Gizela Fleischmannová, členka ilegálnej Pracovnej skupiny, obeť holokaustu
Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, občiansky, in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu
Gizela Fleischmannová sa narodila 21. januára 1892 v Bratislave ako Gisela Genendel Fischerová. Absolvovala osem rokov základnej školskej dochádzky – a keďže vzdelávanie mladých žien v tom čase nebolo obvyklé, získavala vedomosti sama.
Patrila k zástancom myšlienky samostatného židovského štátu. Stála pri vzniku Organizácie židovských žien a dievčat pre Slovensko a slovenskej sekcie Medzinárodnej ženskej sionistickej organizácie (WIZO), ktorú v rokoch 1938 až 1939 viedla.
Jej dvom dcéram sa podarilo v roku 1939 vysťahovať do Palestíny. Už nikdy ich nevidela. Ostala na Slovensku. Ako sama napísala v liste: "Nikam nejdem, zostanem s vami, spolu sme bojovali a spolu budeme znášať náš osud."
Najskôr prišla o jedného z bratov, v roku 1942 ovdovela. Napriek všetkému venovala všetky svoje sily záchrane prenasledovanej židovskej komunity. Od roku 1940 pôsobila na čele slovenskej pobočky Amerického židovského spojeného distribučného výboru (JOINT), ktorá poskytovala pomoc východoeurópskym Židom, a tiež vo vedení Pomocného ústavu pre židovských príchodzích a vysťahovalcov (HICEM). Vrchol jej práce je spätý s pôsobením v Ústredni židov, ktorá vznikla vroku 1940.
Bola vedúcou osobnosťou ilegálnej Pracovnej skupiny, nazývanej tiež Nebenregierung (tieňová vláda) v rámci Ústredne Židov. Pomáhala utečencom, ktorí na Slovensko prichádzali z iných krajín. Zasadzovala sa o vytvorenie pracovných táborov na Slovensku, aby Židia neboli deportovaní do koncentračných táborov v iných krajinách.
Po vypuknutí Slovenského národného povstania ju v jednom z posledných transportov odviezli do koncentračného tábora v Auschwitzi, kde sa jej životná púť skončila pravdepodobne 19. októbra 1944.
