BRATISLAVA - Rukopis uznesenia Európskeho parlamentu je rukopisom slovenských opozičných europoslancov, ktorí narozprávali svojim kolegom nezmysly, nepravdy a tie sa nakoniec prejavili aj v obsahu dokumentu. Premiér Robert Fico (Smer-SD) to uviedol vo videu v reakcii na prijatie uznesenia Európskeho parlamentu (EP), ktoré kritizuje vládny návrh novely Trestného zákona.
archívne video
"Vo vládnej koalícii si musíme definitívne uvedomiť, že proti nám stoja politickí protivníci, opoziční poslanci, tak doma, ako aj v zahraničí, ktorí sú pripravení urobiť akékoľvek špinavosti v tomto politickom boji. Na to musí byť pomerne rázna, tvrdá, ale demokratická odpoveď," skonštatoval predseda vlády. Myslí si, že je čas, aby sa vláda "špinavým útokom" proti Slovenskej republike postavila.
Fico sa pýta napríklad, prečo by sa mal europarlament zaoberať tým, že Úrad vlády SR nekomunikuje s niektorými slovenskými médiami alebo nejakým študentom právnickej fakulty. Slovenskí opoziční europoslanci podľa neho huckajú orgány Európskej únie proti Slovensku a nahovárajú ich na prijatie rôznych trestov, napríklad pozastavenie využívania eurofondov.
Poslanci EP v stredajšom hlasovaní v Štrasburgu prijali uznesenie, ktoré kritizuje návrh novely Trestného zákona. Dokument vyjadruje obavy o schopnosť novej slovenskej vlády bojovať proti korupcii a chrániť finančné záujmy EÚ, ak bude schválená navrhnutá novela Trestného zákona.
Slovenskí europoslanci reagujú na uznesenie Európskeho parlamentu kritizujúce vládu Roberta Fica
K hlasovaniu v súvislosti s plánovaným rušením Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) na Slovensku sa vyjadrili viacerí slovenskí europoslanci.
Ivan Štefanec (KDH/EPP) pripomenul, že EP je zodpovedný za kontrolu európskeho rozpočtu a stál za kontrolami, ktoré na Slovensku viedli k odhaleniu rozkrádania eurofondov v agrosektore. "Tieto podvody sú riešené na Úrade špeciálnej prokuratúry, a preto je na európskej pôde citlivo vnímaná snaha o zrušenie tejto kľúčovej protikorupčnej inštitúcie," povedal.
Vladimír Bilčík z frakcie ľudovcov (EPP) zdôraznil, že europarlament vyslal vláde jasný politický odkaz. "Drvivá väčšina europoslancov naprieč politickými skupinami a členskými krajinami hovorí jednoznačné 'nie' búraniu protikorupčných základov Slovenska. Fico má všetko vo svojich rukách. Môže zastaviť škodlivé zmeny, ktoré spustil. Európa nás sleduje a premiérovi hovorí: 'Vyberte si Slovensko a spravodlivosť pre všetkých, nie seba a svojich ľudí'," odkázal.
Monika Beňová (Smer-SD/nezaradená) označila uznesenie o Slovensku za plné "výmyslov a poloprávd". Podľa nej sa opoziční predstavitelia pri jeho formulovaní snažili poškodiť reputáciu svojej vlastnej krajiny. "Naučili sa to robiť proti iným členským štátom a teraz sa naša opozícia postavila na európskej úrovni proti Slovensku. Prehrali voľby, túžia po pomste a držia sa hesla: 'Čím horšie tým lepšie' – bez ohľadu na dôsledky," zdôraznila. Podľa nej je cieľom opozície vydierať euroinštitúcie a manipulovať existujúce pravidlá tak, aby došlo k pozastaveniu platieb učených na vyrovnávanie rozdielov v rámci slovenských regiónov, rozvoj v sociálnej oblasti, podporu poľnohospodárstva, školstva či zdravotníctva.
Robert Hajšel (Smer-SD/nezaradený) na sociálnej sieti vyhlásil, že je proti rezolúciám presadzovaným v zahraničí, ktoré odsudzujú vlastnú krajinu. Rezolúcia "prevažne z dielne slovenských opozičných strán je nevyvážená a obsahuje viacero manipulácií vytvárajúcich skreslený obraz o Slovensku až do tej miery, že ako nezainteresovaný cudzinec by ste k nám radšej ani necestovali," napísal Hajšel. Opozícii priznal právo na domáce protesty, ale prenášanie domácich záležitostí do europarlamentu nepovažuje za nápomocné pre SR. Ako pripomenul, uznesenie nebude mať pre Slovensko konkrétne právne následky, ale podľa neho poškodí imidž štátu v inštitúciách EÚ.
Martin Hojsík (PS/Obnovme Európu) poznamenal, že ku kritike Európskej komisie a Európskej prokuratúry voči plánovaným legislatívnym zmenám na Slovensku sa svojím uznesením pridal aj europarlament. "Premiér sa dostal s promafiánskym balíkom do úzkych, keď proti Slovensku postavil európske inštitúcie. Deje sa to z jediného dôvodu – pre likvidáciu právneho štátu a konkrétne pre drastické znižovanie trestov za korupciu, odstavenie vyšetrovateľov v polícii, oslabenie postavenia oznamovateľov a likvidáciu špeciálnej prokuratúry," vysvetlil. Tvrdí, že uznesenie EP nie je postojom niekoľkých slovenských europoslancov, ale pozícia väčšiny politických skupín a veľkej väčšiny europoslancov, najmä zo západných členských štátov.
Miriam Lexmann (KDH/EPP) pripomenula, že KDH bolo od začiatku proti tomu, aby sa slovenská vnútropolitická otázka prenášala na pôdu EP, a preto uznesenie o Slovensku nepodporila. "Zdôrazňujem však, že naša strana a aj ja osobne sa staviam proti rušeniu ÚŠP a novele Trestného zákona a robím všetko pre to, aby sa nám podarilo zastaviť toto ohrozenie spravodlivosti a boja proti korupcii na domácej pôde," povedala. Zároveň odmietla "nehorázne klamstvá" koalície o tom, že v Bruseli otvorila otázku odňatia eurofondov pre Slovensko.
Podľa Eugena Jurzycu (SaS/Európski konzervatívci a reformisti) je schválenie tohto uznesenia odkazom pre vládu SR, aby návrh na zrušenie ÚŠP a novelu Trestného zákona stiahla. "Vládna koalícia totiž škodí Slovensku a dostáva našu krajinu do medzinárodnej izolácie, pričom poškodzuje naše dlhoročné partnerstvá," Uznesenie, ktoré podporilo 496 poslancov EP vrátane neho, je "dôkazom, že celá Európa citlivo vníma, akým smerom sa Slovensko uberá", dodal.
Jozef Mihál (Obnovme Európu) tvrdí, že europarlament uznesením vyzval slovenskú vládu na dodržiavanie zásad právneho štátu a lojálnej spolupráce s inštitúciami EÚ. "Snahy Róberta Fica a vládnej koalície zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry na Slovensku v skrátenom legislatívnom konaní ohrozujú integritu súdnych procesov. Výzva vláde na zastavenie deštrukcie právneho štátu je preto namieste, vzhľadom na možné dôsledky na finančné záujmy Únie, ako aj na protikorupčný rámec EÚ," povedal.
Peter Pollák (Slovensko/EPP) podotkol, že EÚ sa nemôže nečinne prizerať krokom slovenskej vlády a že v EP panuje veľké znepokojenie a neistota ohľadne ďalšieho vývoja na Slovensku. "Táto rezolúcia má podporiť hlas protestujúcich občanov! Ide o ochranu právneho štátu a demokratických princípov nielen u nás doma, ale aj o ochranu záujmov a demokracie v EÚ," uviedol.
Šimečka vyzýva na stiahnutie novely Trestného zákona pre ohrozenie eurofondov
Predseda PS a podpredseda Národnej rady (NR) SR Michal Šimečka vyzval vládnu koalíciu a premiéra Roberta Fica (Smer-SD), aby stiahli novelu Trestného zákona, ktorá mení viaceré trestné sadzby a ráta so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Šimečka upozornil na ohrozenie čerpania eurofondov. Poukázal pritom aj na uznesenie Európskeho parlamentu, ktoré kritizuje spomínanú novelu.
"Toto uznesenie je jedno z posledných upozornení, že ak Slovensko nezatiahne ručnú brzdu a neustúpi od promafiánskeho balíčka, tak Európska komisia začne konať. Je už najvyšší čas sa spamätať a nepripraviť pre ochranu zopár Ficových nominantov o peniaze celé Slovensko," tvrdí Šimečka.Skonštatoval, že EP kritizuje likvidáciu právneho štátu na Slovensku. Premiér podľa Šimečku hazarduje s eurofondmi. Kritizoval aj vyjadrenie premiéra o "ráznej reakcii" zo strany vlády. Miesto vyhrážania by mal podľa Šimečku konať zodpovedne voči krajine.
Poslanci EP v stredajšom hlasovaní v Štrasburgu prijali uznesenie, ktoré kritizuje návrh novely Trestného zákona. Dokument vyjadruje obavy o schopnosť novej slovenskej vlády bojovať proti korupcii a chrániť finančné záujmy EÚ, ak bude schválená navrhnutá novela Trestného zákona. Premiér v reakcii uviedol, že rukopis uznesenia EP je rukopisom slovenských opozičných europoslancov, ktorí narozprávali kolegom nezmysly a tie sa prejavili v obsahu dokumentu.
Ministerstvo zahraničných vecí odmieta vstupovanie Euróspkeho parlamentu do vnútropolitického diania na Slovensku
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR odmieta vstupovanie Európskeho parlamentu (EP) do vnútropolitického diania na Slovensku. Uviedol to šéf rezortu Juraj Blanár (Smer-SD) v reakcii na prijatie uznesenia europarlamentu, ktoré kritizuje vládny návrh novely Trestného zákona.
Kroky niektorých europoslancov na čele s Vladimírom Bilčíkom z frakcie ľudovcov (EPP) označil minister za pokračovanie predvolebnej kampane. Opozícia podľa jeho slov neakceptovala, že v minuloročných parlamentných voľbách nedostala dôveru od občanov. "Myslia si, že akýmikoľvek útokmi sa im podarí zvrátiť súčasný stav. A keď to nešlo na domácej pôde, tak zneužili na to pôdu európsku," podotkol.
Blanár zároveň pripomenul, že od roku 2020 ako zástupcovia opozície upozorňovali domáce ústavné a kontrolné orgány aj eurokomisára pre spravodlivosť na oslabovanie právneho štátu. "Napriek tomu sa z európskej strany nezaujímali o žiaden z prípadov toho, keď boli obyvateľom upierané ich práva, keď boli porušované základy právneho štátu a keď bolo nadužívané skrátené legislatívne konanie v parlamente," povedal. Poslanci Európskeho parlamentu v stredajšom hlasovaní v Štrasburgu prijali uznesenie kritické voči slovenskej vláde. Legislatívne návrhy predložené vládou Roberta Fica (Smer-SD) môžu podľa uznesenia ohroziť integritu súdnych procesov a oslabiť tiež občiansku spoločnosť, slobodu médií aj boj EÚ proti podvodom.
Prijatie rezolúcie pred schválením zákona považujem za čisto účelové, tvrdí Pellegrini
Prijatie rezolúcie predtým, ako je niečo vôbec schválené, považuje predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini (Hlas-SD) za čisto účelové. "Je to obyčajná politika europarlamentu," vyhlásil v reakcii na stredajšie uznesenie europarlamentu, ktoré kritizuje vládny návrh novely Trestného zákona.
"Kritiku alebo nejaké rozhodnutia budem akceptovať vtedy, keď bude niekto kritizovať konkrétne znenie a nie zatiaľ hypotézu," dodal. Podotkol, že zatiaľ ide stále o návrh zákona, ktorý sa bude meniť. "Zmeny, ktoré bude zákon mať a na ktorých budem aj osobne trvať, vychádzajú z diskusie aj názorov a posunov. Diskusia bude trvať ešte extrémne dlho," skonštatoval. O aké zmeny pôjde, špecifikovať nechcel. Naznačil, že ešte chce diskutovať napríklad o premlčacích lehotách, výškach škôd či sadzbách.
Pellegriniho mrzí, že sa v zahraničí aj doma vytvára obraz, ktorý má zo Slovenska robiť krajinu vymykajúcu sa z bežných štandardov. "Mrzí ma, že k takej aktivite prispeli aj europoslanci, ktorí majú zastupovať záujmy Slovenskej republiky a motivovali svojimi vystúpeniami k takýmto diskusiám a prijatiu nejakých rezolúcií," skonštatoval. Dodal, že na svojej budúcotýždňovej ceste v Bruseli sa chce stretnúť s predsedníčkami europarlamentu a eurokomisie. "Zdá sa mi, že dnes ich pohľad na vec bol tendenčný a nebol založený na úplnej realite," povedal. Zároveň zdôraznil, že europarlament nie je nadradený slovenskému parlamentu a že krajinu neriadi zahraničie, ale vláda.
Pellegrini kritizuje, že na diskusii o Trestnom zákone nebol aj Žilinka
Predseda Národnej rady SR Peter Pellegrini (Hlas-SD) kritizuje prezidentku Zuzanu Čaputovú, že k stredajšej diskusii o novele Trestného zákona nepozvala generálneho prokurátora Maroša Žilinku. "Je to divné a považujem to za nie úplne korektné," vyhlásil."Prezident má hájiť záujmy ľudí a nie účelovo si zvolávať okrúhle stoly, na ktorých nie sú tí, ktorí tam sedieť majú," podotkol. Okrem generálneho prokurátora mala podľa neho hlava štátu pozvať na stretnutie aj ministrov spravodlivosti a vnútra či policajného prezidenta. "Ľudí, ktorí s tým robia, nie advokátov a kadejaké neziskové inštitúcie. To je naozaj vážna chyba zo strany prezidentky, a potom to fakt zaváňa viac politikou ako prezidentovaním," skonštatoval.
Hlava štátu v stredu prijala právnych expertov a právnické autority na diskusiu k novele Trestného zákona, o ktorej momentálne rokuje Národná rada SR. Po stretnutí uviedla, že ak by sa predkladatelia novely stretli s ľuďmi z praxe ešte pred jej predložením, tak by takýto návrh v súčasnosti v parlamente nebol.Na stretnutie prišli napríklad ústavný právnik Ladislav Orosz či exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Rovnako sudca Špecializovaného trestného súdu Rastislav Stieranka či predseda Rady prokurátorov SR Stanislav Jakubčík, prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Lucia Bizoňová i Peter Sepeši z Generálnej prokuratúry SR.
Uznesenie Európskeho parlamentu je dôkaz o kríze právneho štátu v niektorých inštitúciách Európskej únie
Stredajšie uznesenie europarlamentu je dôkaz o kríze právneho štátu, no nie na Slovensku, ale v niektorých inštitúciách Európskej únie (EÚ). Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR to uviedlo v reakcii na prijatie uznesenia Európskeho parlamentu (EP), ktoré kritizuje vládny návrh novely Trestného zákona."Uznesenie je dôkazom neprofesionálneho prístupu poslancov Európskeho parlamentu a dôkazom politického lobingu slovenskej opozície a niektorých slovenských europoslancov podkopávajúceho legitímne záujmy občanov SR," skonštatoval rezort v stanovisku s tým, že legislatívny proces je výlučnou suverénnou kompetenciou členských štátov.
Slovensko podľa neho začalo o plánovaných zmenách a zámere konzultovať s predstaviteľmi Európskej komisie (EK) komunikovať na októbrovom samite EÚ. Záujem stretnúť sa zástupcovia ministerstva spravodlivosti následne komunikovali s predstaviteľmi Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť a spotrebiteľov (DG JUST) a sekretariátom eurokomisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa.Rezort poukázal na to, že v tejto súvislosti sa v novembri v minulom roku uskutočnilo stretnutie na vysokej politickej úrovni. Slovenskú stranu zastupovali premiér Robert Fico, minister obrany a podpredseda kabinetu Robert Kaliňák, minister spravodlivosti Boris Susko (všetci Smer-SD), európsku zase Reynders a generálna riaditeľka DG JUST Ana Gallego Torres.
Susko zaslal Reyndersovi aj anglický preklad návrhu legislatívy a dôvodovej správy. V decembri minulého sa pracovníci ministerstva k zmenám v oblasti trestného práva opäť stretli so zástupcami EK. "Detailné písomné odpovede na otázky Komisie boli následne 22. decembra zaslané listom ministra Suska komisárovi Reyndersovi, ktorý súčasne komisára požiadal o zaslanie výhrad Európskej prokuratúry, ktorá vydala kritické mediálne vyhlásenie, avšak detailné výhrady poskytla iba EK a nie ministerstvu spravodlivosti," doplnili z tlačového oddelenia rezortu.
Ministerstvo zároveň skonštatovalo, že ak by mali poslanci europarlamentu záujem o odbornú diskusiu, prijali by jeho ponuku, že písomne zodpovie všetky otázky. "Namiesto diskusie však poslanci EP pristúpili k prijatiu uznesenia, z ktorého obsahu je zrejmé, že im chýbajú viaceré základné informácie o reformách, ktoré kritizujú," podotklo. O zmenách sa podľa neho diskutovalo, a to na úrovni verejných inštitúcií SR aj na expertnej úrovni.
Mimovládne organizácie vítajú uznesenie Európskeho parlamentu k novele Trestného zákona
Mimovládne organizácie Via Iuris, Transparency International Slovensko, INEKO a Nadácia Zastavme korupciu vítajú stredajšie uznesenie europarlamentu. Považujú ho za potvrdenie ich obáv, že chystané kroky vlády ohrozia spravodlivosť a boj proti korupcii. Reagovali tak na prijatie uznesenia Európskeho parlamentu (EP), ktoré kritizuje vládny návrh novely Trestného zákona."Súčasné podkopávanie inštitúcií a nástrojov právneho štátu, bez riadnej diskusie, s pochybnými argumentami a bez dopadových analýz, vytvára priestor pre návrat praktík uneseného štátu. Je dôležité, že EP tieto riziká citlivo vníma a spolu s ním opäť vyzývame vládu na rešpektovanie demokratických pravidiel, inštitúcií a dialógu s verejnosťou," skonštatoval riaditeľ Transparency International Slovensko Michal Piško.
Mimovládky ocenili, že poslanci europarlamentu vypočuli ich výzvu na ochranu právneho štátu, ktorú im adresovali v decembri minulého roka. Zároveň privítali, že EP vyzval Európsku komisiu, aby podrobne monitorovala vývoj na Slovensku a podnikla kroky na ochranu právneho štátu a nezávislosti súdnictva. "EP schválil drvivou väčšinou pozíciu voči Slovensku, ktorú komisia nemôže ignorovať a mala by zakročiť," doplnili. Poukázali tiež na to, že europarlament vyzval vládu, aby sa legislatívne venovala zmene paragrafu 363 Trestného poriadku
Prečítajte si tiež
Prezidentka je presvedčená, že predkladatelia nevedia o dosahoch Trestného zákona
V priamom prenose sa podľa nich ukazuje, aké kľúčové pre rozvoj Slovenska je členstvo v EÚ. Mimovládky zároveň upozornili na to, že Brusel nechce Slovensku škodiť. "Naopak, chce pomôcť krajine a jej občanom, aby naďalej žili v štáte, ktorý chráni ich majetok, netoleruje korupciu a rozkrádanie," uzavreli.
