BRATISLAVA - Finančný plán štátu sa v roku 2024 môže odvíjať od návrhu, ktorý schválila Národná rada SR. Prezidentka SR Zuzana Čaputová v piatok podpísala zákon o štátnom rozpočte. Hlava štátu zároveň oznámila, že zvažuje podanie na Ústavný súd (ÚS) SR z hmotnoprávnych aj procesných dôvodov, týkajúcich sa zákona.
Čaputová vychádza aj zo stanoviska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, poukazujúcej na neistotu v prípade súladu schváleného rozpočtu s ústavnými pravidlami rozpočtovej zodpovednosti. "Otázka, či proces prijímania štátneho rozpočtu môže byť hocijaký alebo musí spĺňať určité legislatívne parametre, ale najmä otázka, či rozpočtová zodpovednosť v ústave má byť rešpektovaná a reálne vynútiteľná voči vláde a parlamentu pri tvorbe rozpočtu, sú podľa prezidentky otázky, ktoré svojím významom ďaleko presahujú štátny rozpočet na jeden konkrétny rok a je dôležité poznať na ne odpovede bez ohľadu na súčasný politický kontext," uviedol prezidentkin hovorca Martin Strižinec.
archívne video
Prezidentka v argumentácii poukázala na to, že "už dlho žijeme v ére, keď sa verejné zdroje v obrovských objemoch míňajú aj na nesystémové plošné opatrenia, keď je konsolidačné úsilie považované za nutné zlo a dlhodobá udržateľnosť financií sa kontinuálne zhoršuje".
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2024
Poslanci NR SR schválili 21. decembra vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2024. Za návrh hlasovalo všetkých prítomných 79 poslancov. V budúcom roku by mal deficit verejných financií klesnúť na 5,97 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) alebo 7,84 miliardy eur. Schodok sa tak má znížiť o viac ako 0,5 percentuálneho bodu (p. b.) z očakávanej úrovne 6,52 percenta HDP v tomto roku.
Celkové príjmy verejnej správy by v budúcom roku mali dosiahnuť 53,48 miliardy eur a výdavky 61,32 miliardy eur. V prípade samotného štátneho rozpočtu má byť schodok na úrovni 7,62 miliardy eur, pri príjmoch štátu 22,70 miliardy eur a výdavkoch 30,32 miliardy eur.
Ministerstvo financií (MF) SR zároveň predpokladá, že od roku 2025 budú európske fiškálne pravidlá pravdepodobne vyžadovať ďalšie znižovanie deficitu o 1 percento HDP ročne. "V budúcom roku Slovensko zrejme vstúpi do procedúry nadmerného deficitu, čo povedie k sprísneniu dohľadu z európskej úrovne. Preto na rok 2025 je žiaduce stanoviť cieľ schodku verejnej správy na 5 percent HDP, respektíve 4 percentá HDP v roku 2026," vyčíslil rezort financií.
Prezidentka podpísala konsolidačný balíček
Balík opatrení na konsolidáciu verejných financií má v budúcom roku do rozpočtu priniesť viac ako 1,5 miliardy eur. Jeho súčasťou je mimoriadne zdanenie bánk, predĺženie solidárneho príspevku z ropy, zvýšenie spotrebných daní z alkoholu a tabaku, ale aj zníženie príspevku do 2. dôchodkového piliera či zvýšenie zdravotného odvodu. Zákon, ktorým sa menia viaceré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, v piatok podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Zákon schválili poslanci Národnej rady SR 19. decembra, rokovali o ňom v skrátenom legislatívnom konaní. Mimoriadny odvod pre banky a ďalšie subjekty s licenciou od Národnej banky Slovenska (NBS) má do štátneho rozpočtu budúci rok priniesť 336 miliónov eur. Ďalším zo schválených opatrení je predĺženie solidárneho príspevku z činnosti v odvetviach ropy a plynu o jeden rok, od čoho sa očakáva dodatočný príjem 179,8 milióna eur.
Zvýši sa aj daň z pridanej hodnoty
Od začiatku budúceho roka sa tiež zvýši daň z pridanej hodnoty (DPH) na alkohol v reštauračných zariadeniach z 10 na 20 percent, čo by do štátneho rozpočtu malo priniesť 27 miliónov eur. Úpravou prejde aj sadzba spotrebnej dane z liehu, ktorá sa však nebude vzťahovať na pivo a víno, vďaka tomu má štát získať takmer 18 miliónov eur.
Od 1. februára sa zvýši spotrebná daň na tabak, a to približne o 40 centov na krabičku. Štát má takto získať dodatočných 106 miliónov eur. Opätovne sa zavedie minimálna daň z príjmu právnických osôb (DPPO), tzv. daňová licencia. Jej výška bude odstupňovaná podľa príjmov firiem. Rozpočtu má priniesť 102,4 milióna eur.
Odvod do 2. dôchodkového piliera sa zníži zo súčasných 5,5 percenta na 4 percentá. Štát takto získa takmer 365 miliónov eur. Zrážková daň z dividend sa od roku 2024 zvýši z doterajších 7 na 10 percent. Opätovne sa tiež zavedie zdanenie kapitálových príjmov fyzických osôb z kryptomien.
