Vláda rozhodla o premlčacích dobách v Trestnom zákone: Čo si o tom myslia politici?

Zmena legislatívy súvisí podľa Suska s tým, že v závere rokovania o predchádzajúcej novele sa v treťom čítaní otvorila téma skrátenia premlčacích lehôt pri násilných trestných činoch. "Keďže v danom procese už nebolo možné do toho nijakým spôsobom zasiahnuť, dali sme prezidentke možnosť, aby v rámci veta uplatnila pripomienku. Keďže prezidentka svoje právo nevyužila, využili sme svoju legislatívnu možnosť v rámci skráteného legislatívneho konania, aby sme zachovali status quo," vysvetlil minister. Pri trestných činoch proti životu a zdraviu, proti ľudskosti, proti rodine a mládeži a proti iným právam vláda zachovala premlčacie lehoty tak, ako sú teraz v platnom právnom stave.

aktuálne video

Susko sa napriek tomu domnieva, že tzv. generálne skrátenie premlčacích lehôt, ktoré parlament schválil 8. februára, je správne a naznačujú to aj mnohí odborníci. Myslí si, že opozícia z tejto témy urobila politickú tému na vyvolávanie strachu pred voľbami. Premlčacia lehota napríklad pri znásilnení podľa neho nie je riešením podstaty problému, pretože plynutím času sa oslabuje možnosť došetriť tieto skutky, čo vyplýva aj z policajných štatistík. Podstata problému spočíva podľa ministra v niečom úplne inom. "Treba nastaviť také pravidlá pre ženy, aby neboli pod tlakom a stresom, aby to nahlásili presne v čase, keď sa to stane," povedal s tým, že najviac prípadov sa objasní v roku, v ktorom sa skutok stal.

Táto novela sa podľa Suska procesne nebije s novelizáciou schválenou 8. februára, ktorú má už na stole Ústavný súd SR. Obe úpravy podľa neho nadobudnú účinnosť v ten istý deň. Susko pripúšťa potrebu debaty o násilných trestných činoch o tom, ako nastaviť pravidlá, aby sa predchádzalo, alebo aby sa lepšie postihovali tieto skutky.

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) si myslí, že schválená novela dáva verejnosti signál, že vláda nemá tendenciu umelo znižovať premlčacie lehoty. Problematika v prípade násilia na ženách nie je podľa neho o premlčacej dobe, ale aj tom, že mnohé ženy necítia dôveru nahlasovať tieto trestné činy. Vníma aj problematiku násilia na ženách vo vzťahoch. "Som rád, že ministerstvo spravodlivosti prišlo s iniciatívou vrátenia späť, ale považujem naďalej problematiku za veľmi vážnu, aby sme sa jej začali poctivo venovať," povedal s tým, že by sa mohlo začať diskutovať o zmene kvalifikácie trestného činu znásilnenia.

KDH sa v súvislosti s Trestným zákonom obáva ústavnej krízy

Opozičné KDH sa v súvislosti s účinnosťou novely Trestného zákona obáva ústavnej krízy. Navrhuje preto posunutie účinnosti a opravu legislatívy. Vyplýva to z vyjadrenia poslanca parlamentu a lídra kresťanských demokratov Milana Majerského. "Obávame sa, že tu je nastupujúca a hroziaca ústavná kríza, čo by bolo najhoršie, čo sa môže stať pre túto krajinu, že jedna skupina bude uznávať to, čo sa schválilo, druhá to bude spochybňovať," poznamenal.

Apeloval preto na posunutie účinnosti novely na 1. januára 2025. "Ešte ideálnejšie by možno bolo, aby si vláda uvedomila, že šliapla vedľa a išli zlou cestou a vytvorilo sa nové medzirezortné pripomienkové konanie, kde by to prešlo naozaj dôkladnou kontrolou," dodal Majerský. V danej veci treba podľa neho zvolať okrúhly stôl a pozvať zaň sudcov, ústavných právnikov či advokátov.

Vláda vo štvrtok odobrila novelu Trestného zákona, ktorá ráta so zachovaním pôvodných premlčacích lehôt pri trestných činoch, ako je znásilnenie či sexuálne zneužívanie, a to 20 rokov. Zároveň navrhuje parlamentu schváliť úpravu v skrátenom legislatívnom konaní. Účinnosť by mala zmena nadobudnúť 15. marca, čiže od rovnakého dátumu ako "veľká novela" Trestného zákona schválená 8. februára.