BRATISLAVA - Systém preventívnych prehliadok na Slovensku by sa mal upraviť. Ich frekvencia a obsah by mali byť výsledkom analýzy vedeckých poznatkov o ich efektivite aj rizikách. Myslí si to prezidentka Slovenskej kardiologickej spoločnosti (SKS) Eva Goncalvesová. Upozornila, že v súčasnosti sú na ne zbytočne "nútení" chodiť aj pacienti, ktorí sú dlhodobo sledovaní pre ochorenie, ktorého odhalenie je predmetom preventívnej prehliadky.
Podotkla, že v súčasnosti poisťovne v predstave, že prevencia je lacnejšia ako liečba, rôznymi metódami nútia pacientov chodiť na prehliadky. "Dochádza potom k smiešno-smutným situáciám, že na preventívnu prehliadku príde pacient po operácii srdca alebo k urológovi na prevenciu karcinómu prostaty pacient, ktorý sa na tento karcinóm už lieči," skonštatovala Goncalvesová. Preventívne prehliadky by neopakovala pri už chorých pacientoch. Vylúčila by z nich aj skríning rakoviny, ktorý by sa podľa nej mal realizovať ako samostatné vyšetrenie.
archívne video
Zdravie obyvateľstva sa podľa nej dá zlepšiť dôsledným manažmentom už odhalených rizikových faktorov a prácou s pacientmi, nie nekonečným opakovaním nezmyselných preventívnych prehliadok u už chorých ľudí. Kritizuje aj obsah preventívnych prehliadok, čo má za následok dlhšie čakacie doby u špecialistu. "Vyšetrujeme pacientov, ktorých by sme nemuseli, lebo všeobecný lekár spravil EKG, ktoré nebolo treba a nevie ho vyhodnotiť," vysvetlila.
Poukázala na zdravotníctvo vo Veľkej Británii, ktoré služby plánuje na základe analýzy prínosov, nákladov a rizika. Vysvetlila, že pri tzv. kontrole zdravia ide o zdravotnú prehliadku, ktorá sa vykonáva každých päť rokov, len do určitého veku a nie už chorým ľuďom.
Súčasťou prehliadky je dôsledná anamnéza zameraná na odhalenie rizika predčasného úmrtia
Nerobí sa napríklad v prípade kardiovaskulárnych ochorení, ochorení obličiek či cukrovke. "Ak máte jeden z týchto stavov, mali by ste chodiť na pravidelné prehliadky už ako pacient a nie zdravý klient," doplnila. Súčasťou prehliadky je dôsledná anamnéza zameraná na odhalenie rizika predčasného úmrtia, meranie výšky, hmotnosti, obvodu pásu, krvného tlaku, cholesterolu i hladiny cukru v krvi. Výsledky kontroly lekár zvyčajne oznámi na konci stretnutia, pričom je možné o nich následne diskutovať a poradiť sa, ako ich možno zmeniť.
Zdôraznila tiež, že v Británii je skríning rakoviny vykonávaný ako samostatné vyšetrenie, zatiaľ čo na Slovensku je súčasťou "nedeliteľnej, neindividualizovateľnej a všeobjímajúcej preventívnej prehliadky". "Toto treba zmeniť, lebo je to nezmysel, ktorý vyčerpáva lekárov, pacientov aj zdroje," skonštatovala.
