BRATISLAVA - Ústavný súd SR môže rozhodovať o napadnutom zákone len v prípade, že bol vyhlásený v Zbierke zákonov SR. Poukázal na to prodekan Paneurópskej vysokej školy Boris Balog. Doplnil, že zákon pred vyhlásením v Zbierke zákonov SR nie je formálne právny predpis a nespája sa s ním štátna garancia jeho obsahu.
"Otázka vo vzťahu k zákonu, ktorý ešte nebol vyhlásený v Zbierke zákonov SR, totiž znie, čo by navrhovateľ (napríklad skupina poslancov) predložil Ústavnému súdu SR? Aký text, respektíve dokument by mu zaslal? Kto by Ústavnému súdu SR záväzne autorizoval taký text a verifikoval, že ide naozaj o znenie, ktoré schválila Národná rada SR," pýta sa Balog.
archívne video
Poukázal tiež na to, že ústava dáva prezidentovi možnosť vrátiť zákony Národnej rade SR s pripomienkami, a to do 15 dní od doručenia schváleného zákona. "Veto hlavy štátu má konštruktívny charakter. V parlamentnej forme vlády veto hlavy štátu neslúži na to, aby sa ním zmarila vôľa parlamentu v tom, že zákon vôbec nenadobudne účinnosť," podotkol s tým, že ústava vyžaduje pripomienky ako povinnú súčasť veta.
"Práve pripomienky prezidenta slúžia na to, aby nimi prezident nielen prezentoval svoj názor na zákon, ale súčasne vytvoril priestor na jeho zmenu a úpravu, či možno aj nápravu. Pripomienkami by tak mal prezident sledovať zmenu znenia zákona a nie jeho zmarenie," doplnil. Prezident môže vetovať zákon iba jeden raz a parlament môže veto prelomiť.
Balog zároveň pripomenul, že účinnosť zákona v sebe nesie požiadavku, že zákon musí byť vyhlásený v Zbierke zákonov SR najneskôr v deň jeho účinnosti. "Ak by to bolo čo len o jeden deň neskôr, zákon je retroaktívny a ako taký protiústavný," dodal.
