam vzneseným prokurátormi ÚŠP," upozornil v súvislosti s obvineniami. Špeciálna prokuratúra v posledný deň svojho fungovania vzniesla viacero obvinení v rôznych kauzách, medzi obvinenými majú byť napríklad finančník Jaroslav H. či predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav T. Podľa medializovaných informácií čelí obvineniu i bývalý poslanec Národnej rady György Gy. či vedúci Úradu vlády SR Juraj G.
Premiér mieni, že posledné aktivity ÚŠP korešpondujú s krokmi úradu, ktorý podľa Fica porušoval ľudské práva. "Je to mimoriadne účelový krok, nezmyselné obvinenia, a my tomu nebudeme venovať absolútne žiadnu pozornosť," dodal k podnetom ÚŠP. Zároveň ocenil uistenia generálneho prokurátora Maroša Žilinku, že po zrušení ÚŠP ako organizačnej súčasti GP je garantované plnenie všetkých úloh, ktoré prokuratúre vyplývajú z príslušných zákonov.
Fico sa tiež kriticky vyjadril k aktivitám opozičného PS. Predseda hnutia Michal Šimečka je podľa Fica v súčasnosti v Bruseli, aby priamo žiadal v súvislosti so zrušením ÚŠP a novelizáciou trestných kódexov o zastavenie eurofondov pre Slovensko. "My vedieme s Európskou komisiou vecný a kvalifikovaný dialóg, ktorý prebieha vždy pri témach vyvolávajúcich otázky, napriek tomuto dialógu PS chce, aby EÚ potrestala Slovensko. To, čo robí, je hospodárska vlastizrada," povedal Fico. Upozornil, že aj ústavný súd (ÚS) uznal, že v prípade zrušenia špeciálnej prokuratúry nejde o protiústavný krok, nezastavil účinnosť zákona v tejto časti.
Aktivity PS kritizuje aj podpredseda vlády pre eurofondy a plán obnovy Peter Kmec (Hlas-SD). Myslí si, že najsilnejší opozičný subjekt sa snaží prostredníctvom Bruselu zasiahnuť do prezidentských volieb. Rovnaký cieľ malo podľa Kmeca aj iniciovanie zastavenia medzivládnych česko-slovenských konzultácií.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer-SD) je presvedčený, že na strane vlády je dostatok argumentov, aby presvedčila EK. "Nie sú žiadne závery, na základe ktorých by mohol niekto konštatovať, že príde k zastaveniu eurofondov či zdrojov z plánu obnovy," zdôraznil Blanár.
