BRATISLAVA - Po mimoriadne pekných a najmä teplých dňoch nad naše územie prišiel studený front, ktorý so sebou priniesol dážď a najmä ochladenie. Studené dni prichádzajú po tom, ako sa už príroda začala prebúdzať k životu. To spôsobuje vrásky na čele najmä pestovateľom ovocie, ktorých stromy sú už v plnom kvete.
Posledné dni sme na Slovensku mali počasie ako uprostred jari. Teploty v mnohých prípadoch atakovali 20 stupňov Celzia a zimné kabáty sme vymenili za ľahké jarné bundy. Vysoké teploty však spôsobili, že sa príroda začala prebúdzať o niečo skôr, ako býva zvykom. Rozkvitnuté ovocné stromy, najmä čerešne a marhule, tak v tieto dni nie sú najmä na juhozápade Slovenska ničím výnimočným. Ovocinári sa však obávajú ochladenia a mrazov, ktoré môžu prísť.
Archívne VIDEO Ovocinári v Návojovciach spustili i samozber hrachu
K prvému ochladeniu prišlo už v noci zo stredy na štvrtok. Na západe Slovenska klesli teploty pod 10 stupňov Celzia a okrem výrazne nižších teplôt priniesol front aj zrážky. Nočné teploty klesli k 4 stupňom Celzia. Prvotné predpovede pritom predpokladali, že v najbližších dňoch klesnú ešte nižšie. Čo nás teda ešte čaká?
"Slabý mráz sa miestami v nížinách vyskytol aj počas uplynulého týždňa. Napríklad v utorok ráno klesla v Piešťanoch vo výške 2 m nad zemským povrchom teplota na -0.1 °C, v stredu v Kuchyni na -1 °C a v Dudinciach na -0.7 °C. Takéto minimálne teploty však zodpovedajú dlhodobému priemeru. Vzhľadom na to, že vplyvom extrémne teplého februára miestami rozkvitli marhule, môžu byť mrazy nebezpečné už v tomto ročnom období. Prírodné ekosystémy nie sú totiž u nás adaptované na takéto teplotné extrémy," upozornil meteorológ Pavel Matejovič. Ako dodal, to, že v súčasnosti sú teploty relatívne vysoké, neznamená, že k nám nemôže ešte doraziť mráz. Ba naopak, objaviť sa môže kedykoľvek.
"A to k nám nemusí ani prúdiť studený vzduch, stačí radiačné vyžarovanie tepla od zemského povrchu počas jasných a bezveterných nocí, čo dokazuje aj prvá polovica uplynulého týždňa, keď maximálne teploty cez deň vystúpili na 14 až 18 °C. V priemere sa v Hurbanove za prvý jarný mesiac vyskytuje 14 dní s mrazom, teda približne každý druhý deň môže teplota v nížinách juhozápadného Slovenska klesnúť pod bod mrazu. Takáto situácia môže nastať aj počas teplých dní, keď maximálna teplota vystúpi nad 20 °C. Dôležitá je v tomto prípade vlhkosť vzduchu, čím je totiž vzduch suchší, tým je väčšia pravdepodobnosť výskytu nočných mrazov," vysvetlil odborník.
Okrem toho nie je vylúčené ani to, že k nám dorazí aj studený, pôvodom arktický vzduch. "V prípade, ak by k nám v druhej polovici marca prenikol z vysokých zemepisných šírok studený, pôvodom arktický vzduch, mrazy by mohli byť ešte oveľa silnejšie a aj v nížinách by mohla minimálne teplota klesnúť aj na menej ako -5 °C. Takto nízke teploty by mohli vážnejšie poškodiť aj ovocné stromy, ktoré ešte úplne nerozkvitli, no sú v štádiu tzv. butonizácie. Takáto situácia sa nedá vylúčiť," uzatvoril.
Ovocinári v pohotovosti
To, že aktuálna situácia je netradičná, priznáva aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora. Ako uviedol Matej Korpáš z tlačového odboru SPPK, ovocinárska sezóna začala o čosi skôr, ako sa predpokladalo. "V južných oblastiach Slovenska zakvitli niektoré stromy už koncom februára, čo je mimoriadne skoro," vysvetlil. Ako však dodal, zníženie teplôt môže ovocinárom pomôcť. "Teplota niečo pod 10 stupňov Celzia by bola v tomto prípade takmer optimálna, pretože by sa vegetácia pribrzdila. Problém by nastal až s príchodom výraznejšieho ochladenia," upozornil Korpáš. Pripomenul každý rok sa opakujúci problém, keď ovocinári čelia obrovskej výzve v podobe jarných mrazov. Rovnaký scenár očakávajú aj tento rok a preto sa na túto situáciu pripravujú už teraz. V prípade, ak by došlo k rapídnemu poklesu teplôt, sú pripravení s mrazmi aktívne bojovať, a to ako protimrazovou závlahou, tak aj zohrievaním vzduchu.
"Keď pred približne 10 rokmi trvali jarné mrazy kratší čas, využívali sa najmä parafínové sviece. V posledných rokoch sú však nočné jarné mrazy intenzívnejšie s dlhším trvaním. Naši ovocinári sa tak bránia prostredníctvom horiacich peliet v pieckach. Pelety majú lepšiu výhrevnosť a horia aj dlhší čas. Napríklad jablone a hrušky už majú v mnohých sadoch aj zelené časti. V tomto prípade by mohol nastať problém už pri teplote pod -1 stupeň Celzia," vysvetlil. To, čo by spôsobili mrazy, je podľa Korpáša priskorá otázka. Problémom však je najmä to, že v produkcii ovocia mierneho pásma nie sme ani zďaleka sebestační. Z toho dôvodu sa väčšina ovocia dováža zo zahraničia, kde sa tvorí cena.
