BRATISLAVA – Takmer polovicu celkového bohatstva v krajine vlastní 10 % najbohatších Slovákov. Ide o druhý najnižší výsledok v rámci sveta. Byť rovnostárskou spoločnosťou nemusí byť však nutne žiaduci stav pre prirodzenú motiváciu. Uviedol to makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš s odvolaním sa na World Inequality Database (WID).
archívne video
Podľa WID vlastní jedno percento najbohatších Slovákov 17,3 % celkového majetku. Prosperujúcejšie ekonomiky však majú zväčša vyššiu mieru nerovnosti. Kočiš upozornil aj na to, že z pohľadu inflácie skončilo Slovensko v rámci eurozóny v decembri na posledných priečkach. V EÚ bola vyššia inflácia iba v Rumunsku a Česku.
„Od volieb sa tiež diskutuje o prípadnom regulovaní cien potravín. Sme presvedčení, že ceny sa podľa očakávania už stabilizujú a prílišné zásahy by trh iba zbytočne mýlili. Okrem toho by prípadné plošné opatrenia boli ďalším nákladným zásahom do štátneho rozpočtu," uviedol Kočiš s tým, že kľúčová je pri akejkoľvek ďalšej pomoci adresnosť.
Kočiš upozornil aj na to, že chudoba a bohatstvo bývajú medzigeneračne dedičné. Do čoraz väčšej pozornosti sa dostávajú aj rozdielne environmentálne vplyvy spotreby vysoko- a nízkopríjmových ľudí. Podľa štúdie Medzinárodnej energetickej agentúry (EIA) vyprodukujú ľudia s najvyšším príjmovým decilom (horných 10 %) 48 % emisií oxidu uhličitého (CO2).
„Ešte zaujímavejší je bližší pohľad na horných 10 %, pretože ako odhaduje Štokholmský environmentálny inštitút, najbohatších 0,1 % svetovej populácie vypúšťa desaťkrát viac emisií CO2 ako zvyšok najbohatších 10 %, čím prekračuje celkovú stopu 200 ton CO2 na obyvateľa ročne," priblížil Kočiš.
Od roku 2020 tiež vo svete zvýšilo podľa najnovšej správy inštitútu OXAM International o nerovnosti päť najbohatších ľudí svoj majetok o 114 % na úroveň takmer 870 miliárd dolárov. Do desiatich rokov by sa mohol objaviť aj prvý bilionár, no celkom poraziť chudobu bude trvať pravdepodobne ešte 229 rokov.
