BRATISLAVA – S partnerkou má dve malé deti. Priznáva, že aj jemu niekedy doma prasknú nervy a zakričí. Najmä vtedy, keď jedno dieťa plače a druhé „vrieska“, že chce ďalšiu rozprávku. Každý deň sa snaží pomáhať partnerke s deťmi aspoň pred uspaním. Tvrdí, že funkcia ministra ho nezmenila, ale pripúšťa, že „ ak niekto sadnete do auta s majákom, môže mu „preskočiť“. Ako vyzerá jeho psychohygiena a má strach z vyhrážok? S ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom sme sa rozprávali o rodine a výchove.
Vláda má stále výjazdy po Slovensku, doma máte dve malé deti. Kedy ich vôbec vidíte?
- Snažím sa ich vidieť každý deň. Minimálne aspoň hodinu pred spaním, aby som pomohol s kúpaním a ukladaním do postele. Víkendy sa snažím tráviť s rodinou. Keď sa dá, rád využijem každý čas, aby som mohol byť so ženou a deťmi.
Nestáva sa vám, že keď ich idete uspať, zaspíte skôr ako ony?
- Nie. (Smiech). Malú okúpem a uložím. Syna zase uspáva partnerka, ktorá mu pred spaním číta knižky. Má svoju izbu s poschodovou posteľou a už tam dokonca aj raz spal.
Ste prísny otec? Chcete, aby deti spali samé vo svojej izbe?
- Áno, som striktný a prísny. Preto spí s nami v posteli. (Smiech)
Pred parlamentnými voľbami ste k nám prišli na rozhovor z detského ihriska. Chodíte ešte stále s deťmi na ihriská?
- Áno, chodím, ale už menej. Ani počasie tomu veľmi nepraje a deti boli choré. Syn nebol štyri mesiace v škôlke.
Žena má určite „radosť“, keď sa stará o choré deti a vy ste stále v práci.
- Má, „neskutočnú“. Ministrovanie je prechádzka ružovou záhradou v porovnaní s rodičovstvom.
Čo ste jej sľúbili za to, že bude doma a vy budete ministrovať?
- Krv, pot a slzy, ako povedal Churchill.
Tak snáď aspoň peknú dovolenku...
- Áno, ale to je málo. Vždy jej sľubujem, že už bude lepšie. Po kampani som jej hovoril, že to bude lepšie. Potom som jej povedal, že prvé ministerské mesiace sú ťažké a potom už bude lepšie. A teraz je prezidentská kampaň.... Tak verím, že po nej to bude lepšie.
Neľutuje a nevykrikuje vám s odstupom času, že vás v politickej kariére podporovala?
- Nevykrikuje, ale informuje ma, že ten život sme mohli mať aj bežnejší a normálnejší. Už si „zvykla“.
Dá sa na to zvyknúť?
- Neviem. Snažíme sa o politike baviť čo najmenej. Je pravdou, že je to z jej strany obrovská obeta. Všetku aktivitu venuje deťom.
Radí vám v otázkach, s ktorými si neviete rady?
- Áno, bavíme sa aj o takých veciach. Zaujíma sa, čo sa deje v politike.
Je aj vašou voličkou?
- Je. Ak by nebola, bolo by to vážne. (smiech)
Na verejnosti pôsobíte prísne. Ste prísny na kolegov a na svoje deti?
- Doma som ja ten, čo dovolí ešte jednu rozprávku. V práci sa snažím byť spravodlivý. Nemyslím si, že som v práci po niekom kričal za tých pár mesiacov.
Doma kričíte?
- Niekedy sa nahnevám.
Teraz neviem. Hneváte sa na ženu či deti?
- Prídem domov a jedno dieťa plače, druhé chce rozprávku. A hodinu to počúvam, tak aj mne občas prasknú nervy.
Určite poznáte Elenu Montessori. Niektorí rodičia sa pri výchove riadia jej pravidlami. Akú výchovu doma uprednostňujete?
- Určite nemáme doma montessori výchovu. Nie sme ani tí, čo deti bijú. To, čo bolo za našej éry normálne, sa teraz vníma inak. Partnerka sa snaží deťom veci vysvetľovať.
Plánujete ešte ďalšie deti?
- Uff. Asi by bolo fajn, keby boli traja, ale neviem si predstaviť celú tú úmornú cestu.
Využívate služby opatrovateliek, keď chcete byť so ženou sami?
- Máme dve učiteľky zo škôlky, ktoré nám vypomáhajú. Obaja máme rodičov na východnom Slovensku a takto nám pomáhajú, aby sme sa mohli socializovať.
Vraj každý muž potrebuje mať popri deťoch a práci aj čas sám pre seba. Ako ho trávite vy?
- Keď odveziem syna ráno do škôlky, idem do fitka. Strávim tam hodinu. Je to moja psychohygiena a to mi úplne stačí. Ak niekedy nejdem, necítim sa dobre počas dňa.
Nevadí vám prítomnosť ochrankárov aj v súkromnom živote?
- Zvykol som si na to. Musím im dôverovať. Sú svedkami všetkých mojich rozhodnutí, telefonátov. Mám v nich plnú dôveru.
Takže keby ochrankári písali knihy, bolo by to zaujímavé a pikantné?
- Môj život nie je ako z amerických filmov.
Dostávate ako minister výhražne správy?
- Dostávam, ale nepripisujem im význam. Neviem, či je to tým, že mám hrošiu kožu, ale nenechám sa vystrašiť.
Zmenili ste sa v pozícií ministra?
- Každý sa nejako mení. Snažím sa byť rovnaký, ako predtým, aby mi to nešlo na mozog. Videl som to na predchádzajúcich predstaviteľov koalície. Najviac sa mi páčil jeden nemenovaný poslanec, ktorý bol aj podpredsedom parlamentu. Ten mal zrazu pocit, že je minimálne 10 rokov sudcom Ústavného súdu SR. Keď raz niekto sadnete do auta s majákom, môže mu preskočiť. Ja to tak neberiem. Veď dnes ste ministrom a zajtra môžete byť úplne niekde inde. Bežne chodím do potravín nakupovať bez ochranky.
